Denník N

8 varovných zamyslení sociológa Haralda Welzera

Klimatické vojny
Klimatické vojny

Vydavateľstvo Premedia v tomto roku vydalo knihu nemeckého sociálneho psychológa Haralda Welzera Klimatické vojny. Ako naznačuje názov, obsah knihy si všíma koreláciu medzi klimatickými zmenami a vojenskými konfliktmi, ktoré sa už vyskytli v minulosti, dejú sa v prítomnosti a budú sa vo väčšej miere odohrávať v budúcnosti s tým, ako budú klimatické následky gradovať.

Welzerova kniha prináša analytický náhľad do viacerých konfliktov a tém a výrazne presahuje autorom stanovený rámec. Niekedy pri čítaní máme pocit, či sa kniha skutočne ešte týka témy klímy, alebo autor prešiel na pôdu sociálnej psychológie, kde sa, pochopiteľne, cíti doma. Napriek istej nekonzistentnosti a absencii syntézy, ktorá by posolstvo knihy scelila, obsahuje kniha množstvo podnetných myšlienkových impulzov, ktoré sú aplikovateľné aj mimo klimatický rámec. V tejto recenzii som vybral niektoré úryvky a citáty, ktoré vám knihu aj myslenie autora priblížia.

1. Terorizmus dieťaťom moderny

„No terorizmus za svoju svetlú budúcnosť vďačí najmä skutočnosti, že je dieťaťom modernizačných procesov. Práve preto prekvitá v čase globalizácie, preto sa v kvalitatívnom i kvantitatívnom zmysle rozširuje na kvázi vojenské násilie (ako všetky formy moderného násilia namiereného predovšetkým proti civilnému obyvateľstvu) a preto sú jeho protagonisti a protagonistky príslušníci druhej generácie imigrantov alebo osoby, ktoré na Západe študovali či pracovali, pokiaľ nejde priamo o členov spoločnosti, proti ktorej teraz bojujú. Súvislosti medzi následkami klimatickej zmeny a protizápadným terorizmom sú, pochopiteľne, len nepriame a aj v budúcnosti budú závisieť od pociťovanej alebo reálnej asymetrie vo svete, kde bude v dôsledku globálneho otepľovania narastať nerovnosť. Teror ako forma zástupného alebo súkromného spôsobu vedenia vojny v tomto zmysle patrí do kontextu zabíjania zajtrajška a bude sa ďalej šíriť.“

2. Mier je etapou medzi vojnami

„V dejinách ľudského násilia nič nenasvedčuje tomu, že mierové úseky by mali byť zárukou trvalého a stabilného spoločenského stavu; celá história naznačuje, že masívne použitie násilia bolo opciou vždy.“

3. Vzdelanie nás neochráni…

Súhlas s nacistickým systémom rástol priamo úmerne s dosiahnutým vzdelaním – čo odporuje rozšírenému predsudku, že vzdelanie chráni pred neľudskými postojmi. Spolu s dosiahnutým vzdelaním rástol aj súhlas s Hitlerovým svetom, pričom aspekty, ktoré sa pozitívne spájali s jeho politikou, predstavovali aj v tejto štúdii odstránenie nezamestnanosti a kriminality ako aj stavba diaľnic. Štvrtina opýtaných aj pol storočia od zániku „tretej ríše“ zdôrazňovala, že v nej vládol duch pospolitosti.“

História nepotvrdzuje, že by vzdelanie bolo hradbou proti vojnám
História nepotvrdzuje, že by vzdelanie bolo hradbou proti vojnám

4. Ako nám unikajú dejiny pred očami

,Druhého augusta 1914, teda deň potom, čo Nemecko vyhlásilo vojnu Rusku, si Franz Kafka v Prahe poznačil do denníka: „Nemecko vyhlásilo vojnu Rusku. – Poobede plávanie.“ Ide tu iba o výnimočne výrečný príklad toho, že udalosti, ktoré si neskoršie generácie zvykli hodnotiť ako historické, sa v čase svojho vzniku a výskytu takto pociťujú len zriedka. Ak ich ľudia vôbec berú na vedomie, potom ako súčasť bežného dňa, počas ktorého venujú pozornosť a vnímajú nekonečne veľa ďalších vecí, a tak sa stane, že ani neobvykle inteligentní súčasníci nevnímajú vypuknutie vojny mimoriadnejšie ako fakt, že v ten istý deň absolvujú kurz plávania. Kedy sa potom začína sociálna katastrofa?“

5. Holokaust a racionalizmus

„Spoločenská katastrofa holokaustu leží hlbšie v minulosti, ale pôsobí dodnes, prinajmenšom v západnom svete. Fakt, že z kultúry kresťanského Západu môže vyrásť spoločenský zločin, aký si predtým nevedeli predstaviť literárni apokalyptici ani politickí cynici, vyrušuje aj dnes, viac než sedem desaťročí neskôr každého, kto rozmýšľa o charaktere a dialektike civilizačných procesov. Teórie moderny ani vedomie jej obyvateľov nerátali s tým, že princíp racionálneho riešenia problémov sa dá vyhrotiť natoľko, aby sa ako dôsledné javilo budovanie zariadení na likvidáciu ľudí… Aj spoločenské, politické a psychologické následky tejto katastrofy sa ukázali byť nevyliečiteľnými – táto spoločenská udalosť extrémneho násilia ešte stále vyvoláva napätie medzi štátmi a pôsobí medzigeneračne. Holokaust navyše predstavuje spoločenskú katastrofu, ktorá, prinajmenšom v prípade sekulárneho Západu, trvalo otriasla dôverou vo svet. Šlo o prvú systematickú ukážku toho, čo všetko, a síce práve v osvietenskom svete, sú ľudia schopní robiť s inými ľuďmi, čo sa im zdá správne a rozumné, pretože nie sú viazaní nijakou transcendentálnou inštanciou, ktorá by slobodné používanie rozumu obmedzovala.“

Prečítajte si tiež:

5 faktov o novej vede, ktorá radikálne mení naše vnímanie zdravia, telesných rytmov a spánku

6. Migrácia, radikalizácia a zmena hodnôt

„História nám poskytuje množstvo dôkazov, že sklamané očakávania bezpečnosti a stability vyvolávajú násilie a že pocity zvýšeného populačného tlaku sa obracajú proti tým, čo sú za to údajne zodpovední – teda napríklad proti utečencom. Dokazovať netreba ani ochotu vzdať sa práv a slobôd v prospech bezpečnosti. Dôvera v stabilitu hodnotových postojov a v štandardy normálnosti a civilizovanosti preto nie je namieste. Radikalizácia následkov klimatickej zmeny môže privodiť radikálnu zmenu hodnôt.“

7. Každý z nás je potenciálny vrah

„Tvrdošijne odmietať myšlienku, že ľudia môžu považovať vraždenie iných ľudí za možné riešenie, ak títo pre nich predstavujú problém, sa rovná modernistickej povere.“

8. Prítomnosť násilia

„Násilie nepredstavuje „chybu v programe spoločenských vzťahov (…). Násilie je vskutku ,súčasťou veľkej ekonómie svetových dejín‘, možnosťou ľudského konania, ktorá je neustále prítomná.“

Knihu Klimatické vojny si môžete kúpiť tu

Teraz najčítanejšie

Albert Lučanský

Vyštudoval som históriu a slovenskú literatúru a literárnu vedu na Univerzite Komenského v Bratislave, kde si v súčasnosti aj robím doktorát z literárnej vedy. Medzi moje záľuby patrí čítanie kníh o literatúre, histórii, filozofii, religionistike či psychológii. Moje knižné blogy na Denníku N sa obsahovo týkajú kníh, ktoré sa mi dostali do rúk (novšie aj staršie). Ak máte záujem o recenzovanie knihy či spoluprácu, kontaktujte ma a dohodneme sa :-)