Prázdne nemocnice

Podľa publikácie Martina Vlachynského Chýbajúci zdravotníci: 21 zlepšení  „Na základe spracovaných údajov NCZI pracovalo v roku 2020 v slovenskom zdravotníctve 114 284 pracovníkov (ženy 89 364; muži 24 920) – fyzických osôb, pričom 74,9 % (v počte 85 626) z nich boli zdravotnícki pracovníci. V rámci zdravotníckych povolaní boli zastúpené najväčším podielom sestry 36,9 %, ďalej to boli lekári 23,4 %,“sanitári 6 %, farmaceuti 5,3 % alebo praktické sestry/zdravotnícki asistenti 4,8 %“.

Slovenské zdravotníctvo trpí akútnym nedostatkom lekárov a sestier, nie je to novinka a o nelichotivom stave vieme už roky. Napriek tomu, že už minimálne dekádu vieme o tom, že nám chýbajú lekári, sestry a iný zdravotnícky personál, konkrétne kroky, ktoré by zvrátili, či minimálne tento stav nezhoršovali vidíme len v minimálnej miere.

V roku 2019 bola hustota lekárov na Slovensku mierne pod priemerom EÚ, avšak v ešte omnoho horšom stave bola hustota zdravotných sestier. Už v roku 2019 malo Slovensko 5,7 zdravotnej sestry na 1000 obyvateľov a za európskym priemerom teda masívne zaostávame, keďže hustota sestier na 1000 obyvateľov v EÚ je na úrovni 8,4. Navyše ešte horšou správou je alarmujúci trend poklesu počtu zdravotných sestier na 1000 obyvateľov. Počet sestier klesá kontinuálne už od roku 2000. Aby negatívnych správ nebolo „málo“, tak ďalším neriešeným problémom je, že počet absolventov odboru ošetrovateľstvo sa medzi rokmi 2009 a 2019 znížil o viac ako polovicu.

Zdroj:Chýbajúci zdravotníci: 21 zlepšení

Príčina pochopiteľne nie je prekvapivá a je zapríčinená starnúcou pracovnou silou, relatívne nízkymi mzdami v porovnaní s okolitými krajinami a príčinou je i nedostatočný cveng povolania zdravotnej sestry, ktorá je však jednou z kľúčových povolaní pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Zdroj:Zdravotný Profil Krajiny 2021

Podľa publikácie Slovensko: Zdravotný Profil Krajiny 2021 existovali veľké rozdiely v hustote lekárov a zdravotných sestier aj v jednotlivých regiónoch. Napríklad v roku 2019 malo hlavné mesto Bratislava veľkú hustotu lekárov na úrovni 6,4 lekára na 1 000 obyvateľov, zatiaľ čo sa hustota v ostatných regiónoch pohybovala od 2,7 lekára do 3,9 lekára na 1 000 obyvateľov (NCZI, 2021).

Ministerstvo zdravotníctva síce prijalo v posledných rokoch opatrenia na rozšírenie pracovných síl v zdravotníctve, no napriek tomu sa nejaví, že by sa tým podarilo uhasiť oheň nedostatku zdravotníkov na Slovensku, keďže sa mnohé voľné pracovné miesta nedarí stále obsadiť kvalifikovanými zdravotníkmi.

Zdroj:Chýbajúci zdravotníci: 21 zlepšení

Aké sú riešenia?

Ak máme niečoho málo, tak sa musíme zamerať na systémové riešenie už pri výchove budúcich lekárov či sestier („vychovanie“ atestovaného lekára trvá aj 10 rokov, sestry 5-7), je nutné navýšiť kapacity našich univerzít, tak aby sme dokázali prijať aspoň o 300 medikov ročne viac. V súčasnosti končí lekárske fakulty približne 500 žiakov no potreba Slovenska je 800-1000 nových absolventov ročne. Toto číslo však nemusí byť dostatočné, keďže nezanedbateľná časť absolventov Slovensko opustí práve kvôli zlým podmienkam a pomalému kariérnemu rastu, či umelo odloženým atestáciám.

Úsilím štátu by malo byť ,samozrejme, aj prilákanie našich lekárov a sestier zo zahraničia, ktorí Slovensko opustili a emigrovali do okolitých štátov. Pozrieť by sa mal aj na zníženie byrokratickej záťaže zdravotníkom z tretích krajín.

Opomínať by sme nemali fakt, že potrebujeme získať kritickú masu zdravotníkov, ktorí dokážu priniesť zmenu a nebudú postupne deformovaní chorým systémom. Nástup do systému plného frustrácie je základným predpokladom k tomu, že systém sa nikdy nezreformuje zvnútra.

V neposlednom rade sú dôležité finančné zdroje, áno, je to síce dookola omieľaná pesnička, no to nič nemení na jej pravdivosti. Ak v zdravotníctve nebudeme mať viac zdrojov, tak problémy a choroby slovenského zdravotníctva nevyriešime. Fakt, že na Slovensku dávame na zdravotnú starostlivosť pramálo zdrojov (čo sme popísali v minulom blogu) je všeobecne známy, no problémom je iný nedostatkový statok, ktorým je odvaha. Odvaha povedať občanom otvorene, že ak sektor nedofinancujeme cez vyššie dane a odvody alebo cez jasne zadefinovaný nárok pacienta a toho, ktoré zdravotnícke úkony budú hradené, čiastočne hradené alebo nehradené zdravotnými poisťovňami žiaden progres nenastane.