Planéta B neexistuje

Podmienky života na planéte, ako aj svet, sa menia závratnou  rýchlosťou. Naše postoje sa menia oveľa menším tempom. A pritom by stačilo tak málo: pozerať sa na veci tohto vývoja z perspektívy zodpovednosti za budúcnosť nielen rozumom, ale tak trochu aj srdcom. Toto je plán A.

Existuje však aj plán B: užívať si a nechať sa unášať prúdom.

Keď budeme aj naďalej ignorovať varovania vedcov, že s najväčšou pravdepodobnosťou k zmene klímy prispievame aj my – ľudskou činnosťou, a ignorovať varovania vedcov o potrebe mierového riešenia stále priepastnejšieho rozdielu medzi chudobným a bohatým svetom, tak prispejeme k zrovnaniu katastrofických scenárov „virtuálnej reality“ nášho vedomia s hmatateľnou skutočnosťou.

Prírode je úplne jedno, k akému zoskupeniu patríme, či sa prikláňame k názorovej skupine tých, ktorí príčinu globálnej zmeny klímy pripisujú emisiám skleníkových plynov alebo tých, ktorí sa prikláňajú k teórii kolísania slnečnej aktivity, či iným vplyvom. Prírodné cykly sú vedcami zriedkavo označované ako jediná príčina globálnej zmeny klímy.

Tak či tak zdevastovanej prírode je úplne jedno, či patríme k vedeckej komunite, k popieračom, či k naivistom. Či patríme k spoločenstvu „emisií bohatých“, či k spoločenstvu „emisií chudobných“. Prírode je úplne jedno, či sme likvidátori pralesov alebo konzumenti výrobkov s palmovým olejom.

A keďže v systéme života na planéte Zem všetko so všetkým súvisí, príroda sa zaspráva aj tak po svojom a keď bude treba, v horšom prípade nás vyvrhne ako celok, v lepšom prípade nám žitie na jej chrbte ešte poriadne skomplikuje.

Vedci z OSN nás už vyše dvadsať rokov varujú, že ľudstvo môže byť vystavené rizikám v podobe: sucha, povodní, hurikánov, zmeny kvality vody, poškodených ekosystémov, nových škodcov, chorôb, neúrod, nepokojov, ozbrojených konfliktov, migrácie, a s nimi súvisiacich environmentálnych, sociálnych a ekonomických dôsledkov.

Ak budeme tieto dôsledky riešiť rozdúchavaním už horiacich ohňov nepriateľstva, sami sa z chrbta prírody vyvrhneme ako celok príliš vyskakujúceho nepotrebného druhu.

Filozofia izolovania zmeny klímy od vplyvu ľudskej činnosti stavia ľudstvo do roviny akceptovania krutého osudu predpovede apokalypsy. Človek ako jediný biologický druh planéty oplývajúci nadaním rozumovej schopnosti však neprešiel poriadny kus cesty k tak rozvinutej úrovne vedeckého pokroku, akú má dnes k dispozícii, aby sa poddal ničnerobeniu, depresii, propagande popieračov, a nepokúsil sa o simulovanie klímy pomocou počítačového klimatického modelu.       A nejednal.

Štyridsaťtisíc účastníkov klimatickej konferencie si svoj prínos pre vec starostlivosti o planétu, môže pokojne odfajkovať. Keď k nim pripočítame tvorkyňu digitálneho diela premeny Eifelovky na „Jedno srdce, jeden strom“, peších pútnikov európskej kresťanskej klimatickej púte nesúcich do Paríža „batoh alternatív“ k tradičnému podnikaniu, všetkých klimatológov, ekológov a slniečkárov sveta, tak nám vyjde dobrá kopa ľudí, ktorí sa už naučili nahradiť lineárne myslenie za syntetické.

Je dobré, že názorové skupiny si už konečne dokážu aspoň sadnúť za okrúhly stôl a hľadať konsenzuálny postup k jednomyseľnému prijatiu záväznej medzinárodnej dohody. Je možno tiež dobré, že prístup k tvorbe parížskej klimatickej dohody má inú, komplexnejšiu filozofiu, ako Kjótsky protokol, ktorý určoval zníženie emisií na základe globálneho meradla. Konferencia v Paríži je vyvrcholením množstva bilaterálnych dohôd, ako je bilaterálna dohoda USA s Čínou, a dobrovoľných záväzkov jednotlivých štátov. Až 147 krajín, ktoré produkujú približne 85 percent svetových emisií, ohlásili svoje záväzky boja proti klimatickej zmene.

Je dobré, že sa pridali aj veľkí hráči: USA, Čína, India, Rusko. Tieto výsledky sú povzbudzujúce a predsa neumožňujú dúfať v dosiahnutie cieľa zvýšenia teploty do roku 2100 o maximálne dva stupne. Začiatkom decembra sa teda dozvieme, či rokovanie na konferencii dospeje k právne záväznej dohode, alebo zostane len v pozícii záväzkov. Je dobré, že klimatická konferencia v Paríži dáva priestor dialógu vedy a politiky.

      Čo však nie je dobré, je fakt, že ešte stále je to málo.

             Vyčíňanie človeka typu Homo nadradený

Ešte stále je veľa ľudí typu človeka Homo nadradený, ktorí svoje nadanie rozumovej schopnosti využívajú k zberateľskej činnosti vyčerpávajúcej všetky prírodné zdroje a rozmnožujúcej smetiská sveta.

Človek typu Homo nadradený kašle na zmenu klímy, kašle na chudobný tretí svet, kašle na utečencov, kašle na vyhynutie druhov, kašle na Fairtrade, kašle na svetový mier, a svoje nadanie rozumovej schopnosti využíva len na napĺňanie svojich otvorov. Na naplnenie ústneho otvoru, potom na natankovanie otvoru svojho najvernejšieho spoločníka – superrýchleho a supertonážneho auta, a do tretice na napĺňanie otvoru svojho milovaného porcelánového prasaťa. Tragédiou však nie je samotná existencia človeka typu Homo nadradený, veď nech si užíva, hovoríme si my, ostatný tolerantný svet. Skutočnou tragédiou je, že ambície týchto týpkov prerástli do snahy ovplyvňovať a okliešťovať náš mierový tolerantný svet.

Oni totiž viacnásobnou rýchlosťou zmeny klímy intuitívne začali využívať obsah svojich porcelánových prasiat k skupovaniu médií a politiky. A keďže ich všetka dobrota sveta priviedla k prázdnote, aby sa zviditeľnili, vymýšľajú nepriateľstvá. K migrantom, k moslimom, k slniečkárom. Človeka typu Homo nadradený, ktorý nevie dať zbohom zbraniam, stretnete všade na svete, v USA, Rusku, Francúzsku, či na Slovensku.

            Pohodlnosť človeka typu Homo ľahostajný

Čo je ešte horšie, sú postoje ľudí patriacich do druhu človeka typu Homo ľahostajný, ktorí svoje nadanie rozumovej schopnosti využívajú síce k tvorbe zmysluplného života, ale vďaka vyčíňaniu ľudí typu Homo nadradený, sú presvedčení o nevyhnutnosti zalezenia do vlastnej ulity z dôvodov vlastného momentálneho prežitia. A tak títo ľudia, ktorí tvoria väčšinu obyvateľov sveta, aj Slovenska, reflektujú informácie o stave našej planéty z ekonomického, environmentálneho i sociálneho hľadiska, ale len v rovine pasívnych pozorovateľov.

Človek typu Homo ľahostajný, aj u nás, ešte stále jazdí autom na spaľovací motor. Svoje nadanie rozumovej schopnosti využíva na výhovorky, prečo nemôže prejsť na elektromobil, pričom mu poslúži alibistická a krátkozraká oponentúra obchodu o kontraproduktivite podpory elektromobility vzhľadom na vysoký podiel elektriny v sieti, vyrobenej z nezelených zdrojov. Aj o tomto sa bude rokovať na konferencii.

Človek typu Homo ľahostajný je aj u nás zároveň pohodlný a v mene svojho pohodlia sa vzdal zdravých princípov dedičstva predkov. Mlčaním a trčaním vo svojej ulite podporuje vyčíňanie človeka typu Homo nadradený, ktorý veselo odlesňuje, ničí zeleň v mestách, dotuje hnedouhoľné baníctvo a klania sa najväčším priemyselným znečisťovateľom ovzdušia. Svojím postojom ľahostajného konzumenta podporuje nespravodlivý obchod nielen v globálnom, ale aj lokálnom merítku. Aj o tomto sa bude rokovať na konferencii.

Ak chce byť človek nielen ako biologický druh, ale aj ako jediná bytosť nadaná rozumovou schopnosťou, vedomím a rečou, naďalej súčasťou života na planéte Zem, rovnako ako ekosystémy, aj on sa musí prispôsobiť zmeneným podmienkam na Zemi, a každý jeden, na svojej malej planéte, by sa mal pokúsiť zbaviť pocitu nadradenosti nad prírodou a druhým človekom.

Lebo planéta B neexistuje

Predstav si, že si malý princ a len od teba závisí, ako bude tvoja planéta vyzerať.

Malý princ sa o svoju planétu stará dobre. A ty?

„Dobre vidíme len srdcom. To, čo je podstatné, je očiam neviditeľné“. Antoine de Saint Exupéry