Má vôbec Slovensko šancu stať sa krajinou elektromobilov?

Ako by som to zhrnul? Motivačné obrázky a slová nestačia, ľudia chcú, logicky, vidieť nielen jasné výsledky a ucelenú stratégiu, ale aj fungujúce podporné mechanizmy zo strany štátu. A keďže na Slovensku máme v tomto smere ešte stále čo doháňať a za inými krajinami sme značne pozadu, s rozvojom týchto podporných mechanizmov a ucelenej stratégie musíme aktívne začať. A čím skôr, tým lepšie.

Medzi aspekty, ktoré dostávajú elektromobilitu v očiach vodičov čoraz viac do popredia, jednoznačne patrí napríklad zaujímavé dizajnové prevedenie či vylepšené jazdné vlastnosti. Eletromobilita však za sebou skrýva omnoho viac. A to napríklad cenu, dostupnosť, udržateľnosť, dostatočnú sieť nabíjacích staníc, bezpečnosť či samotné využívanie auta bez limitov. Samozrejme, je toho oveľa viac a s týmto vymenovávaním by som vedel pokračovať ešte pomerne dlho. Otázkou však ostáva: Aké podporné mechanizmy v oblasti elektromobility na Slovensku máme dnes? A sú vôbec postačujúce? A ak nie, v ktorých smeroch by sme mali, ako krajina, čo najrýchlejšie zabrať?

• MÁME POTENCIÁL, SYSTÉM PODPORNÝCH MECHANIZMOV SA VŠAK MUSÍ ZLEPŠIŤ

Asi všetkým z vás je jasné, že v dnešných dňoch Slovensko s inými krajinami v tomto smere porovnávať ani len nemôžme. V InoBat však veríme, že spoločnými krokmi vieme dosiahnuť naozaj skvelé výsledky a chceme byť plnohodnotnou súčasťou efektívnej elektrifikácie Slovenska. Jednoducho, zahrnutie témy elektromobility do všetkých relevantných stratégií a politík štátu je viac ako potrebné. Prejdime však rovno k podporných mechanizmom, ktoré u nás fungujú, no hlavne tým, ktoré absentujú.

Začnem na pozitívnu nôtu, a teda mechanizmami, ktoré u nás už fungujú. Jedným z nich sú napríklad príspevky vlády pre bežných užívateľov vo forme dotácií. Tie ľuďom zaplatia časť ceny elektromobilu, znížia ich potrebnú vstupnú investíciu a ich cieľom je podporiť záujem o elektromobily. Druhou stranou mince je aj to, že podporia konkurencieschopnosť takýchto áut na trhu, kým sa ich výrobcom nepodarí znížiť ich kúpnu cenu. Pristavil by som sa však hlavne pri niekoľkomiliónových príspevkoch štátu, ktoré by mali byť využité, okrem iného, aj na nabíjaciu infraštruktúru. Tá predsa patrí medzi hlavné kamene úrazu, ktoré u nás brzdia rozvoj elektromobility. Tá sa zatiaľ rozrastá len veľmi pomaly, pričom jej rozvoj bol zaradený aj do Plánu obnovy. Pozitívne však je, že si tieto nedostatky uvedomujeme. Na vybudovanie stabilnej nabíjacej infraštruktúry je tu vyhradených takmer 46 miliónov eur. Čo to môže znamenať v praxi? Z týchto peňazí sa tak môže vytvoriť až 228 DC ultrarýchlych nabíjacích staníc na diaľniciach, 500 rýchlych DC nabíjacích staníc pre mestá a firmy a 2600 AC nabíjacích staníc.

• DNES SCI-FI, V BUDÚCNOSTI MAINSTREAM. JE TO VÔBEC MOŽNÉ?

To, že elektromobilita bude našou budúcnosťou vieme už dnes. Aj napriek tomu si však mnohí ľudia nevedia predstaviť v praxi a stále to považujú za sci-fi scenár. A je to logické! Môže za to fakt, že vidia, ako to (ne)funguje dnes. Uvedomme si však, že ak chceme bojovať za lepšiu budúcnosť planéty (a teda aj nás všetkých vrátane budúcich generácií), musí sa na tom podieľať aj elektromobilita. Je však potrebné robiť ešte viac. Okrem znižovania predajnej ceny by mala vláda, aj napríklad formou už spomenutých dotácií, finančne stimulovať trh a zabezpečiť väčší dopyt po týchto vozidlách. Ja som stále pozitívny. Samozrejme, budúcnosť elektromobilov je v súčasnosti na Slovensku nejasná, no podpora z jednotlivých sektorov smeruje k vývinu stále nových technológií, ktoré sa postupne môžu stať mainstreamom na bežné používanie. A dovolím si tvrdiť, že do procesu podporných mechanizmov by mal byť zaradený aj výskum, vývoj a výroba batérií. Preto som tiež rád, že k tejto časti prispievame v InoBat – a to aj vrátane portfóliových spoločností InoBat Recycling (recyklácia batérií) či InoBat Energy (vlastné energetické úložiská). Je totiž nevyhnutné nasmerovať pozornosť nielen na elektromobily ak také, ale aj na výrobu komponentov, ktoré sú pre nich alfou a omegou.

• ZÁUJEM RASTIE, DOPYT JE VŠAK STÁLE NEDOSTAČUJÚCI. ČO UKAZUJÚ PROGNÓZY?

Keď sa pozrieme na údaje  od ACEA z minulého roka, zo všetkých predajov predstavovali tie elektrické celkom 18 %. Len 3 % z toho pritom predstavovali batériové a hybridné vozidlá. Keď sa na tieto čísla pozrieme, je jasné, že záujem o elektromobily sa zvyšuje, no dopyt je stále nedostačujúci. Preto niet divu, že prognózy pre rozvoj elektromobility na Slovensku, ale aj v EÚ, sú rôzne. Je však dôležité poznamenať, že už aj u nás sa začína elektromobilita čoraz viac dostávať do povedomia a začíname podnikať čoraz viac krokov pre pohodlné užívanie elektromobilov na našich cestách. Aj keď sa to tak nemusí zdať, opäť na to poukazujú aj čísla. Napríklad podľa SEVA sme začiatkom roku 2022 prekročili hranicu 1 020 nabíjacích bodov v 430 lokalitách.

• NEPÝTAJME SA, ČI JE EFEKTÍVNE PODPOROVAŤ ROZVOJ ELEKTROMOBILITY. ROVNO KONAJME A HĽADAJME SPÔSOBY, AKO NA TO

Niektoré krajiny v Európe, ako Nórsko, Holandsko či Nemecko zaviedli priame dotácie na podporu elektromobility. Zvažujú tiež zákaz predaja nových áut so spaľovacími motormi v budúcom desaťročí. Jeden z najambicióznejších plánov v Európe (a jednoznačne najambicióznejší vo Vyšehradskej skupine) je pritom podľa mňa  krok Poľska. Naši susedia chcú totiž zvýšiť počet elektromobilov z niekoľkých tisícov na milión už za 10 rokov. Z akých krajín by sme si ešte mohli brať príklad?

Pokiaľ sa bavíme o podporných mechanizmoch, ktoré fungujú v zahraničí, príklad by sme si mohli vziať určite napríklad z Nórska. Áno, uvedomujeme si že cesta k takému výsledku, ako majú Nóri je ešte dlhá, avšak i my v InoBat, ako výrobcovia batérií veríme, že spoločnými krokmi môžeme takýto cieľ dosiahnuť. V Nórsku silnú úlohu zohrávajú vládne dotácie a stimuly, ale najmä vysoké daňové zaťaženie spaľovacích vozidiel a spotrebné dane samotných pohonných hmôt. Výsledkom je, že v Nórsku sú elektromobily cenovo dostupnejšie ako spaľováky. Úspech elektrifikácie vozidiel v Nórsku teda nie je spôsobený vysokými dotáciami, ale práve naopak, vysokými daňami. Ako to u nich vyzerá v praxi?

Vozidlá s nulovými emisiami v Nórsku neplatia žiadnu daň z pridanej hodnoty (pri spaľovákoch je to 25%). Taktiež neplatia žiadne registračné poplatky z predaja jazdených elektromobilov, dane z vlastníctva vozidla, ale ani spotrebné dane za palivo. Výrazne lacnejšie, alebo úplne bezplatné, je pre elektromobily aj cestné mýto, preprava trajektom či verejné parkovanie. Navyše, elektromobily tu môžu jazdiť aj v pruhoch pre autobusy. Ďalšie podporné mechanizmy, ktoré jednoznačne stoja za zmienku, sú aj daňovo zvýhodnené súkromné nabíjačky (tie fungujú napríklad v Holandsku). Takýchto efektívnych podporných mechanizmov je samozrejme viac. Jedno je však isté! Všetky z nich sú jednoducho implementovateľné aj u nás na Slovensku.

Na záver to zhrniem jednoducho: benzínové a dieselové motory budú už čoskoro minulosťou. A ak chceme vidieť jasné výsledky elektrifikácie, pozrime sa za hranice. Uhlíková stopa je nižšia a počet elektrických áut na ceste vyšší. Takýto cieľ by sme chceli dosiahnuť i u nás. Je to však o infraštruktúre, daniach, dotáciách, ale aj o spolupráci verejného a súkromného sektora. Ak si vezmeme príklad z iných krajín a začneme využívať podobné zásady, o pár rokov môžeme byť i my krajinou elektromobilov.

TÍM INOBAT