Inflácia v Británii prekonáva historické maximá. Situáciu navyše komplikuje recesia
Veľká Británia sa pasuje s rýchlym rastom inflácie, ktorá v júli dosiahla 10,1 percenta. Ide o najvyššiu infláciu za posledné štyri dekády, presnejšie od februára 1982.
Tak ako vo väčšine iných krajín, zohrali hlavnú úlohu pri raste inflácie v Británii podľa tamojšieho štatistického úradu najmä stúpajúce ceny energií, pohonných hmôt, ale výrazne prispeli aj drahšie potraviny a nealkoholické nápoje. Potraviny cenovo „poskočili“ medziročne o 12,7 percenta, z nich takmer o tretinu zdraželo napríklad mlieko a o štvrtinu cestoviny. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom ceny na britských ostrovoch vzrástli o 0,6 percenta. To bolo viac, ako odhadovali odborníci. Ich predikcie pre dané obdobie počítali s o niečo nižším medziročným rastom na úrovni 9,8 percenta.
Británia ma naďalej najvyššiu infláciu spomedzi najvyspelejších svetových ekonomík G7. A to s odstupom, keď USA reportujú infláciu 8,5 %, Nemecko 8,4 %, Kanada 7,6 % a Francúzsko 6,8 %. K vyššej inflácii prispieva aj slabá libra: predražením dovozu Británia vlastne importuje časť inflácie zo zahraničia. Práve silná orientácia na zahraničný obchod, ktorá vždy patrila medzi silné stránky britskej ekonomiky, jej dnes prináša vyššiu infláciu.
Zníženie inflácie je najvyššia priorita
Dostať infláciu pod kontrolu chce aj tamojší minister financií Nadhim Zahawi, ktorý si tento cieľ stanovil ako najvyššiu prioritu. Tento popredný člen Konzervatívnej strany a kandidát na premiérske kreslo vyhlásil, že vláda v snahe znížiť infláciu prijíma opatrenia nielen v oblasti menovej politiky, ale aj formou daňových aj výdavkových rozhodnutí a reforiem na podporenie produktivity a rastu britskej ekonomiky.
Britská centrálna banka už pred pár týždňami predpovedala, že miestna ekonomika sa v poslednom kvartáli roka 2022 dostane do recesie. V skutočnosti – ak ako definíciu recesie zoberieme všeobecne uznávané pravidlo o dvoch po sebe idúcich kvartáloch s nulovým a nižším rastom – Británia už v recesii je. V druhom kvartáli klesla o 0,1 % a je zrejmé, že pokles zaknihuje aj v aktuálnom treťom kvartáli. Britská centrálna banka sa snaží tento vývoj ovplyvniť tým, že zvyšuje základnú úrokovú sadzbu. Naposledy ju zvýšila o pol percentného bodu na úroveň 1,75 percenta, čo znamenalo najvýraznejšie zvýšenie úrokov od roku 1995.
Aj keď dáta pre krajiny Európskej únie za júl ešte nie sú k dispozícii, budú pravdepodobne vyššie ako v júni. Vtedy priemerná inflácia dosiahla rekordných 9,6 percenta. Ku krajinám, ktoré trpia jej najvyšším rastom, patrí Česká republika, kde sa inflácia v júli vyšplhala na 17,5 percenta. Slovensko takisto v tomto rebríčku patrí na popredné priečky s júlovou infláciou 13,6 %.
