Denník N

Aký je rozdiel medzi Jozefom Šimkom a Tomášom Tarabom? Pohľad fact-checkerov na sociálne siete

Už zajtra, 31. augusta, vyprší ultimátum strany SaS a jej ministri podajú demisiu. Kým píšeme tieto riadky, nie je jasné, ako bude vláda pokračovať. Jedno z riešení, ktoré presadzovala čast koalície, bolo opierať sa viac či menej oficiálne o odídencov z poslaneckého klubu ĽSNS okolo Tomáša Tarabu zo strany Život – NS. Zdá sa, že toto je predsalen pre aspoň niektorých koaličných poslancov neprijateľné. Boris Kollár však ešte v júli do poslaneckého klubu Sme rodina prijal Jozefa Šimka, ktorý sa od Tarabu líši len málo: do parlamentu vstupoval na kandidátke fašistov ako nestranník, v zahranično-politickej orientácii nájde viac zhody s Orbánom a Putinom než so slovenskou vládou a na jeho facebookovom profile nájdete prehliadku ruskej propagandy. Toto nie je plnohodnotný profil Jozefa Šimka či hodnotenie jeho pôsobenia na verejnej scéne, keďže však v Demagógu factcheckujeme výroky politikov na sociálnych sieťach, radi by sme ilustrovali, že od Tarabu nemá tak ďaleko.

Vláda vo svojom programovom vyhlásení sa zaviazala k spoľahlivému partnerstvu voči Európskej únií a medzinárodnej spolupráci. Dokument hovorí o členstve v EÚ a v NATO ako o „najlepšej alternatíve pre presadzovanie zahraničnopolitických záujmov Slovenska”.  Ako jednou z priorít zahraničnej a bezpečnostnej politiky je uvedená podpora transformácie „európskej perspektívy Ukrajiny,” s čím súvisí aj neakceptovanie narušenia teritoriálnej integrity Ukrajiny. V tomto duchu je podporované členstvo Slovenska v NATO a „silná transatlantická väzba”, ktorá zabezbečí strategickú spoluprácu medzi globálnymi partnermi (EÚ a USA).  Programové vyhlásenie celkovo hlása pro-európske smerovanie krajiny a spolupráca krajín vrámci EÚ tak ako presadzovanie agendy EÚ na Slovensku. Pozreli sme sa, nakoľko sú v súlade s programovým vyhlásením vlády aj vyjadrenia Tomáša TarabuJozefa Šimka.

Obaja poslanci kandidovali vo voľbách v roku 2020 za stranu ĽSNS. Ako dôvod svôjho odchodu v auguste 2021 uviedol Šimko nezhodu s názormi v strane; Taraba uviedol nesúhlas s interným vedením strany a spolu so Štefanom a Filipom Kuffom opustil klub už v máji 2020, tri mesiace po voľbách. Boris Kollár v júli potvrdil prijatie Šimka do koaličnej strany Sme rodina napriek jeho názorom, ktoré sa nezhodujú s prijatou koaličnou zmluvou.

Príspevky na Facebooku oboch poslancov od začiatku vojny na Ukrajine sa nesú v podobných témach šírenia proti-európskych postojov spojené s kritikou sankcií, neschopnosti slovenských politikov presadzovať politiky, ktoré by pomohli Slovákom, a spochybňovaním informácií o vojne.

Opakovane zhodne kritizovali sankcie  EÚ voči Rusku. Šimko sa 17. júla 2022 vyjadril napríklad: „Je na čase priznať, že sankcie proti Rusku nefungujú. Škodia EU i samotnému Slovensku.” Taraba v podobnom príspevku 11. júla 2022 uviedol: „Podľa najnovších údajov zverejnených k 8. júlu, sankcie na ropu spôsobili pokles príjmov Ruska o smiešne 2%. Naproti tomu ceny ropy pre Európu vyleteli trojnásobne a plynu o 700%.” 

Sankcie voči Rusku majú mať dlhodobý charakter a následky v plnej výške sa dostavia v dlhšom časovom horizonte. Avšak dopady sa prejavujú aj napriek snahám Ruska nezverejňovať štatistiky súvisiace s vývojom ruskej ekonomiky. Globsec identifikoval dopad sankcií hlavne v oblasti vývozu, dovozu, poklesu životnej úrovne, zníženie profitu z vývozu plynu a ropy a negatívne efekty umelého posilovania rubľa. Vedci z Yale University hodnotia ich vplyv ešte vážnejšie, ruská ekonomika podľa nich klesá v každom ohľade a bez zrušenia sankcií bude veľmi ťažké jej stav zlepšiť.  Na druhej strane členské štáty EÚ taktiež pociťujú negatívne dôsledky sankcií, najmä v cenách energií a potravín, s čím súvisí spomalenie ekonomického rastu. Podľa Európskej Centrálnej Banky miera negatívnych následkov by mala z dlhodobého hľadiska ustupovať, čo však závisí od dĺžky a intenzity vojny na Ukrajine.

Ropné embargo, ktoré prijala Európska únia, začne platiť až od roku 2023, je preto zavádzajúce hodnotiť jeho vplyv už na údajoch z júla 2022. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energetiku v júni ruské príjmy z ropy dokonca stúpli. Ceny ropy Brent aj Ural na svetových trhoch zatiaľ nestúpajú, aj keď je pravda, že cena plynu od júna 2022 vzrástla približne sedemnásobne a v porovnaní s predvojnovými cenami plynu je rozdiel ešte vyšší.

Neschopnosť slovenských politikov konať v záujme Slovákov a uprednostňovať záujmy  „iných” často porovnávajú s politikou Viktora Orbána, ktorý zastáva záujmy Maďarska pred EÚ. Šimko 3. apríla 2022 napísal: „Maďari zvolili veľmi správne človeka, ktorý robí v prvom rade pre svoj národ. Majú zazmluvnené dodávky plynu na 15 rokov za nízke ceny, nízke ceny pohonných hmôt a podobne.” Taraba v príspevku z 3. júna 2022 kritizuje podmienky vyjednané v Bruseli pre Slovensko v kontraste s Maďarskom: „Maďarsko vyrokovalo úplne iný balík a Heger so Sulíkom nevedia vysvetliť prečo oni nie.” Na konci mája sa lídri krajín EÚ dohadovali na embargu na dovoz ruskej ropy, kde Viktor Orbán sa zásadne vyjadroval proti. Pri schválení šiesteho sankčného balíčka, ktorý zahrňuje aj zníženie dovozu ruskej ropy si Česko, Maďarsko a Slovensko vyrokovali výnimky, pričom Slovensko dostalo výnimku na osem mesiacov. Na konci júla sa ministri členských krajín dohodli na znižovaní závislosti na ruskom plyne podľa čoho by sa spotreba plynu do marca 2023 mala znížiť o 15 %. Výnimku dostali štáty, ktoré sú závislé od dodávok plynu z Ruska a chýba im infraštruktúra na čerpanie z iných zdrojov. Tieto podmienky spĺňa aj Slovensko aj Maďarsko. Viktor Orbán od začiatku invázie zastáva nejednoznačný postoj voči Rusku a viní „sankčnú politiku EÚ” zo zhoršenia ekonomickej situácie v Maďarsku.

Taraba vo svojom príspevku z 4. apríla 2022 spochybnil informácie o masakri v ukrajinskom meste Buča (analýza výroku dostupná tu). Šimko na svojom facebookovom profile uverejňuje vyjadrenia, ako napríklad z 13. júla 2022: „Jediný dôvod plynovej krízy je ten, že sami odmietame lacný plyn z Ruska. Všetko ostatné sú kecy hlupákov pre hlupákov”. Avšak väčšina príspevkov sú zdieľania proruských informácií (ako napríklad tu), ktoré sú typické zjednodušovaním informácií. 8. júla 2022 napríklad zdieľal príspevok Anny Belousovovej:

Protiruské sankcie majú prvé výsledky:
– Johnson odstúpil
– Macron stratil podporu parlamentu
– Biden má 80 % nedôveru občanov
– Putinova podpora výrazne stúpa.“

Výroky podobného typu nie je náročné vyvrátiť. Britský premiér Johnson odstúpil kvôli viacerym škandálom, ktoré boli príčinou nespokojnosti v strane. Macron nestratil podporu francúzskeho parlamentu, ale jeho strana nezískala väčšinu v parlamentných voľbách v júni 2022. Joe Biden k 10. augustu 2022 má podľa Reuters 40 % podporu v porovnaní s 55 % Američanov, ktorí nepodporujú jeho prezidentúru. Číslo 20 % sa objavuje v prieskumoch verejnej mienky, kde v apríli 2022 verilo súčasnej vláde 20 % ľudí v USA. Nízke percentá však nie sú ojedinelý jav a čísla okolo 20 % sa držia od konca Bushovej administratívy.

Podľa ruskej agentúry Levada stúpla podpora Putina ako aj smerovania režimu od začatia ruskej invázie na Ukrajine. Avšak výsledky nemôžeme považovať za dôveryhodné kvôli dlhodobej propagande v Rusku ako aj strachu rusov odpovedať na otázky, ktoré vyjadrujú nesúhlas s režimom.

Inou kuriozitou je, že Šimko 16. júla 2022 zdieľa zdanlivý prejav Putina, ktorého pôvod sa však v oficiálných zdrojoch a dôveryhodných médiách nedá dohľadať a je pravdepodobne vymyslený. Na oficiálnej stránke Kremľa je zverejnený Putinov program, stretnutia, ako aj video a prepisy príhovorov. Sú tu prepisy prejavov z 21.24. februára, ale aj z marcového koncertu pri príležitosti výročia anexie Krymu. 18. marca otváral Putin videom Ruskú zimnú paraolympiádu, prihováral sa Ruskej národnej garde či ruským ženám na MDŽ.

Prejav, ktorým oslovuje milých občanov našej krásnej planéty Zem, tam však nenájdete. Zato sa jeho rôzne jazykové verzie vyskytujú na množstve podozrivo vyzerajúcich stránok.

Podobne ako predstaviteľov ĽSNS a ich novej verzie Republiky, aj odídencov z kandidátky spája alternatívny prístup ku faktom a zdrojom a proruské vnímanie konfliktu na Ukrajine. Preto považujeme za dôležité poukázať na spôsoby, akým vplyvní politickí predstavitelia šíria informácie, čo má dopad na vnímanie súčastnej situácie na Slovensku a v zahraničné dianie. Tomáš Taraba bol zaradený na piate miesto v Gerulata zozname šíriteľov proruských informácií, má vyše 56-tisíc sledovateľov na Facebooku, 6,5-tisíc na Telegrame a 309 na Instagrame. V porovnaní s Tarabom má Šimko menšiu sledovanosť (1,9-tisíc fanúšikov na Facebooku), no jeho kreslo v parlamente sa môže stať jazýčkom na váhach a získava tým väčšiu politickú váhu. Jozef Šimko ako člen koaličného klubu kritizuje našu zahranično-politickú orientáciu uprostred vojny a šíri proruskú propagandu v jej lacnejších a menej sofistikovaných podobách. Jeho prijatie do klubu Sme rodina však akoby prešlo popod radar jeho budúcich spolukoaličných poslancov, aj verejnej diskusie, ktorá sa zamerala len na jeho exkolegov z kandidátky a klubu ĽSNS. Budeme ho však naďalej sledovať a upozorňovať na jeho nepravdivé či zavádzajúce vyjadrenia.

Autorky: Veronika Budaiová, Veronika Hincová Frankovská

Teraz najčítanejšie