Denník N

Aj „jedna výchovná“ je násilie

Raz za čas, jednu výchovnú? Štúdie tvrdia, že aj to môže mať vážne následky.
Tento blog je súčasťou projektu Nenásilná výchova.

Fyzické tresty bývajú často považované za tú správnu, tradičnú výchovu dieťaťa. Každý občas dostane varechou po zadku, veď „niekedy už sa to s tými deťmi nedá“. Čo ak v skutočnosti môže takáto forma trestu dieťaťu ublížiť? Dlhoročné výskumy nasvedčujú, že aj mierna forma fyzických trestov môže mať dlhodobé psychické následky,  vrátane zhoršených kognitívnych funkcií.

Elizabeth Gershoffová, profesorka vývojovej psychológie na University of Texas, vydala v roku 2013 významnú metaštúdiu, v ktorej zhrnula výsledky desiatok štúdii o efektoch takzvanej “výchovnej za ucho” na rozvoj dieťaťa. Vedci sa pozreli na efekty troch foriem správania u detí, ktoré sú takto trestané: krátkodobá neposlušnosť, dlhodobá neposlušnosť a agresivita. Ukázalo sa, že síce dieťa po tom, čo dostane po zadku, splní úlohu, ktorú mu rodič dá, avšak v dlhodobom ohľade sa neposlušnosť len zvyšuje a dieťa sa stáva rebelantskejším. Horším efektom je však fakt, že deti takto trestané sa stávajú agresívnejšími voči ostatným. Tu je niekoľko dôvodov, prečo by ste deťom nemali dať po zadku, keď vás nahnevajú:

  1. Je to neefektívne

Väčšina rodičov dá svojmu dieťaťu po zadku z dvoch dôvodov: potrestať dieťa za neposlušnosť a tým zaistiť, že už sa toto správanie nebude opakovať, a “vychovať” dieťa k vyžadovanému správaniu v budúcnosti. V krátkodobom ohľade dieťa síce poslúchne, keďže je to pod hrozbou bitky, ale v dlhodobom ohľade nie.  Výskumy ukázali, že dieťa je menej poslušné a výchova bitkou má presne opačný efekt, než aký bol zamýšľaný. V každej z 27 štúdií na túto tému bol rovnaký záver. (Relevantné štúdie nájdete tu: Holden, Coleman, & Schmidt, 1995, Gershoff, 2002, Baumrind et al., 2002, Lee, Altschul, & Gershoff, 2013).

  1. Môže spôsobiť mentálne problémy v neskoršom veku

Bitka môže v neskoršom veku spôsobiť rôzne nechcené vedľajšie efekty. Mentálne problémy, kriminalita, či zhoršené vzťahy medzi dieťaťom a rodičom tvoria len malý kúsok veľkej škály možných problémov. Všetky preukázali súvislosť práve s častým výpraskom v mladom veku. (Štúdie na túto tému: University of New Hampshire, Pediatrics)

  1. Násilie je násilie, bez ohľadu na akýkoľvek dôvod.

Potrestať dieťa tým, že mu dáme najavo, kto má väčšiu silu, ho nenaučí sa „správať dobre“. Naučíme ho, že argumenty vyhráva ten silnejší. Ako ho naučíme žiť samostatný život, každodenne komunikovať, robiť kompromisy, dohodnúť sa s kolegami, keď mu vlastný rodič ukazuje, že konflikty sa riešia násilím?

Dieťa nie je vec, ale ľudská bytosť, ktorá potrebuje cítiť porozumenie, oporu a bezpečie. Pokiaľ rodič používa na riešenie neželaného správania čo i len najnižšiu formu násilia, dieťa tieto pocity stráca, a nahradzuje ich strach a obavy z človeka, ktorý mu má byť najbližšie. Toto je ten najdôležitejší, morálny dôvod, prečo je výchova bez násilia taká dôležitá. Pretože do vzťahu s rodičom má patriť láska, porozumenie a schopnosť priniesť do spoločnosti funkčného človeka. Strach, násilie a z nich prameniace následky pre mentálny vývin dieťaťa robia tento vzťah oveľa horším, než môže byť.

Aj keď mnohí tvrdia, že „mňa doma otec prefackal a hneď bolo dobre“, tieto tvrdenia sú štatisticky nepodstatné. Nikdy nevieme, čo môže takáto výchova spôsobiť a podľa výskumov vo väčšine prípadov to nie je nič dobré. V každom prípade aj „varechou po zadku“ je násilie. Naša spoločnosť sa zhodla na tom, že násilie nie je forma, ktorou si medzi sebou riešia problémy dospelí. Tak prečo tak riešiť konflikty s deťmi?

 

Tento blog je súčasťou projektu Nenásilná Výchova.

Podporte nás na FB: https://www.facebook.com/nenasilnavychova/

Teraz najčítanejšie

Michaela Janikovičová

Študentka politológie a sociológie v Londýne. Mám rada jazyky, momentálne sa učím Arabčinu. Zaujímam sa o fungovanie sveta vrámci teórie chaosu.