Denník N

Turandot opätovne v SND. Inšpiroval sa Puccini pri komponovaní motívmi zo švajčiarskej hracej skrinky?

Keď muzikológ Anthony Sheppard pred rokmi navštívil mesto Morristown v New Jersey, zašiel aj do mestského múzea. Tam úplnou náhodou objavil historickú švajčiarsku hraciu skrinku z roku 1877, ktorá dokázala zahrať šesť rôznych čínskych melódií. Išlo o prístroj zostavený na princípe verklíku, ktorý vo svojom vnútri osahoval točiaci sa valec s melódiami. Potom, ako Sheppard spustil jeho mechanizmus, spoznal dve melódie z Pucciniho Turandot a dve melódie z Madama Butterfly. Keďže verklík bol zostrojený niekoľko desiatok rokov predtým, než boli obe opery skomponované, začal pátrať po histórii nájdeného hracieho prístroja.

Hudobná téma z Madama Butterfly je na hracom prístroji označená pod názvom Shiba Mo, čo znamená 18 dotykov. Ide o erotickú pieseň, ktorá je v Číne častokrát zakazovaná. Oslavuje osemnásť častí ženského tela v explicitne vykresľovaných detailoch.

Táto melódia sa v opere objavuje práve vtedy, keď sa Butterfly po prvý raz stretáva so svojim budúcim manželom Pinkertonom a potom znovu v závere ich milostného duetu, keď sa v posledných taktoch prvého dejstva odoberajú k erotickým radovánkam. Z uvedeného sa dá usúdiť, že Puccini dobre vedel, o čom je pieseň.

Melódia v jeho opere znie dokonca v tej istej tónine, ako je ju možné počuť zo švajčiarskej hracej skrinky. Je to táto téma:

V opere znie (v orchestri) napríklad na tejto nahrávke od 17′ 43 do 18′ 07:

Je všeobecne známe, že Puccini poznal hraciu skrinku, ktorá v roku 1920 patrila barónovi Edoardovi Fassinimu-Camossimu. Ten sa okolo roku 1900 ako vojak zúčastnil potlačenia čínskeho povstania a taktiež aj neskorších vojenských operácii v Číne na konci prvej svetovej vojny. Tam svoju hudobnú skrinku pravdepodobne získal ako vojnovú korisť a priviezol si ju domov do Talianska.

Keďže býval v Lucce, teda v meste, v ktorom sa vtedy zdržiaval aj Puccini, skladateľova návšteva u Fassiniho nebola prekvapením. Správa o ich stretnutí sa dokonca dostala aj do novín a tak dnes je všeobecne akceptované, že Puccini si Fassiniho hudobnú skrinku určite vypočul. Skrinka je dnes súčasťou súkromnej kolekcie Lionella Ghiotti v Taliansku.

Fassiniho verklík však obsahuje iba tri melódie, ktoré skladateľ použil v Turandot. Prvou je známa čínska pieseň Mo Li Hua (Jasmínový kvet) – začína sa na 0′ 40 nasledujúcej nahrávky:

Ďalej obsahuje hudobnú tému, ktorá zaznie, keď sa na scéne prvý raz objavujú ministri Ping, Pang a Pong a poslednou použitou melódiou je cisársky hymnus Ai tuoi piedi ci prostriam z druhého dejstva Turandot.

Fassiniho hracia skrinka však vôbec nehrala motívy, ktoré Puccini použil v Madama Butterfly. Je možné, že počul aj švajčiarsku skrinku vystavenú v Morristovne?

Matrikár spolku hracích skriniek vo Veľkej Británii Arthur Cunliffe uvádza, že z viac ako 10 000 hracích skriniek, ktoré prešli rukami spolku za posledných 30 rokov, len 13 obsahovalo čínske motívy. Väčšina bola v Európe vyrobená pre čínsky trh a preto sa len máloktorá z Číny vrátila naspäť do Európy.

A z tých niekoľkých kusov, ktoré boli do Európy dovezené naspäť, len niektoré hrali aspoň jednu z melódií, ktoré použil Puccini.

Je úplne nepravdepodobné, že by sa niektorá z nich ocitla práve v dvadsiatych rokoch minulého storočia v Taliansku.

Švajčiarska skrinka nachádzajúca sa od roku 1960 v múzeu v americkom Morristowne, však s veľkou pravdepodobnosťou v Taliansku bola. Sú dokonca viaceré indície, že mohla v minulosti patriť taktiež práve Fassinimu, alebo jeho bratovi Albertovi.

Je nereálne, že by si Puccini mohol vypočuť ešte niekde inde dve čínske melódie, ktoré skrinka zahrá a ktoré skladateľ použil v Madama Butterfly.


Švajčiarska hracia skrinka z roku 1877, ktorá je vystavená v Morristowne v New Jersey. Foto: The New York Times

Najpravdepodobnejšia verzia preto je, že Puccini počul u Fassiniho a jeho brata zrejme obe hracie skrinky.

V tom čase bolo v Európe len veľmi málo informácií o tom, ako znie čínska a japonská hudba a ak chcel Puccini použiť nejakú autenticky znejúcu orientálnu melódiu na vykreslenie miestnej atmosféry, zrejme použil motívy z oboch hracích skriniek, pretože žiadnu inú hudobnú ukážku vtedy nemal k dispozícii.

Čínsku hudbu tak v Madama Butterfly interpretoval ako “japonskú”, nakoľko mu zrejme znela podobne.

To, že Puccini použil motív erotickej piesne 18 dotykov práve v druhom dejstve opery Madama Butterfly, kedy hlavná hrdinka po celej noci počas brieždenia čaká na Pinkertonov návrat, je hlbokou iróniou, keďže skladateľ musel poznať pornografické pozadie melódie. Tento motív síce zaznie v opere viac krát, avšak len v tomto jedinom momente zvolená orchestrácia vyvoláva dojem hudby znejúcej z hracej skrinky. To bude zrejme taktiež súčasťou ironického nadhľadu nad vlastným dielom.

Pôvodná nahrávka erotickej piesne 18 dotykov je zachytená nielen na švajčiarskej hracej skrinke, ale v roku 1920 ju nahrala aj spoločnosť His Master’s Voice na nahrávke, ktorá sa nachádza Kanadskom múzeu histórie.

Druhý hudobný motív zo švajčiarskej hudobnej skrinky použil Puccini v Madama Butterfly pri odkazoch na smrť jej otca. Časť z tejto melódie však zároveň použil aj v Turandot – v cisárskom hymnuse Ai tuoi piedi ci prostriam, ktorý je taktiež spojený s otcom – tentokrát ale s otcom princeznej Turandot.

Hudobný motív z toho istého zdroja tak reprezentuje dvoch rôznych exotických otcov v dvoch rôznych Pucciniho operách.

Zaujímavé je, že vyššie uvedené poznatky boli získané v podstate úplnou náhodou, potom, ako sa zistilo, že švajčiarska hracia skrinka vystavená v múzeu v New Jersey hrá „Pucciniho melódie“, ktoré v čase zostrojenia aparátu ešte nemohli byť vôbec napísané.

Dobový zoznam piesní na švajčiarskej hracej skrinke. Foto: The New York Times

Najbližšiou príležitosťou vypočuť si všetky tieto exotické pasáže bude uvedenie opery Turandot v réžii Jozefa Bednárika 6. a 8. septembra v Opere SND. Pôjde o dve mimoriadne predstavenia venované nedožitým 75. narodeninám tohoto významného slovenského režiséra.

Predpokladám, že záujem diváka sa bude sústreďovať práve na Bednárikov spôsob uchopenia príbehu, avšak upriamiť pozornosť aj na hudobné pasáže z hracích skriniek a okolnosti s nimi spojené, môže byť nemenej zaujímavé.

 

Peter Bleha

Diskusia k článku je možná na facebookovej stránke: Do Re Mix 

Teraz najčítanejšie

Do Re Mix

Flash news, recenzie a publicistika zo sveta vážnej hudby, opery a baletu