Nová doba temna / New dark age
Na odporúčanie Juraja Podroužka som si zaobstaral knihu Jamesa Bridla The New Dark Age preloženú ako Temný novovek. Už preklad názvu napovie, že by bolo možno lepšie siahnuť po originály. Predsa len, Novovek je slovo opisujúce éru zmeny paradigiem, ktorá prichádza po dlhom období niečoho. V ére x-tej iterácie postmoderny a tzv. neskorého kapitalizmu prichádzajú paradigmálne zmeny viac krát za deň. A zrýchľuje sa to. O tom vlastne bol ten diel podcastu – o transhumanizme, filozofickom smere svojim kontextom spojeným s technologickou singularitou – stavom sveta, kedy sa paradigmy menia instantne…
S Jurajom Podroužkom sme sa bavili s Martinom Farbákom, doktorandom na Katedre filozofie a dejín filozofie UK a Transhumanizme. Táto téma mi je blízka. Od roku 2016 som viedol na Centre pre kognitívne vedy kurz Kognitívna veda, technika, kultúra, ktorý celkom slušne evolvoval do dnešnej podoby. Musím však priznať, že ostatný semester (LS2021/22) bol pre zľahka frustrujúci. Na svojom kurze so študentmi rozoberám jemné nuansy etických tém augmentácie človeka, neurodiverzity, predlžovania ľudského života kybernetickými pomôckami, rôznorodých metód vylepšení človeka, a iných aspektov zvyšovania kvality života. Bolo pre mňa hlboko šokujúce, keď som bol konfrontovaný so správami bezduchého násilia, divošstva a bezmyšlienkovitej krutosti ruských hôrd, rozsievajúcich smrť, utrpenie a zmar na Ukrajine.
Tiež, niektorí moji študenti s východoeurópskymi menami sa počas semestra vytratili a už som o nich nepočul. Svoj kurz som však uzavrel slovami nádeje pripodobniac vojnu na Ukrajine k dvom svetovým v dvadsiatom storočí, kde prvá dala vzniknúť okrem Ligy národov aj ďalším medzinárodným inštitúciám a tá druhá OSN – prvej organizácii celého ľudstva. Verím, že po vysporiadaní sa s gangsterským režimom Ruským režimom nastane znovu civilizačný skok vpred a ľudstvo dostane nástroje na spoločné riešenie spoločných problémov nášho druhu a planéty, ktorú obývame.
Počas prípravy tohto podcastu som si objednal dve knižky. Myslím, že dnešný podcast je celý veľkou recenziou na zaujímavú literatúru a vôbec nevadí, že bola vydaná napríklad v roku 1500 :-)
Dnes by som však chcel venovať priestor knihe Jamesa Bridla, Temný novovek. James Bridle v nej mapuje históriu umenia, technológií a informačných systémov a odhaľuje temné mraky, ktoré sa zhromažďujú nad našimi snami o digitálnej vznešenosti.
Toto je pekné. Hneď na úvod chcem však na rovinu povedať, že kniha dostáva v slovenskom preklade Mateja Laša masívne zabrať. Úplne v prvom rade by som si vôbec nedovolil preložiť The New Dark Age ako Temný novovek.
A potom to už ide odsek za odsekom. Stratené v preklade. Zmätočné grafy so zle vyznačenými osami. A tak ďalej, a tak podobne. Jeden príklad za všetky: “Dnes vlastní horná desatina celých 22 % celkového bohatstva, čo je rovnako ako dolných 90 %”. 56 % statkov akože patrí mimozemšťanom? No nič. Kniha má dobré myšlienky, poslucháčom však odporúčam siahnuť radšej po originálnej jazykovej verzii.
A teraz tie myšlienky: So zvyšovaním technologickej zložitosti sveta okolo nás sa naše chápanie sveta akoby zmenšuje. Za týmto trendom stojí jediná idea: viera, že naša existencia je pochopiteľná pomocou výpočtov, a stačí mať viac údajov, ktoré nám pomôžu vybudovať lepší svet. Čiže lepšia kvalita, vychádza z lepšej kvantity.
V skutočnosti sme ale stratení v mori informácií, ktoré čoraz viac rozdeľuje fundamentalizmus, zjednodušujúce príbehy, konšpiračné teórie a postfaktuálna, antisystémová politika. Medzitým tí, čo sú pri moci, využívajú naše nepochopenie skutočnostiam okolo na podporu svojich vlastných záujmov. Prípadne sú sami tak zmätení, že nejaké vlastné záujmy ani systematicky nesledujú a plávajú si na vlnách reakcií voličov, fanúšikov, alebo hejterov. Pre toto, napriek zjavnej prístupnosti informácií žijeme v novej dobe temna.
Toto temno preniká všade, od nepoctivých finančných systémov až po nákupné algoritmy, od umelej inteligencie po štátne tajomstvo. Už nerozumieme tomu, ako sa náš svet riadi alebo ako sa nám predstavuje. Médiá sú plné neoveriteľných špekulácií, ktoré sú možno aj generované anonymným softvérom, zatiaľ čo spoločnosti dominujú svojim zamestnancom prostredníctvom dohľadu a hrozby automatizácie.
The new dark age stojí za spoznanie. Určite aj preto, že autor, ktorý je umelec sa nezdržuje technologickými detailami, gigabajtmi, megaherzmi, a podobne, ako to býva v takejto literatúre.
Treba dodať, že James Bridle nekomentuje stav poznania v počítačovej vede, informatike alebo informačnej vede. Dokonca ani v sociálnej alebo kultúrnej antropológii. Nie je zrozumený s textami Scotta Atrana (napríklad), ktorý ešte v minulom storočí preukázal, že počet v reči bežne používaných slov da za ostatných 500 rokov nezmenil. Slová nahrádzajú slová. Ľudskí jedinci dnes v skutočnosti nemajú väčšie poznatky, ako mali naši prdkovia pred sto rokmi. Tieto sú dokonca možno menšie, nakoľko o aktuálnych poznatkoch prírodných vied sa človek dnes len ťažko presvedčí experimentom, ktorý by vedel spraviť svojpomocne doma :-)
A teda, keď Bridle hovorí o informatizácii ako o kvantitatívnom zlepšení, od ktorého očakávame kvalitu, popisuje intuitívne – neerudované – očakávanie ľudí, ktorí málo poznajú seba a svoju spoločnosť. Zato majú veľké očakávania od budúcich zlepšení, ktoré im niekto iný prinesie.
Bridle má pravdu v tom, že v skutočnosti nastáva právy opak – degres kvality. Zjednodušenie komunikačných nástrojov umožňuje, aby o sebe dali počuť ľudia, ktorých názory by inak nepresiahli štamgastský stôl obľúbenej krčmičky, či čajový stolík čitateľského klubu.
Odkedy Bridle napísal svoju knihu, sa do veľkej miery riešenie našlo. Organický dosah nástojov sociálnych sietí (typicky, neslávneho Facebooku) sa zužuje a platený obsah sa dostáva do popredia. Kto chce, aby o ňom bolo počuť, zaplatí si za to. Krátke trvanie experimentu s úplnou pluralitou – ktoré možno raz pomenujú pre jeho barbarstvo „new dark age“, sa vytráca; proste preto, že nie je dobré pre biznis.
