Blog
pondelok

3 dôvody, prečo je "Únos" naozaj veľmi slabunký film. A jeden, prečo je ten najlepší.

Film Únos dokázal nevídané - otvoril živú debatu okolo jednej z najväčších krívd v dejinách Slovenska. Ak by sa nakoniec podarilo Mečiarove amnestie zrušiť, dostaneme okrem iného odpoveď na večnú otázku, či umenie dokáže meniť spoločnosť. Z tohto dôvodu je Únos zatiaľ najlepší slovenský film. Nasledujú však 3 dôvody, prečo je jedným z tých najhorších.

Scenáristický konštrukt

Vo filme platia iné pravidlá ako v realite. Nie je problém nedržať sa toho, čo sa stalo v skutočnosti. Problém je nebyť verný vnútorným pravidlám filmového sveta. Na začiatku každého príbehu je napríklad dovolená náhoda. Problémom však je, keď sa príbeh nepodarí postaviť uveriteľne. Potom divák cíti, aj keď možno iba intuitívne, že príbeh je umelý a slúži autorom, nie naopak.

Zhrňme si to:

  • Dievčaťu mafiáni zabijú brata.
  • Tí istí mafiáni neskôr stoja za únosom prezidentovho syna.
  • Obidva prípady (vraždu malého grázla aj veľký politický škandál) vyšetruje ten istý policajt.
  • Má dvoch asistentov - jeden sa náhodou zamestná tak, že sa stane svedkom únosu, druhý začne chodiť s dievčaťom s mŕtvym bratom.
  • To dievča je inak zhodou okolností novinárka, ktorá o tom všetkom napíše.
  • A všetci sa vlastne poznajú z jedného nočného klubu, kam chodil aj prezidentov syn.

Nelogické správanie postáv

Aby ste si film dokázali užiť, musíte zabudnúť, že sedíte v kine a potlačiť vedomie, že sa pozeráte na za sebou idúce vymyslené obrázky. Príbeh vás musí úplne pohltiť. Aby sa to však stalo, nesmú postavy konať podľa vymyslenej logiky . Potom sa totiž nesústredíte na dej, ale vidíte iba snahu autorov pozliepať dianie tak, aby dávalo nejaký zmysel.

Tu je pár príkladov nelogického chovania postáv:

  • Ak chcete z mafiána dostať pravdu o jeho najvážnejších zločinoch, stačí za ním prísť do jeho vysoko chránenej vily (kam vás bez problémov pustia, aj keď vás sprevádza policajt).
  • Touto obyčajou sa našťastie riadia aj všetci ostatní mafiáni, ktorí sa na počkanie priznávajú k vraždám, odrezávaniam hláv, alebo lúpežiam bánk.
  • Nemusia sa však obávať, lebo policajti si zväčša nechávajú kľúčové dôkazy na tom istom mieste v ladničke, aj keď im už predtým niekto celú kanceláriu prehľadal.
  • Celkovo policajti nechcú vyšetrovať odseknuté hlavy, lebo "to nič nezmení". Ale následne sa hrnú do vyšetrovania omnoho komplikovanejších politických únosov a keď ich odvolajú, tak prekvapene búchajú päsťami do dverí.
  • O zamestnaní mladých policajtov rozhodujú otcovia ich frajeriek, napríklad v reštaurácii kde v tej istej chvíli obeduje aj zodpovedný mafián.
  • Vysoko ohrození svedkovia sa schovávajú na hausbóte a keď ich spojku sledujú policajti skoro až do ich úkrytu, stačí im, že sa "s nimi zahral a striasol ich".
  • Ženy v tomto filme sa zas bozkávajú s údajnými vrahmi svojich bratov (aj keď niekde za rohom ich frajer práve odvážne bojuje o spravodlivosť)
  • Sestry mŕtvych bratov na počkanie necitlivo hláškujú o tom, ako sa hlavy zosnulých kotúľali po zemi.

Nezrozumiteľnosť a absencia režijnej koncepcie

Ak ste film Únos nepochopili, nie je to vaša chyba. To, že diváci majú problém orientovať sa v postavách, je vždy len a len vinou filmárov. Film má totiž byť svojstojné médium, ktoré nepotrebuje predošlú vedomosť, vysvetlivky ani libretto.

Ukážme si to na príklade: Režisér má čas ukázať 30 sekundovú ilustračnú scénu, v ktorej sa nahý mafián kúpe a ochrankár mu prinesie cigaru. Má čas ukazovať scény, v ktorých sa postavy prechádzajú po zimnom prístave a berú si navzájom z úst cigarety. Hĺbke filmu ani jeho zrozumiteľnosti to však nič nepridáva.

Naopak nikde vo filme nevidíme obrazy obzvlášť dôležité pre naše chápanie:

  • Keď unesú prezidentovho syna, za akých okolností a prečo ho prepustia? Vyhodia ho len tak na ulici? Utečie im? Bojí sa počas toho o život, alebo je odvážny a vzdoruje? Vidíme ho zrazu dobitého u lekára, čo sa s ním dialo dovtedy? Prečo nebol čas ukázať tak podstatnú scénu?
  • Čo sa stane, keď sa o únose vlastného syna dozvie prezident? Ako sa prejaví na jednom z najmocnejších mužov štátu, že je zrazu úplne zraniteľný? Aké sú jeho kroky, bojí sa, či hnevá? Plače? Súcitíme s ním? Prečo nám autori nedovolia žiť s postavami, prežívať ich trápenie a výhry, zažiť finálnu katarziu?
  • Ako sa vôbec vyvinie plán uniesť prezidentovho syna a aký je jeho cieľ? Ako koná hlavný nepriateľ - "Predseda" - po únose? Domáha sa napĺňania nejakých požiadaviek? Aký je konečný odkaz filmu? Zomrel chlapec, to áno, ale čo to znamená pre nás? Kde je obžaloba systému, kde je utrpenie jednotlivca? Kde je nemožnosť spravodlivosti?

Vzťahy a motivácie postáv, na ktorých má stáť každý príbeh, sú osobným vkladom režiséra a tu úplne chýbajú. Apropo, spomeňte si, kedy ste pri Únose cítili emóciu. Tu je tip:

  • Trochu napätia, keď ste čakali, kedy vybuchne "Robove" auto.
  • Znechutenie, keď všetci znásilňovali novinárku (ešte aj trpazlík "Štartér", preboha).
  • Pár krát preľaknutie, keď dal zvukár príliš nahlas výstrel z pištole.
  • A keď ste videli plačúcu matku po "Robovi", cítili ste, že by ste mali byť smutný.

Ale kde bol ten smútok? Ako bola vybudovaná empatia s postavami? Ktorá z postáv vám prirástla k srdcu kvôli svojej šikovnosti, idealizmu či vtipu? Ktorú ste nenávideli pre jej prefíkanosť, sociopatiu a chladnokrvnosť? Prežili ste, čo to znamená stratiť dieťa? Čo to znamená prísť o kamaráta, kolegu, milenca?

Film Únos nedokázal vyrozprávať komplexnú emóciu, tak rozpráva prvoplánové atrakcie. Nedokáže vyrozprávať zamilovanie, tak ukazuje aspoň znásilnenie. Nedokáže ukázať strach rodičov o deti, tak ukazuje horiace autá. A nedokáže vytvoriť empatiu, tak ukazuje aspoň urezané hlavy.

Rekordný záujem a otvorená debata o absolútnom znásilnení spravodlivosti sú dva úspechy, ktoré sa nepodarili doteraz žiadnemu slovenskému filmu. Únos sa stal spoločenským fenoménom, treba ho vidieť a je skvelé, že vznikol. Ak by sme ho však pustili v zahraničí, kľudne už len v Českej Republike, odpoveďou by nám boli iba nechápavé pohľady. A tí, čo filmovému remeslu rozumejú na Slovensku, vidia obrovskú premárnenú šancu dať divákovi okrem politického blogu aj filmový zážitok.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|

Už viac ako 103524 z vás dostáva správy e-mailom