Plus 650 miliónov EUR pre zdravotníctvo? Ministerstvu však nestoja ani za poriadnu analýzu.
Viackrát som poukázal na to, že zdravotníctvo na Slovensku je dlhodobo podfinancované a že za „málo peňazí máme málo muziky“. Jedným z kľúčových dôvodov podfinancovania je veľmi nízka platba za poistencov štátu.
Kým na Slovensku platí štát za jedného svojho poistenca 30 EUR, tak v ČR je to takmer 80 EUR. Preto je dôležité pozrieť sa na návrh ministerstva, ktorým chce zvýšiť platby za svojich poistencov a toto zvýšenie je súčasťou inak veľmi nepodarenej novely zákona 581/2004.
A preto paradoxne, pre zdravotný systém sa najlepšou časťou tejto rozsiahlej novely stal §13 odsek 13 zákona 580/2004, ktorý je „prilepený“ až v časti VIII. Práve tento nenápadný paragraf mení platbu štátu za svojich poistencov zo „zbytkového rozpočtu“ na minimálne 1,9% HDP. A tak ako je nenápadný samotný paragraf, tak je veľmi slabá argumentácia v prospech jeho presadenia. Až sa zdá, akoby na tejto zásadnej zmene ministerstvu zdravotníctva ani tak nezáležalo.
Prijatie tejto zmeny by však znamenalo dodatočných 650 mil. EUR pre zdravotníctvo, čo je v súčasnej situácií vynikajúca správa. Oveľa horšie je, že ministerstvo trpí argumentačnými suchotami a tak je možné, že návrh nakoniec cez MF SR neprejde.
Väzba na reálnu ekonomiku!
Nespornou výhodou tohto návrhu je, že zdroje za poistencov štátu viaže na výkon reálnej ekonomiky (HDP). Navyše to robí s dvojročným oneskorením, čo má anticyklické efekty. Tento koncept bol implementovaný už v Zajacovej reforme v roku 2004. Tam sme platbu za poistenca štátu (každého jedného), naviazali ako 4% z priemernej mzdy dva roky dozadu. A následne sa počet poistencov štátu raz ročne zúčtovával v rámci tzv. ročného zúčtovania zdravotného poistenia.
Otázka je, prečo sa MZ SR nevrátilo k pôvodnej myšlienke autorov reformy? Bráni tomu fakt, že platba za poistencov štátu sa od roku 2020 nepočíta na individuálneho poistenca, ale MF SR určuje platbu za všetkých poistencov ako celok bez ohľadu na ich počet. Konkrétne na rok 2022 je to 1,1 mld. EUR, čo predstavuje 1,2% HDP. Ak by platil nový návrh MZ SR, že platba má byť 1,9% HDP, tak tento roky by štát mal za poistencov štátu zaplatiť 1,75 mld. EUR. Pre budúci rok by to mohlo byť až 1,85 mld. EUR (!).
Prečo práve 1,9% HDP (+ 650 mil. EUR)?
V časti vysvetlenia potreby dodatočných zdrojov MZ SR zlyháva na celej čiare. Kým argumentácií k obmedzeniu zisku (áno, žiaľ opäť) v dôvodovej správe venuje rozsiahlych 3 882 slov na 11 stranách, a rieši rádovo 20-30 miliónov EUR, tak návrhu, ktorým chce do zdravotníctva doniesť čerstvých 650 mil. EUR venuje stručných 495 slov na pol strany.
Okrem úzkeho rozsahu venovaného priestoru, zaráža aj strohosť argumentov. Potreba na zvýšenie zdrojov je postavená na pravdivej, avšak nevykalkulovanej finančnej potrebe o starnutí obyvateľstva. A ako druhý bod MZ SR uvádza postupný rast poistencov štátu. Nuž, ak by zostal v platnosti Zajacov vzorec, tak rastúci počet nie je problém, lebo štát od roku 2004 vždy platil za každého jedného poistenca štátu. Pôvodne teda s rastom počtu poistencov rástol aj objem peňazí.
Ministerstvo zdravotníctva teda od MF v čase neudržateľných verejných financií pýta dodatočných 650 mil. EUR, avšak nedáva žiadne kľúčové argumenty, analýzy, čí čísla, za náklade ktorých by vyčíslilo potrebu dodatočného kapitálu, peňazí na ľudské zdroje, či financovanie inovatívnych liekov a zdravotníckeho materiálu. A hlavne, prečo by z obmedzených rozpočtových zdrojov malo MF SR uprednostniť práve kapitolu ministerstva zdravotníctva? Keď ani samotné MZ presne nevie, prečo pýta ďalšie peniaze?
Ak by návrh prešiel, kam tieto dodatočné zdroje pôjdu?
A keďže MZ SR si svoju domácu úlohu nespravilo, a v príprave štátneho rozpočtu na rok 2023 budú zdroje pre zdravotníctvo konkurovať iným rozpočtovým kapitolám, tak prikladám môj osobný zoznam urgentných potrieb slovenského zdravotníctva:
- Dofinancovanie ľudských zdrojov – cca 250 mil. EUR ročne
- Zvýšenie kapitálu na nové budovy a zariadenia – cca 150 mil. EUR ročne
- Zvýšenie dostupnosti inovatívnych liekov – cca 100 mil. ročne
- Zdravotnícky materiál – cca 50 mil. ročne
- Postupné oddlženie starých dlhov – 100 mil. EUR ročne
Dofinancovanie slovenského zdravotníctva považujem za nevyhnutné, v tomto je dobré návrh MZ SR podporiť, obávam sa však, že slabá argumentácia a nulové komunikačné úsilie MZ SR túto snahu zmaria a MF SR daný návrh jednoducho a rýchlo (avšak nesprávne) zamietne.
Komentár vyšiel v Zdravotníckych novinách č.31 (2.september 2022) , dostupný je aj online TU.
