Je návrh Matoviča a Lengvarského na zvýšenie platov sestier dostačujúci? Návod ako čítať verejnú ponuku

Ministri Matovič a Lengvarský vo štvrtok odprezentovali verejný návrh na navýšenie miezd pre sestry, ktoré pracujú v ústavných zdravotníckych zariadeniach. Priemerný nárast mesačnej hrubej mzdy u sestier by podľa ich návrhu dosiahol budúci rok okolo 480 EUR. Jedná sa teda o približne 30% navýšenie oproti súčasným mzdám v nemocniciach.

Ministri vyzvali sestry k verejnému pripomienkovaniu návrhu. Jedná sa síce o neortodoxný postup, nakoľko ide o novelu zákona (čiže bude prebiehať oficiálny proces legislatívneho pripomienkovania). Už sa toho ale chytila Komora sestier a pôrodných asistentiek a pripravili jednoduchý dotazník, aby zozbierali pripomienky (tu: https://bit.ly/3QHx7qD)

Ak by ste sa k tomuto návrhu radi vyjadrili, alebo vás len zaujíma táto téma a neviete sa vymotať z tlačovej besedy, pripravil som blog, ktorý sa venuje hlavným slabinám a témam návrhu. Viem, že to či je návrh akceptovateľný závisí od životnej situácie každej sestry a pôrodnej asistentky. Cieľom tohto blogu ani nie je presvedčiť zdravotníkov či majú / nemajú akceptovať podmienky, ale vysvetliť technickejšie záležitosti návrhu a priblížiť témy, na ktoré sa pri prípadnom pripomienkovaní nesmie zabudnúť. V nasledovných 30 minútach sa preto venujem:

• Čo ponúkli ministri a ako sa to líši od súčasného stavu
• Aké nedostatky a nejasnosti má tento návrh
• Myslí na materské dovolenky? Čo bude s ambulantnými sestrami?
• Čo by sa dalo (a malo) zmeniť a upraviť

O čom je návrh ministrov Matoviča a Lengvarského?

Zjednodušene povedané, návrh plánuje novelizovať zákon 578/2004, kde sa nachádza výpočet minimálnej zložky mzdy sestier a pôrodných asistentiek, ktoré pracujú v ústavných zariadeniach. Súčasné znenie definuje minimálne koeficienty pre každý typ zdravotníka, ktoré sú naviazané na priemernú mzdu v hospodárstve (dva roky do spätne). Týmto sa vytvoril každoročný mechanizmus valorizácie miezd, preto to má aj prezývku „automat“.

Novela ministrov plánuje do tohto procesu dve zmeny:

1. Zaviesť motivačné odmeňovanie za odpracované roky praxe o 0,01 koeficienta ročne s hornou hranicou 20 rokov.
2. Navýšiť základnú zložku mzdy o cca 12% pre odborné sestry a certifikované sestry (z 0,89 na 1 a 0,94 na 1,05) a o 3,5 % pre sestry so špecializáciou (1,06 na 1,1) a 4,5% pre sestry s pokročilou praxou (z 1,1 na 1,15).

Zmeny sa majú týkať (tak ako to je doteraz) len zdravotníkov v nemocniciach.

Pre ilustráciu som pripravil jednoduchú tabuľku, ktorá zobrazuje základnú mzdu sestry s odbornou praxou v nemocnici v roku 2022 (druhý stĺpec), základnú mzdu budúci rok (ak by sa nič nezmenilo, tretí stĺpec) a základnú mzdu ak by prešla novela (štvrtý stĺpec).

Tabuľka 1: Základná zložka mzdy odbornej sestry v nemocnici v roku 2022 a rokoch 2023

V tabuľke si môžete všimnúť, že budúci rok by bol aj bez novely lepší ako súčasný. Kým tento rok rastú mzdy niekde okolo 3,9%, ten budúci to bude až 6,9%. Prečo? Ako som už spomínal – valorizácia je automaticky viazaná na vývoj priemernej mzdy v hospodárstve (spätne dva roky dozadu).

Návrh ministrov k tomuto dodatočne „pridáva“ a ak to spolu zrátame, tak za ústavné sestry dosiahneme po novele priemerný nárast o 30% oproti roku 2022. Toto činí, spolu so všetkými príplatkami, priemerne takmer 480 EUR mesačne.

To, či potrebujeme navýšenie miezd sestier (a iných zdravotníkov) je bez debaty a môžete k tomu dohľadať množstvo štúdií a zdrojov. Čo sa mne osvedčilo ako najefektívnejšie je jednoduché porovnanie priemernej hrubej mzdy v nemocnici na Slovensku a krajine, kam nám odchádza najviac sestier – Česka, ako zachytáva nasledovný diagram. Myslím, že tieto čísla nepotrebujú ďalší komentár.

Diagram 1: Priemerná hrubá mzda s príplatkami, všetky sestry v ústavných zariadeniach

Na tlačovej besede odznelo viacero pojmov a tvrdení, ktoré spôsobili, že sa mnohí v ponuke nevedia zorientovať. Ministri taktiež viacero vecí nevysvetlili a nezodpovedali, pričom sa jedná o témy, ktoré sú dôležité pri hodnotení, či je návrh dobrý.  Zosumarizoval som preto hlavné (ne)zodpovedané body alebo nejasnosti do 4 nasledovných tém:

1. Čo znamená relatívny plat na úrovni Česka?

Počas tlačovej besedy (TB) bol odprezentovaný diagram, z ktorého vyplýva, že po zmene by sa naše sestry v nemocniciach mali mať relatívne lepšie ako v Česku. Taktiež ale bolo povedané, že sa síce platovo dorovnáme Česku, ale stále budeme mať po prepočte na eurá nižšie platy. Ako je to možné a čo to znamená v praxi?

Diagram 2: Pomer minimálnej mzdy sestry (odborné pracovné činnosti) k priemernej mzde

Ak sa pozrieme na priemernú mzdu nemocničnej sestry v Česku a porovnáme ju s priemernou mzdou všetkých ostatných zamestnaní v Čechách, tak sa dostaneme ku koeficientu niekde okolo 1,45. Inak povedané, ak by bola priemerná mzda v Čechách  1 000 EUR, tak by sestra mala 1 450. U nás je tento pomer v súčasnom roku, vrátane všetkých príplatkov, okolo 1,25[1]. Ak by sme mali priemernú mzdu v hospodárstve 1 000 EUR, sestra by mala 1 250.

Cieľom návrhu ministrov je navýšiť zákonné koeficienty tak, aby sme sa pomerom dostali na úroveň Čiech, čiže z 1,25 násobku priemernej mzdy v hospodárstve na 1,45. To sa ministerstvám aj podarilo, nakoľko po zarátaní vyššieho základného koeficientu a rokov v praxe by mala byť priemerná mzda sestry budúci rok na úrovni 1,48 až 1,5 násobku priemeru daného roku v hospodárstve. Podobné hodnoty sa očakávajú budúci rok a v Čechách.

Problém však je, že Slovensko a Česko nemá rovnakú priemernú mzdu v hospodárstve. Rovnaký koeficient sa teda nerovná rovnaká mzda.

Priemerná mzda sa u nás budúci dostane niekde na hranicu 1 450 EUR, pričom v ČR to bude odhadom niekde okolo 42 000 CZK, t.j. 1 700 EUR. To, že sa v roku 2023 relatívne dorovnáme k pomeru českej mzdy teda znamená, že:

• v Čechách bude priemerná mzda sestry v nemocnici 1,48 x 1 700 = 2 500 EUR
• na Slovensku to bude 1,48 x 1 455 = 2 150 EUR

Pomer mzdy sestry v nemocnici k ostatným mzdám v krajine bude na Slovensku aj Česku rovnaká. Zarobia okolo 1,48 násobku priemernej mzdy v krajine. V absolútnej hodnote však medzi krajinami ostane rozdiel. V Česku teda stále zarobia viac.  Ak vyššie uvedený Diagram 1 prepočítame na eurá (čiže nie relatívne, ale absolútne), tak by návrh ministrov vyzeral nejako takto:

Diagram 3: Minimálna mzda sestry (odborné pracovné činnosti) v roku 2023 (návrh)*

Rovnaký vzťah a pomer platí pre odborné, špecializované aj certifikované sestry. Použil som odborné len na ilustráciu rozdielu relatívna vs absolútna mzda.

Je návrh ministrov dostatočný?

To závisí od toho z akého pohľadu sa na to pozrieme.

V žiadnom prípade sa nejedná o neférovú ponuku. Budúci rok sa priemerná mzda nemocničnej sestry (po zarátaní praxe) navýši okolo 30%. To činí ročný dopad okolo 95 mil. EUR (na úrovni hrubej mzdy) Navýšenie miezd v tomto roku bolo pritom pre všetky povolania v nemocniciach aj ambulanciách 91 mil. EUR. Jedná sa bez pochyby o výraznú sumu. Avšak:

• ak je našim cieľom zabezpečiť férové postavenie sestier v krajine oproti iným povolaniam, tak áno. Určite to zlepší podiel sestier, ktoré po doštudovaní nastúpia do praxe (dnes sa to pohybuje medzi 40-50%), nakoľko sa navýšením zníži počet iných – lepšie platených – ponúk mimo zdravotníctva.
• ak je našim cieľom prilákať sestry z Čiech, alebo zabrániť ich odchodu, tak je odpoveď nie. Nie je to dostatočný návrh. Sestru nemá prečo zaujímať že na Slovensku má pomerovo férovú mzdu oproti Čechám. Parita kúpnej sily medzi krajinami nie je výrazne odlišná, bariéry pre vstup nie sú prakticky žiadne a pár stoviek eúr mesačne je to čo vie zavážiť. Z tohto pohľadu sa musíme dorovnať na reálne – nie relatívne mzdy.

Je ale pravda, že čo sa týka „čerstvých“ absolventiek, tam sa medzera medzi Slovenskom a Českom prakticky zmazala (po dobru prvých pár rokov praxe, a to aj na absolútnej úrovni). Nie je to podľa predstáv komory, ale určite to presvedčí aspoň časť mladých sestier, aby zostali a usadili sa na Slovensku.

Čo sa s tým dá spraviť?

Realizovateľnú možnosti vidím len jednu. So zreteľom toho, že „zložiť“ rozpočet bude na budúci rok enormne náročné a ak sa to nepodarí, tak nebude žiadne extra navýšenie pre sektor, vidím len jednu možnosť: nepožadovať navýšenie na úroveň Česka hneď, ale dohodnúť sa na ďalšom navýšení, ktoré priblíži Slovensko a Česko na úrovni reálnych miest – a rozložiť to v čase.

Slovenské zdravotníctvo s tým už má skúsenosti. Keď sa do zákonu 578/2004 prvý krát zadefinovali minimálne koeficienty pre lekárov, tak to bolo rozdelených na niekoľko etáp: od 1.1.2012, 1.7.2012, 1.1.2014 a 1.1.2015. Zákonom garantovaná výška základnej zložky mzdy lekárov a zubných lekárov sa (na príklade lekárov bez špecializácie) medzi 31.12.2011 a 1.1.2015 zvýšila o 58,7 %.

Obdobný nárast potrebuje dosiahnuť aj pri sestrách, pričom polku z toho by mali dostať, podľa súčasného návrhu, už od roku 2023. Zvyšok sa teda dá cez prechodné ustanovenia dať do zákona, napr. od 1.1.2024 (extra 15%) a od 1.1.2025 ostávajúci zvyšok (napr. ďalších 10%). Dohodlo a do zákona by sa to dalo teraz, implementácia aj finančné dopady by prišli postupne.

Obdobne postupuje v súčasnosti aj Maďarsko, kde navyšovali mzdy lekárom v niekoľkých tranžiach: začali v 2021 (od januára 14% a potom júla 20%[2]), v 2022 pridali extra 28,5% a od roku 2023[3] by mali mzdy rásť o ďalších 11,1%. U sestier boli navýšenia jemne odlišné, napr. v roku 2022 to malo byť 21%, ale princíp „roztranžovania“ aj celková obálka ostáva.

Ak by sa toto podarilo vyrokovať, tak sa našiel kompromis medzi udržateľnosťou rozpočtu a znížením atraktivity českého systému. Táto alternatíva je aj nevyhnutná, lebo sa dá predpokladať, že okolité krajiny zareagujú na naše navýšenia. V roku 2019, kedy sa navýšili koeficienty nelekárskym povolaniam o 10% zareagovalo Česko tým, že navýšili mzdy v Nariadení 341/2017 tak, že ich ročný nárast bol takmer 13%.

Obdobný krok môžeme očakávať aj teraz. Česko má aj po znížení platby za štát takmer dvojnásobnú platbu za poistencov štátu ako Slovensko (cca 34 vs 60 EUR po znížení[4]), čiže priestor a zdroje na to určite majú.

2. Čo až keď už dnes mám vyššiu základnú zložku mzdy ako je v návrhu ministerstiev?

Prezentovať takto zložitú tému na tlačovej besede je veľmi náročné. Niektoré veci preto neboli plne jasné. Jedna z nich bola otázka „a čo ak už dnes má sestra vyššiu mzdu ako nový koeficient“?

Je to pritom bežné. Pri takom nedostatku sestier už dnes majú mnohé sestry vyššiu základnú zložku mzdy ako je nový návrh ministra financií a zdravotníctva. Kolektívne zmluvy taktiež v mnohých zariadeniach spôsobujú vyššie nárasty, ako je legislatívne minimum.

Bolo tomu tak každý rok keď sa robil rozpočet. Pristupovali sme k tomu tak, že sme ponechali všetky osobné ohodnotenia (či boli za vek, kvalitu, alebo čokoľvek) alebo navýšené tarify a nárasty z automatu sme k tomu „prirátali“. Fixovali sme teda existujúcu diferenciáciu odmeňovania zdravotníkov, ktorú sme každý rok navyšovali o prirodzenú valorizáciu. Predpoklad bol ten, že zamestnávateľ príplatky ponechá a každému navýši do základu zákonnú valorizáciu.

Áno, Strýko Držgroš by to spravil inak. Spočítal by si, koľko sestier má už dnes viac ako po zmene koeficientov a aký finančný dopad to činí. Dajme tomu, že by to bolo budúci rok 10 miliónov eúr. Navýšenie do sektora by zrealizoval tak, že si spočíta dopady ako minimálnu mzdu na každú sestru (spomínaných 95 miliónov EUR pre nemocnice) a od tejto sumy odčítal 10 mil. EUR. Dofinancoval by teda len 85 miliónov.

Toto by prinútilo zamestnávateľom siahnuť na osobné a iné príplatkom tým sestrám, ktoré zarábajú nad nový koeficient a presunúť im to to základnej zložky mzdy alebo nenavýšiť im základný plat vôbec. Navýšenie by sa ich tým pádom netýkalo.

Z tlačovej besedy nie je plne jasné, akým spôsobom ministerstvo uvažuje. Vyzerá to, že chcú ísť „štedrejšou“ cestou, ktorou sa aj historicky vždy postupovalo (t.j. všetkým sa navýši a ponechá status quo), ale z tlačovej besedy to nebolo moc jasné v akom rozsahu (obzvlášť čo sa týka kolektívnych zmlúv). Je preto dôležité, aby sa tento malý, ale kľúčový detail „postrážil“, lebo môže mať výrazné a negatívne konsekvencie počas budúceho roku.

3. Ráta sa materská do odpracovaných rokov?

Návrh  bonifikuje jedným percentom každý odpracovaný rok až na úroveň 20%. Rátajú sa sem do odpracovaných rokov aj materské? Alebo starostlivosť o závislú osobu? A ak áno, tak všetky roky, alebo len časť?

Toto sú otázky, ktoré neboli na tlačovej besede zodpovedané a sú pritom kľúčové. Existujú na toto dva pohľady:

• ak je cieľom finančne odmeňovať skúsenejšiu sestru, ktorá praxou preberá asi aj viac zodpovedností a práce, tak by sa to koeficientu nemali rátať iné aktivity ako je samotná zdravotná služba
• ak je cieľom nastaviť platobný mechanizmus tak, aby sme motivovali sestričky zostať na Slovensku, usadiť sa a nebáť sa založiť si rodinu, tak by sa to rátať malo

V praxi nájdete naprieč EÚ jedno aj druhé riešenie. Český systém má napríklad v nariadení 341/2017 zadefinované, že

„V plném rozsahu, nejvýše však celkovém rozsahu 6 let, započte zaměstnavatel zaměstnanci dobu

 a) skutečného čerpání mateřské dovolené, další mateřské dovolené nebo rodičovské dovolené nebo trvalé péče o dítě nebo děti nejvýše v rozsahu odpovídajícím délce mateřské dovolené a další mateřské dovolené nebo rodičovské dovolené platné v době této péče podle jiného právního předpisu5),

1. b) osobní péče o osobu závislou na péči jiné osoby, je-li závislou osobou nezletilé dítě podle § 120 odst. 3 zákona o sociálních službách.“

Inak povedané, po dobu max 6 rokov ráta zamestnávateľ materskú do „praxe“. Toto je téma, ktorá nebola na besede otvorená a treba mať v nej úplne jasno.

V rámci tejto témy je nutné mať jasne zodpovedanú odpoveď aj na nasledovný typ otázok: „Ak som mala 10 rokov prax ako odborná sestra a spravím si špecializáciu, ráta sa mi do praxe 10 rokov, či žiaden rok?“

4. Nesmie sa zabudnúť na ambulantné sestry

Návrh ministrov má za cieľ novelizovať zákon 578/2004, v ktorom sú ustanovenia, ktoré definujú základné zložky mzdy pre zdravotníkov, ale len ak pracujú v ústavných zariadeniach. Obdobne tomu je napríklad v Česku aj iných krajinách. V Česku sa nariadenie 341/2017 vzťahuje dokonca len pre verejné nemocnice a maďarský návrh na zvýšenie mzdy je podmienený špeciálnym kontraktom so zdravotníkmi.

V praxi to znamená to, že keď sa pripravuje rozpočet, tak sa pozrie na prirodzenú valorizáciu (na budúci rok cca 6,8%) a to sa „dá“ do rozpočtu nemocníc. Ambulancie síce nemajú v zákone garanciu navýšenia, ale v praxi to funguje tak, že sa zoberie navýšenie „ako keby robili v nemocnici“, očistí sa to o príplatky (napr. „nočné“, ktoré nemajú v ambulanciách) a tá suma sa dá do rozpočtu na ambulantnú sféru. Je to logické, férové a funguje to tak v každej krajine v našom okolí.

To, že sa to robilo aj v tohto ročnom rozpočte si môžete pozrieť v riadku 5 platného rozpočtu:

Diagram 4: No-policy-change zložka rozpočtu na zdravotníctvo na rok 2022

Aby ste si to vedeli predstaviť na nejakom čísle, tak dlhodobý priemer pomeru miezd nemocnice : ambulancie bol okolo 100 : 35 až 40. Čiže ak sa navýšili v rozpočte mzdy v nemocniciach napríklad o 100 mil. EUR, do ambulancií sa alokovalo niekde okolo extra 35-40 mil. EUR. Ak rátame, že navýšenie pre ústavných poskytovateľov bude okolo 95 mil. EUR, tak do ambulancií by bolo potrebných ďalších 30 – 35 mil. EUR.

Nejedná sa teda o zanedbateľnú sumu. Z vyjadrenia ministrov však nebolo jasné ako sa k tejto téme plánuju postaviť. Na jednej strane padlo, že sa aj ambulantné sestry dočkajú valorizácie, ale aj to, že sa ich tieto nové koeficienty nedotknú.

Ak som to správne pochopil, tak to čo bolo povedané, že ambulantní poskytovatelia dostanú štandardnú valorizáciu „po starom“ a nové koeficienty len nemocničné sestry.  Riziko tohto prístupu je to, že ambulantné sestry sa budú dožadovať rovnakých podmienok, ktoré im nebudú môcť ambulancie poskytnúť. Ak to nebude kryté v rozpočte, tak sa situácia v sektore časom výrazne zhorší. Prečo?

Krajiny s najlepšími výsledkami zdravotnej starostlivosti (napr. Holandsko alebo Nórsko) sú postavené na silnej ambulantnej sfére*. Čím efektívnejší a kvalitnejší ambulantní lekári sú, tým má krajina menej odvrátiteľných hospitalizácií, menší tlak na nemocnice, nižšiu záťaž sociálneho a zdravotného systém a lepší zdravotný stav populácie. Je to logické a určite to tu nemusím vysvetľovať.

Slovensko však má ambulantnú sieť v rozklade. Sme 6tí najhorší v Európe v liečiteľnej úmrtnosti a dosahujeme štvrtý najvyšší počet odvrátiteľných hospitalizácií. 30% pacientov po návšteve všeobecného lekára ide k špecialistovi, pričom tento pomer je na západe niekde okolo 5 až 10%. Veľká časť ambulantnej siete je nenaplnená. Ambulantné pohotovostné sa rozpadajú a pacienti aj preto zbytočne zahlcujú nemocnice. Ambulantný sektor proste kolabuje a ruka v ruke s tým ide aj nemocničný sektor.

Ministerstvo zdravotníctva preto v júni 2022 pripravilo novú koncepciu starostlivosti o pacienta v primárnej sfére, pripravuje nacenenie zoznamu výkonov a viaceré kroky, ktoré pomôžu situáciu zlepšiť. Nestane sa tak o rok, alebo dva. Je to proces možno na 10 a viac rokov.

Ak by sa však prudko navýšili mzdy v nemocniciach a nedokompenzoval by sa rozpočet aj pre ambulantný sektor, tak budú všetky pripravované kroky zbytočné.  S najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k odchodu mnohých zdravotníkov z ambulancií do nemocníc – kde je síce viac práce (nočné, príslužby atď.) ale s výrazne lepšími platobnými podmienkami.

Takýto krok síce „zasanuje“ nemocnice, ale len krátkodobo.  Je to niečo ako keď ste zadlžení po uši a požičiate si ďalšiu pôžičku. Krátkodobo to problém vyrieši (nemocnice budú mať viac personálu a zvládať viac pacientov), dlhodobo vás to však položí (lebo ich bude do nemocníc chodiť výrazne viac a v horšom stave).

Cieľom tejto novely pritom má byť navýšiť celkový počet sestier a nie ich presunúť medzi ambulanciami a nemocnicami. Toto je taktiež jeden z krokov ktoré sa musia dorokovať a „postrážiť“.

Aký je teda návrh ministrov Matoviča a Lengvarského?

Osobne ma prekvapilo aká negatívna emócia prišla s ich návrhom. Neviem či to boli kvôli veľkej antipatií mnohých ľudí k ministrovi financií, alebo k zle manažovaným očakávaniam (na odvetovej tripartite prisľúbilo ministerstvo zdravotníctva výrazne vyššie navýšenie). Odprezentovaný návrh však nie je nekorektný. Práve naopak.

Predložený návrh v súčasnom znení vnímam pomerne pozitívne. Ak sa doladia a postrážia vyššie uvedené body, tak bude veľmi dobrý a určite prispeje k stabilizácií personálu.

Taktiež – a viem že to sestry nemusí zaujímať – ale zavedenie bonifikácie za odpracované roky bolo niečo čo sme sa niekoľko rokov pokúšali na IZP zaviesť. Neúspešne. V rokoch 2018 – 2020 bolo pritom na stole, že sa úplne upustí od systému zákonom danej valorizácie. Tento návrh je preto mentálne veľká zmena a posun.

Na základe prezentovaných údajov je taktiež zrejmé, že ministerstvo v ničom neprikrášľovalo (štandardizáciou dát, alebo ponižovaním nárastov v Česku aby nás lepšie „vykreslilo). Práve naopak, vyberalo si čísla tak, že prezentované navýšenia by mali byť minimálnou garanciou, nie maximálnou (ako to zväčša politici ľúbia robiť). Aj preto tieto dôvody vnímam ich ponuku korektne. Myslím, že si toľko negatívnych reakcií nezaslúži a po dopracovaní to bude veľmi dobrý návrh.

Nie som však sudca tejto témy. Verím, že blog pomohol s orientáciou v tejto téme. Ak by ste mali ešte nejaké otázky, na FB mi kludne napíšte a držím sestrám a pôrodným asistentkám palce v rokovaní.

P.S. dopočty sú orientačné, exaktné sumy závisia od reálnych miezd za rok, ako aj presných dát (ktoré sa nedajú z výkazov NCZI dopočítať).

Zdroj fotky: Jaroslav Novák / TASR

[1] Pri porovnávaní s ČR môžeme mať jemné skreslenie, nakoľko pri ČR sú dáta zo všetkých ústavných zariadení (štátnych aj súkromných) u nás sú len zo štátnych nemocníc, kde je predpoklad vyšších priemerných miezd. Mzdy sú v ústavnej starostlivosti, vrátane všetkých príplatkov.

[2] https://hungarytoday.hu/ministry-health-care-workers-to-see-72-pay-rise-by-2022/

[3] https://static.eurofound.europa.eu/covid19db/cases/HU-2021-1_1243.html

[4] https://www.zdravotnickydenik.cz/2022/06/automaticka-valorizace-plateb-za-statni-pojistence-se-spusti-v-roce-2024-odrazi-se-od-castky-1900-korun-podle-opozice-je-to-malo/