Denník N

„Auri sacra fames!“ Alebo ak chcete; „duševné zdravie nad zlato!“

Peniaze…

Peniaze slúžili na počiatkoch, ako ideálny spojovací článok a posilnili medzi všetkými zúčastnenými pocit, že patríme predsa nejakým spôsobom k sebe. Peniaze touto možnosťou zjednotenia sú jednou z najväčších premien a stupňov kultúrneho pokroku. Peniaze nevyhnutne vzájomne spájajú aj tým, ako svojím spôsobom každý pracuje pre druhého a prácou vzniká komplexná ekonomická jednota, ktorá doplňuje jednostranný výkon jednotlivca.

Podľa Georga Simmela peniaze taktiež priniesli životu akési nezastaviteľné kolo, čo činí ľudskú existenciu kolobehu perpetuum mobile. Peniaze priniesli na jednej strane individualizmus a nezávislosť, no paradoxne práve aj extrémnu závislosť na systéme.

Moderná spoločnosť s aktuálne nastaveným systémom globalizácie, prepojenosti všetkého so všetkým, kde sú peniaze aká si hlavná komodita, ktorá udáva hodnotu, nemôže fungovať bez peňazí. Peniaze sú akýmsi novým synonymom Boha, Boha ktorý nás spája. Iste, v minulosti, keď spoločnosti neboli tak obrovské a poprepájané, by sa dalo fungovať bez peňazí, napríklad formou výmenného obchodu. Súčasná moderná spoločnosť disponuje ale enormným množstvom služieb a statkov, až je to nerealizovateľné, utopistické. Peniaze sú naozaj nevyhnutné v dnešnej modernej spoločnosti, plnia dôležité funkcie, prostriedok výmeny, uchovávanie hodnôt (či už morálnych alebo amorálnych), zúčtovacia jednotka, kompenzácia atď. Pri kompenzácií sa ale pristavím.

Neekonomická funkcia peňazí je určite prestíž, prestíž a s tým častokrát spojená práve kompenzácia. Kompenzácia psychologickej nevyspelosti, kompenzácia, ktorá krivý častokrát zdravé morálne hodnoty. Aby to nebolo príliš klišé a fádne nekonkrétne, trochu to rozoberiem na drobné, čo tým presne myslím.

Nasledujúce riadky si pomôžem úryvkom z knihy ;“Mysli ako mních, autor Jay Shetty“

„Nový mobil sa nám rýchlo zunuje a zakrátko túžime po novšom modeli. Zvýšia nám plat, no pôvodná radosť rýchlo vyprchá, keď si uvedomíme, že život sa nám tým nijako zásadne nezlepšil. Veríme, že vďaka novému telefónu, či väčšiemu domu sa budeme cítiť lepšie – budeme spokojní, no namiesto toho túžime mať čoraz viac.

Materiálne uspokojenie je vonkajšie, no šťastie je vnútorná záležitosť. Mnísi v súvislosti so šťastím radi spomínajú príbeh o kabarovi pižmovom, ktorý opísal v jednej básni indický mystik a básnik z 15. storočia menom Kabir. Kabar pižmový zachytil v lese neodolateľnú vôňu a vybral sa za ňou, hľadal jej pôvod a neuvedomil si, že vôňa vyráža z jeho pórov. Celý život sa tak len bezvýsledne potuloval. Aj my takisto hľadáme šťastie, považujeme ho za prchavé a neuvedomujeme si, že šťastie sa nachádza v nás.

Šťastie a uspokojenie pramenia v ovládnutí mysle a spojení s dušou – nie z vecí a dosiahnutých výsledkov. Úspech nám šťastie nezaručí a ku šťastiu úspech nie je potrebný. Môžu sa navzájom podnecovať a môžeme ich prežívať súčasne, ale sú od seba nezávislé. Vedci z Princetonovej univerzity analýzou dotazníkov pýtajúcich sa na well-being dospeli k zisteniu, že šťastie sa za peniaze kúpiť nedá – stačí, ak človek má o niečo viac, než minie na základné životné potreby. Hoci väčšie množstvo peňazí prispieva k celkovej životnej spokojnosti, nad úrovňou príjmu presahujúcou 75 000 dolárov ročne sa krivka ustaľuje. V podstate to znamená toľko, že pokiaľ ide o vplyv peňazí na kvalitu života, priemerný americký občan, príslušník strednej triedy, je na tom viac-menej rovnako ako Jeff Bezos.

Úspech znamená zarábať peniaze, uznanie v práci, hladký priebeh projektov, za ktoré sme zodpovední, pochvaly či vyznamenania. Šťastie znamená dobrý pocit zo seba, blízke vzťahy, schopnosť urobiť svet lepším.“

Pre kontext spomeniem, že Jay Shetty je človek, ktorý aktuálne žije v kolíske modernej demokracii a v kapitalizme, teda v spojených štátov Amerických, kde sa presťahoval z Veľkej Británii, po tom ako sa vrátil zo svojej „púti“. Jeho príbeh v skratke je taký, že sa rozhodol okúsiť život mnícha, s mníchmi prežívať denno-denne východnú filozofiu v praxi, snažiac sa nájsť nejaký vlastný zmysel. V chrámoch s mníchmi prežil tri roky, kde sa odosobnil od všetkých materiálnych vecí. Po troch rokoch, by sa dalo povedať, že zmysel našiel, ba čo oveľa viac, dnes sa snaží uplatňovať konvenčnú západnú psychológiu a psychologické fakty s východnou filozofiou, ktorá ho silno ovplyvnila a prostredníctvom kníh a podcastov robiť akúsi osvetu, ktorá môže pomôcť nájsť druhým cestu k uzdraveniu, cestu ku správnym hodnotám, cestu ku zmyslu života. O psychológiu sa osobne celkom rád a intenzívne zaujímam, práve preto mi to ako celok dáva naozaj zmysel a teda, že to nie sú žiadne plytké ezoterické bľaboty.

Ak to ešte mám viac zracionalizovať z nejakého psychologického hľadiska, uznávaný psychológovia, ako napríklad S. Freud a ďalší, definovali šťastie, ako je opísané v posledných riadkoch od Jaya Shettyho. Teda, že šťastie, akýsi vnútorný pokoj pramení primárne z kvalitných, úprimných vzťahov, počnúc vzťahom so sebou a tým, že človek robí niečo v živote z čoho má pocit zadosťučinenia. A práve tieto hodnoty a ciele pre lepšie fungovanie spoločností by mali dominovať a priorizovať sa. Tu je práve kameň úrazu, systém je práve nastavený tak, že peniaze sú nevyhnutné. A áno nevyhnutné sú, zohrali dôležitú úlohu na počiatkoch, ako už George Simmel na začiatku textu spomínal. Tu by som ale podčiarkol dôležitosť priority, a teda na akom pomyselnom rebríčku sa peniaze nachádzajú u väčšinovej spoločnosti.

V tomto systéme je častokrát tendencia priorizovať peniaze nad všetko. Iste v danom momente častokrát sú prioritné, ale nikdy by to nemalo ostať po zvyšok života ako tá hlavná priorita. Lebo často sa nám podarí vymaniť zo situácie, kedy už peniaze nemusia byť prioritou č. jedna a naopak, vtedy práve môžeme rebríček priorít modifikovať, a pracovať na vzťahu so sebou, automaticky tým pádom z toho plynúce vzťahy s našim okolím, prípadne sa pomocou toho dopátrať k nejakej činnosti, ktorá nám dáva pocit zadosťučinenia. Tu si ešte pomôžem s jedným výrokom herca Jima Carreyho:

„I hope everybody could get rich and famous and will have everything they ever dreamed of, so they will know that it´s not the answer“ Jim Carrey.

Ako hovorí známe klišé o sluhovi a pánovi; „peniaze môžu byť dobrý sluha, ale zlý pán“, kiež by z tejto premisy sa snažili vychádzať spoločnosti naprieč, možno by sme dnes nemali toľko kríz za nami a súčasne by sme neboli v tak existenčných kríz, či už vojna na Ukrajine, ktorá pramení zo zlého duševného stavu jedného jednotlivca a celého chorého systému, alebo kríza viac globálna a ak nie ešte hrozivejšia klimatická kríza. Koncept kapitalizmu učinil funkciu peňazí jednou z prioritných a dominantných, no hlavne jednu konkrétnu, funkciu kompenzácie, ktorá mám pocit, že dominuje. Ľudia si častokrát kompenzujú svoje nevyriešené veci, nezdravo hladkajú ego, riešia komplexy, prinášajú si pocit falošného dočasného šťastia, majú tendenciu kompulzívne nakupovať a všelijaké neduhy, ktoré súvisia s psychickou (ne)vyzretosťou a duševným zdravím, z toho mi vychádza len jedno: „Auri sacra fames!“ alebo ak chcete, „duševné zdravie nad zlato!“.

Tým chcem povedať to, že naozaj z veľmi širokého kontextu by viac vlievania peňazí do zdravotníctva, konkrétne segment duševné zdravie v dlhodobom kontexte znamenalo, že je to extrémne výhodné a návratné, od pragmatickej ekonomickej stránky fungovania spoločnosti až po well-being jednotlivcov, z toho plynúca zdravšia, šťastnejšia spoločnosť, ktorá posúva úroveň fungovania inštitúcií a spoločnosti na ešte vyššie úrovne…

Teraz najčítanejšie

Samuel Hudák

Bardejov je moje rodné mesto, po 3 rokoch žitia v zahraničí počas, ktorých v tom čase sa stala vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá zohrala veľkú rolu v mojom živote, som sa začal intenzívne zaujímať o spoločenské dianie.  Bol to bod zlomu kedy som prestal čítať "alternatívne" média (konšpiračné). Momentálne žijem v Trnave kde študujem Sociológiu na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. Zaujíma ma hybridno-informačná vojna, pôvod toho prečo som bol oklamaní a jeden z dôvodov prečo je momentálne tak spolarizovaná spoločnosť. Okrem iného sa taktiež zaujímam aj o psychológiu a drogovú problematiku, okrajovo klimatická kríza.