Keď si „vedec“ robí kozy…

Pred časom obletela svet šteklivá správa o tom, ako napriek všeobecne rozšírenému presvedčeniu o ich pravidelnom nosení, podprsenky vraj estetike obligátnych dámskych predností vôbec neprospievajú. Ba skôr naopak, ženské ňadrá chronicky uväznené v akokoľvek delikátnom textilnom obale sú postupom času údajne v horšom stave, ako ich dlhodobo slobodné kolegyne. Podobne revolučných informácií sa síce dozvedáme mnoho denne, táto však bola výnimočná v tom, že s ňou prišiel istý profesor, konkrétne Jean-Denis Rouillon z Université de Franche-Comté. Asi práve preto vzbudila táto senzačná správa zdanie vedeckosti a vzápätí celý mediálny svet zaplavili bulvárne titulky typu: „Naozaj potrebujú ženy podprsenky?“ alebo „Výskum naznačuje, že podprsenky škodia“ (sic!). Nuž, musím dámy (ale asi aj pánov) sklamať, žiadna podprsenková revolúcia sa s veľkou pravdepodobnosťou nekoná. Všetko totiž nasvedčuje tomu, že ide o ďalší exemplárny príklad toho, ako sa veda v žiadnom prípade nerobí a ako sa o výsledkoch výskumu určite nekomunikuje.

eufória

Poďme ale pekne po poriadku. Prvé informácie hovorili o tom, že spomínaný francúzsky profesor, charakterizovaný ako expert na športovú vedu (nech už to znamená čokoľvek), medializoval výsledky svojho údajne 15-ročného výskumu o vplyve (ne)nosenia podprsenky na (ne)pevnosť dámskeho poprsia. Prišiel vraj na to, že pravidelné nosenie podprsenky vôbec nie je účinnou prevenciou pred nežiaducim „zležérnením“ prsníkov, ako by sa od nej prirodzene očakávalo. Keby len to, deje sa vraj úplne opačná vec: dlhodobé nosenie podprsenky priam zhoršuje pevnosť ňadier a oslabuje ich schopnosť odolávať nemilosrdnej pozemskej gravitácii. Navyše, nosenie podprsenky vraj tiež nijako neuľavuje nadmerne zaťaženým chrbtovým svalom majiteľkám veľkorysého poprsia. K týmto šokujúcim záverom prišiel na základe svojho, prepytujem, vedeckého výskumu uskutočneného na vzorke 330 Francúzok vo veku 18 až 35 rokov v univerzitnej nemocnici v Besançone. Podotýkam, že sledovanými parametrami bola horizontálna vzdialenosť medzi bradavkami navzájom a vertikálna vzdialenosť medzi bradavkou a kľúčnou kosťou na rovnakej strane tela. Ako rigorózny výskumník použil profesor Rouillon nielen obyčajné školské pravítko, ale aj presnejšie posuvné meradlo. Vyhodnotením svojich výsledkov dospel k číslu 7 (slovom sedem) milimetrov, čo je vzdialenosť, o ktorú sa za rok „zdvihli“ prsia tých respondentiek,  ktoré podprsenku vôbec nenosili. A to už je naozaj slovo do bitky.

skepsa

Ešte však predtým, ako sa začnú ctené dámy hystericky a hlavne predčasne zbavovať svojich delikátnych textílií, pozrime sa na všetky dostupné informácie trošku detailnejšie. Prvá vec, na ktorú hneď narazíme, je veľký problém dostať sa k ich pôvodnému zdroju. Čo však vzápätí už ani neprekvapí, nakoľko sa zistilo, že žiadna publikovaná vedecká štúdia neexistuje. A to z jednoduchého dôvodu:  v rozhlasovom interview pre lokálnu francúzsku stanicu totiž profesor Rouillon hovoril o svojom ešte prebiehajúcom výskume. Čiže žiadna publikácia a žiaden ukončený projekt. Fajn, mohol to byť (ne)vedomý omyl horlivých spravodajcov v honbe za senzáciou. Horšie ale je, že v súbore sledovaných žien ani jedna nemala viac ako 35 rokov, pričom skúmanie „antigravitačného“ efektu nenosenia podprsenky by bolo logické a hlavne žiaduce práve u vyšších vekových kategórií. (O aktívnych športovkyniach alebo poctivo kojacich mamičkách už ani nehovoriac). Nakoniec aj samotný výskumník sa nechal počuť, že si je vedomý vekovej limitácie testovaného súboru s dôvetkom, že obézne viacdetné ženy budú svoje podprsenky zahadzovať asi úplne zbytočne. Tu však problémy pána profesora zďaleka nekončia. Prebiehajúca štúdia totiž nebola ani len tzv. zaslepená. Čo znamená asi toľko, že nakoľko všetky účastníčky vedeli, čo a ako sa sleduje a za akým účelom, objektivitu výsledkov takého „výskumu“ priam trestuhodne kazí úplne prirodzená zaujatosť respondentiek. A tým pádom je už úplne jedno, koľko majú rokov. Navyše, nikde niet ani len zmienky o možnom vplyve kolísajúcej telesnej hmotnosti, veľkosti prsníkov, užívania hormonálnej antikoncepcie alebo rozsahu fyzickej aktivity na dlhodobý pohyb ňadier smerom hore, respektíve nadol. Nuž ale najväčší vtip celého príbehu spočíva v tom, že sa údajne jedná o výsledky 15-ročného výskumu, pričom najmladšia respondentka dovŕšila plnoletosť práve počas jeho bombastickej medializácie. No, hádam len nebola sledovaná od svojich tretích narodenín?! 

ako teda?

Jedným slovom, je to všetko veľká škoda, pretože ide o vskutku zaujímavý fenomén, ktorý by si nepochybne zaslúžil poctivý vedecký prístup. Čiže starostlivo naplánovaný experiment, reprezentatívny výber subjektov, štatisticky správnu analýza dát, kritické zhodnotenie výsledkov a nakoniec poctivé odkomunikovanie nových poznatkov. Zvedavé čitateľky však bude záverom asi oveľa viac zaujímať odpoveď na kľúčovú otázku: nosiť alebo radšej nenosiť podprsenku? Momentálne jediná správna odpoveď je asi táto: nosiť, pokiaľ to dotyčnej dáme vyhovuje. Nakoniec, podprsenky sú na to, aby poskytli (p)o(d)poru, keď je to nutné a dali sa vyzliecť vtedy, keď si to želáte. Zároveň diskrétne poslúžia v spoločnosti, ktorej kultúrne normy robia z presvitajúcej ženskej bradavky neodpustiteľné faux pas. Ak sa však rozhodnete vyraziť do ulíc naostro, asi sa bolesti chrbta aj tak nevyhnete a nakoniec ani tie prsia asi nebudú pevnejšie. Nuž, nedá sa nič robiť, fyzika jednoducho nepustí, o gravitácii ani nehovoriac. Na druhej strane, definitívne sa takto vyhnete predraženému nákupu značkového horného prádla. A keď už pre nič iné, možno práve preto by to stálo za to.