Denník N

Ranná rozcvička pre záujemcov o ukrajinskú zástavu

Niekedy po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu som si na dvere nalepil malú ukrajinskú zástavu. Chvíľku tam vydržala, potom niekam zmizla. Zmobilizoval som svoju farebnú tlačiareň a vytlačil som si ďalšiu. Vydržala na dverách týždeň, ale nakoniec sa tiež niekam vyparila. Rovnaký scenár sa opakoval ešte niekoľkokrát. Až som nakoniec dostal výborný nápad…

Už v počiatkoch sa dalo vylúčiť, že záujemca o moje zástavy ich neodlepuje s cieľom vyvesiť ich niekde inde. Boli prilepené tak, že ich strhnutie znamenalo zároveň aj ich zničenie. Intervaly ich miznutia oscilovali od troch dní do dvoch týždňov. Príčinnú súvislosť medzi nimi a poveternostnou situáciou, kurzom dolára, prípadne cenou bravčového mäsa sa mi nepodarilo odhaliť. Podozrivých však bolo málo. Zistiť vinníka by nebol problém – trochu správneho neviditeľného prášku rozptýleného na zástave, svietiaceho v UV svetle filatelistickej lampy, by záhadu vyriešilo takmer okamžite. V tme by svietili odtlačky prstov na jeho dverách dosť usvedčujúco. Čo však ďalej? Kto by mal chuť vinníkovi vyvracať teórie o ohrozovaní Ruska Ukrajinou. Dobré susedské vzťahy treba zachovať.

Predsa len som zmenil taktiku. Začal som zástavy lepiť na dvere vo výške šnúrok od topánok. Aspoň si dotyčný trochu zacvičí. Neviem však, či to bol dobrý nápad takto udržovať obdivovateľov Putina v dobrej telesnej kondícii. A ani tá poloha ukrajinskej zástavy nie je veľmi dôstojná. Takže ruším tento experiment a som vďačný aspoň za to, že náš likvidátor zástav si na dvere nenalepí podobizne Stalina, Putina alebo Pol Pota (vodcu Červených Khmérov). Možno je tu ešte jedna možnosť. Nalepiť ju nad dvere, úplne pod strop. Keby sa však dotyčný pri jej odlepovaní z rebríka zrúbal, mohol by sa riadne dolámať. To by však bol zasa na vine asi prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj.

 

Teraz najčítanejšie