Tajomstvo wabi sabi

Koncepcia wabi sabi sa spája s Japonskom. Ľudia ktorí tu žijú tak nejako prirodzene vedia, čo to wabi sabi je. Horšie to je pomenovať. Aj pre autorku knihy ktorá je odborníčkou na Japonsko a všetko s touto krajinou spojené, to nie je jednoduché. Ako ona sama píše, už pomerne dlho registruje objednávku v spoločnosti na niečo, čo by sa postavilo rýchlemu životnému tempu a prinieslo niečo iné. A ako ďalej píše, toto miesto by mohlo zaplniť práve wabi sabi.

V samotnej japončine neexistuje žiadna definícia wabi sabi. Môžeme priblížiť význam jednotlivých slov a cez jednotlivé úlomky hľadať odpoveď, čo to znamená, keby sme ich posolstvo spojili.

O wabi sabi sa hovorí, že je spojené so stavom srdca. Je to spôsob, ako nazeráme na svet. A tiež v postoji k životu. A k svetu. Je cestou do srdca samotného života.

Pôvodne išlo o dve samostatné slová: wabi a sabi. Wabi sa týkalo nachádzania krásy v jednoduchosti a tiež v nachádzaní duchovného bohatstva a vyrovnanosti pri odpútaní od materiálneho sveta. A sabi sa spájalo s plynutím času – s tím ako všetko plynie.

Pre skúmanie wabi sa musíme vybrať do 16 storočia a do rituálov spojených s čajom. V tom čase vznikol kult čaju spojený s obdivovaním krásy, uprostred bežných udalostí všedného dňa. Čajový obrad sa stal dôležitou spoločenskou udalosťou. A netreba k nemu veľa – stačí čas a základné náradie. V podstate je to rituál založený na uctievaní jednoduchosti. A prirodzenej krásy.

Samotné slovo wabi znamená utlmená chuť a pôvodne bolo spojené s chudobou a s nedostatkom. Je to nádych temnoty niekde na pozadí. Je to božská krása uprostred reality drsného života. Wabi – to je pokoj, povznesenie nad všednosť. Je to prijatie reality a pochopenie toho, čo so sebou prináša. Umožňuje nám pochopiť, že nech už je naša situácia akákoľvek, niekde sa ukrýva krása.

Tajomstvo spoznania krásy sa skrýva v jednoduchosti. Je to tichá spokojnosť nájdená mimo materialistický svet. Wabi je tiež prístup k životu, ktorý kladie dôraz na jednoduchosť, striedmosť a skromnosť. Je to cesta, ktorá vedie k pokoju a k spokojnosti. Je to prijatie skutočnosti, že naše potreby sú jednoduché.

Slovo sabi znamená patina, starožitný vzhľad, ale aj elegantná jednoduchosť. Dá sa preložiť ako pokoj.

Postupne sabi začalo označovať hlbokú a pokojnú krásu, ktorá je spojená s plynutím času. Na všetkom vzniká časom patina. Je spojená s používaním a s vekom. Je to stav, ktorý získame časom. Je v tom elegancia veku. Ale aj krása objavená, získaná, ale aj utŕžená časom a používaním.

Nie je to továrenský predmet, ale niečo čo dýcha vlastným životom. A je tiež stelesnením všetkého, čo sa deje a plynie. Sabi nám pripomína naše vlastné spojenie s minulosťou, prirodzený cyklus života, ale aj nesmrteľnosť.

Je to srdce wabi, ktoré rozpoznáva krásu sabi a spolu kráčajú ruka v ruke. A ich spojenie, teda spoločný výraz sa začal používať pred sto rokmi. A bol ovocím túžby spoznať a lepšie pochopiť svet Japoncov. Vo všeobecnosti však ide o pocit autentickej krásy. A tá krása je spojená so smrteľnosťou a s koncom. Je spojená s nedokonalosťou. Ale aj s útechou.

Wabi sabi je pozvaním, aby sme chodili s otvorenými očami a s otvoreným srdcom. Ako často sa dobrovoľne vzdávame svojej pozornosti a tak nám unikajú pekné veci. Potrebujeme objaviť cit pre všímavosť. Potrebujeme sa zastaviť a obzrieť okolo seba. Zamyslieť sa a následne rozhodnúť – čo ďalej.

Wabi sabi ponúka nový spôsob videnia sveta a nášho miesta v ňom. Potrebujeme nový prístup.

Wabi sabi predstavuje múdrosť, ktorá kladie dôraz na pokoj, harmóniu, krásu a nedokonalosť. Prijať nedokonalosť neznamená, že znížime očakávania. Znamená to, že nesúdime seba za to, že nie sme dokonalí. Nie sme dokonalí a napriek tomu sme originálni a jedineční.

Wabi sami nám dovoľuje, aby sme boli sami sebou a povzbudzuje nás k tomu, aby sme túto nedokonalosť prijali a snažili sa, ako najlepšie budeme vedieť. A zároveň nás varuje pred veľkým tlakom, pred veľkými očakávaniami a učí nás spomaliť, odpočívať a vychutnávať život.

Wabi sabi nás vedie k tomu, aby sme prijali to, čo máme tu a teraz. A nehnali sa za niečím len preto, že to zatiaľ nemáme.

Priestory v ktorých bývame a pracujeme, ovplyvňujú to ako sa cítime a premýšľame. Ale tiež aj to, ako pristupujeme k rôznym veciam a k životu. Z pohľadu wabi sabi by domov mal byť obývaný, milovaný a nikdy úplne nedokonalý. Je strohý a jednoduchý. Je vidieť, že sa v ňom žije. Môže v ňom byť aj istý neporiadok. To k životu patrí.

Je tu však dôraz aj na istú striedmosť. Pokúste sa zamyslieť a následne zbaviť vecí, ktoré nepotrebujete.

Domov inšpirovaný wabi sabi je pokojné a útulné miesto, ktoré víta hostí a podporuje rodinný život. Je to  miesto, ktoré je nám drahé a vyvoláva spomienky.

Ak by sa zariadenie domu v duchu wabi sabi dalo zjednodušiť, potom by to boli tieto slová: asymetrický, jednoduchý, nedokonalý, nenápadný, nepravidelný, nostalgický, organický (prírodné materiály), prírodný, rustikálny, skromný a so známkou plynutia času (istá opotrebovateľnosť).

S architektúrou a s domovom sa spájajú jednoduché priestory, textúry, starostlivo vybrané predmety určené na obdiv a skrášlenie priestoru, príroda prítomná v interiéry, prítomnosť svetla a tieňa, veľa neutrálnych kúskov, efektivita v tom ako sa priestor používa a v neposlednom rade prítomnosť prírody v interiéry. V tom všetkom rezonuje myšlienka – menej je viac.

Priestory sa vytvárajú preto, aby sa v nich žilo. Môžeme priestor rozdeliť nábytkom na rôzne zóny. Dôraz je na užitočnosť, jednoduchosť, krásu a príbeh. Pokúste sa vniesť do domova viac prírody. S domovom sa spája pohostinnosť. Ale aj uvoľnenie, relaxácia, či pocit starostlivosti.

To sa spája aj s hosťami – mali by sa cítiť prijatí – že je o nich postarané čo zahŕňa nielen jedlo, ale aj pozornosť, ktorú hosťom venujete. Keďže domovom koncepcie je Japonsko, tak k útulnosti a k pohostinnosti patrí aj domáca čajovňa.

K wabi sabi patrí aj spojenie s prírodou. Japonci vnímajú samých seba ako spätých s prírodou. A prírodu sa snažia mať stále na blízku. Preto používajú prírodné materiály a aj sa snažia často a veľa chodiť do prírody. Čas strávený v prírode nám pripomína, že sme súčasťou niečoho veľkého a zázračného. A je to niečo, čo nás prijíma.

Príroda smerom k nám nemá požiadavky v zmysle ako máme vyzerať. Stačí ju rešpektovať a nenechávať v nej odpadky.

To spojenie s prírodou sa odráža aj v literatúre, ale aj vo zvyklostiach. Mnohé tradície sú spojené s prírodou a s jednotlivými ročnými obdobiami a pripomínajú ich. Tieto jednotlivé udalosti, sviatky a zvyky sú pozvaním k prítomnosti, aby sme si všimli a vychutnávali. Tu a teraz.

S japonskom sa spájajú aj lesné kúpele a lesná terapia. Je to posvätný čas venovaný sebe a času v prírode. Byť v súlade a v kontakte s prírodou. Príroda nám pripomína pominuteľnosť. Ale aj kolobeh života a znovuzrodenia. Sledovať prírodu je školou učenia sa prítomnosti a všímavosti. A rytmus prírody nás vedie k tomu, aby sme konečne pochopili a prijali ten svoj. Všetko je pominuteľné, nedokonalé a neúplné. A to je dobré.

Naše životy, naša práca, zdravie, finančný stav, záujmy, schopnosti a príležitosti. Všetko sa mení a podlieha zmenám. Nič nie je stále a všetko je pominuteľné. Zmena je nevyhnutná, preto by bolo zvláštne lipnuť na nemennosti.

Jediná dokonalosť ktorú vidíme je spojená zo svetom reklamy a vedie nás k tomu, aby sme na seba vyvíjali veľký tlak a utrácali strašné množstvo peňazí na niečo, čo vlastne nepotrebujeme. Naša hodnota predsa nesúvisí s tím, čo vlastníme.

Prijatie nedokonalosti nie je rezignáciou, či frustráciou. Jednoducho príjmeme vecí také, aké sú a potom sa rozhodneme ako budeme reagovať a čo podnikneme. Na to aby sme niečo mohli podniknúť, musíme vedieť aký je reálny stav vecí. To treba prijať ako východisko.

Pokiaľ sa všetko neustále mení, potom nič nie je úplné a nemôže byť dokonalé, pretože dokonalosť je stavom nedokonalosti. A tak objavujeme nedokonalosť. Krása v originále, ktorý je krásny aj a často napriek a vďaka nedokonalosti. A vtedy zažiari vnútorná krása. Autentickosť.

Čo sa týka budúcnosti, radi a často plánujeme a je to fajn. Veci však nakoniec môžu dopadnúť inak. A treba to vedieť prijať. Dokonca s tým treba aj rátať. Je to normálne.

Dokonca sa môže objaviť niečo, čo nám prevráti život hore nohami a budeme radi, že všetko nakoniec dopadlo inak. Otvorte svoju myseľ a svoje srdce možnostiam. A tak sa otvoríte zázrakom. Doprajte si čas. Keď sa ženieme za dokonalosťou, náš život zrýchli. Wabi sabi nám však dáva príležitosť spomaliť, rozjímať, zastaviť sa a vrátiť sa k sebe. K svojej podstate.

Od nedokonalosti je len kúsok k neúspechu. Ale my máme právo robiť chyby.

A máme právo mať možnosť to nabudúce urobiť inak. Právo na opravu. Novú príležitosť.

Podstatné je urobiť všetko čo je v našich silách pre úspech a keď sa to nepodarí… možno to vyjde nabudúce. Nemáme všetko vo svojich rukách. To je fakt. Postavme svoju víziu úspechu na snahe, nie na cieli. Pretože to čo máme v rukách a čo môžeme prakticky vždy zaručiť je, že sa budeme snažiť. A že dáme do toho všetko.

Aj neúspech patrí k životu. Treba to prijať ako fakt. Uľahčí nám to život. Strach z neúspechu nám často bráni o niečo sa snažiť. Hlavne sa bojíme začať niečo nové, lebo sa bojíme, že by sme zlyhali.

Čajovňa zmenšuje svet na malý priestor, kde všetci zúčastnení prežívajú prítomnosť a prežívajú vzájomnú blízkosť. Základom je prijatie. Prijatie seba a aj druhých takých, akí sú. Je to priestor, kde môžeme byť nedokonalí a kde tento luxus doprajeme aj druhým. Sme veľkorysí k druhým a aj k sebe. Keď seba a druhých prijímame v nedokonalosti, zároveň im hovoríme, že sa zriekame snahy ich súdiť. Smú byť sami sebou. Cítia sa prijatí. Majú svoj domov, kam patria. Wabi sabi tak prináša pokoj a zo života vytvára miesto, kde je útulné žiť.

.

Pokiaľ krása leží v srdci toho, kto sa na ňu díva, čo to pre nás znamená? Znamená to vyhľadávať krásu všetkými svojimi zmyslami. Znamená to zrieknuť sa neustálej honby za niečím. Spomaliť dosť na to, aby sme si všimli, čo je pod povrchom (a v hĺbke). Venovať tomu pozornosť. Obklopiť sa ľuďmi a myšlienkami ktoré milujeme a ktorých si vážime. A znamená to vnímať život ako cyklus, ktorý je cenný, plynie a má koniec. Otvoriť svoje srdce údivu. A hľadať krásu…

Tomáš Hupka

Beth Kemptonová pochádza z Veľkej Británie. V Japonsku prežila kus života – najprv tam študovala a potom tam aj zopár rokov pracovala. Neskôr sa vrátila do Veľkej Británie a tie roky ktoré zasvätila Japonsku premenila na vedomosti, ktoré odovzdáva ďalej ako odborník na Japonsko a jeho kultúru. K takýmto klenotom patrí aj kniha o Wabi sabi, ktorá sa dočkala prekladu do 24 jazykov sveta a dnes sme si ju v krátkosti priblížili.

Zdroj fotografie:

www. ampersandtravel. com