Denník N

3 dôvody, prečo by synoptické evanjeliá nemali byť súčasťou Biblie.

(Medzi tieto evanjeliá patria Evanjelium podľa Matúša, Evanjelium podľa Marka, a Evanjelium podľa Lukáša)

  1. Ich autormi nie sú apoštoli Ježiša Krista
  2. Sú v nich informácie, ktoré nie sú v súlade s Evanjeliom podľa Jána
  3. Aj tieto evanjeliá samotné sa v niektorých výpovediach nezhodujú

Aj keď verím, že v týchto evanjeliách sú mnohé veci pravdivé, 3 zmienené dôvody sú podľa mojej mienky dostatočné preto, aby sme tieto evanjeliá nepovažovali za Kristove slovo.

Neberúc do úvahy pravdepodobné teórie o tom, ako vznikli tieto podobné spisy – že ich autori od seba odpisovali, s čím súhlasí väčšina teológov, a čo už samotné vyvoláva pochybnosti, asi najväčšou, zjavnou nezhodou, ktorú tu nachádzame, je nezhoda medzi Ev. podľa Marka a Ev. podľa Jána v opise udalostí po vzkriesení Ježiša Krista.

„Marek“ vo svojom evanjeliu uvádza nasledovné:

„Keď sa skončila sobota, Mária Magdaléna, Mária Jakubova a Salomé nakúpili voňavé oleje, aby ho išli pomazať. Na úsvite prvého dňa po sobote, hneď po východe slnka prišli k hrobu. Hovorili si medzi sebou: Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu? Keď sa lepšie prizreli, videli, že kameň je už odvalený. Bol totiž veľmi veľký. Vošli do hrobu a napravo videli sedieť mládenca oblečeného do bieleho rúcha… Nato rýchlo vybehli a utekali od hrobu, pretože sa ich zmocnila úžasná hrôza a boli ako bez seba. Ale nikomu nič nepovedali, lebo sa báli.“ (Mar 16,1-8; SEB)

Evanjelium podľa Jána však hovorí niečo iné:

„V prvý deň týždňa, včasráno, keď bola ešte tma, prišla k hrobu Mária Magdaléna a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k druhému učeníkovi, ktorého mal Ježiš rád, a povedala im: Vzali Pána z hrobu a nevieme, kam ho položili. (Jn 20,1-3; SEB)

Polemizovať o tom, že po Markových slovách „[kameň] bol totiž veľmi veľký,“ Marek možno nepovedal príbeh, ktorý sa udial bezprostredne po tom, ale že po týchto slovách povedal príbeh, ktorý sa udial pri inom príchode žien k tomuto hrobu, je podľa mňa veľmi naivné. Výpovede spisov sa teda nezhodujú, a keďže sa nezhodujú, jedna z nich nie je pravdivá.

Aby som dokázal tvrdenie, že synoptické evanjeliá sa nezhodujú ani len medzi sebou, uvediem jeden príklad, ktorým je celkom známy text o blahoslavenstvách:

Takto znejú v podaní „Matúša:“

„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo im sa dostane milosrdenstva. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa haniť, prenasledovať a všetko zlé na vás lživo hovoriť. Radujte sa a veseľte sa, lebo v nebesiach máte veľkú odmenu. Veď takto prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.“ (Mat 5,3-12; SEB)

„Lukáš“ uviedol nasledovné:

„Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. Blahoslavení ste, keď vás budú ľudia nenávidieť a vylúčia vás spomedzi seba, keď vás potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. V ten deň sa radujte a plesajte, lebo v nebi vás čaká veľká odmena. Veď to isté robili ich otcovia prorokom. No beda vám, boháčom, lebo vy máte svoje radosti už teraz. Beda vám, ktorí ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať. Beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete plakať a bedákať. Beda vám, ak by vás všetci ľudia chválili. Veď práve tak robili ich otcovia falošným prorokom.“ (Luk 6,20-26; SEB)

Je veľmi pravdepodobné, že nejakú verziu blahoslavenstiev Kristus povedal, a tú sa tu snažili autori opísať, ale keď ju Kristus povedal, tak si myslím, že ju povedal len jednu. Buď Kristus povedal „blahoslavení, hladní po spravodlivosti, lebo budú nasýtení,“ alebo povedal len „hladní, lebo budú nasýtení,“ a potom povedal boháčom, že raz oni budú hladní,“ tak ako to opisoval Lukáš.

Takže Lukáš a Matúš píšu 2 rozdielne verzie toho, čo Kristus reálne učil, a teda niekto z nich si tam doplnil niečo svoje, čo Kristus nepovedal. Konkrétne v tomto prípade to bol podľa mňa „Matúš.“

Okrem týchto kníh by podľa mňa mali byť z Biblie vyradené ešte Skutky Apoštolov, list Hebrejom, list Jakuba, 2. list Petra a list Júdov, a to napriek tomu, že verím, že v nich sú aj pravdivé veci, ale o tom snáď napíšem inokedy.

Teraz najčítanejšie