Denník N

300 miliónov nie je iba na vedu

Často dostávam takúto otázku: načo je nám veda? Bežne mám dve odpovede.

Za prvé – atómová bomba. Einstein neskúmal relativitu aby ovládol atómové jadro. On sa hral, premýšľal a skúmal ako sa správa vesmír, to ho bavilo a to ho zaujímalo. Jadrové elektrárne či atómové bomby sú len také vedľajšie produkty jeho objavov. Dnes si bez elektriny nedokážeme predstaviť život, no ani tú sme neobjavili cielene. Faraday či Ohm sa venovali tomu, čo ich interesovalo – skúmali svet okolo seba – a ich poznanie prinieslo nečakané ovocie.

Druhá odpoveď je, že podobne ako hudba, literatúra či iné umenie, veda povznáša. Núti nás premýšľať o tom čím sme, odkiaľ sme prišli a kam smerujeme. Vďaka nej dokážeme veci vnímať v širšom obraze a bez predsudkov. Carl Sagan raz označil Zem ako Pale Blue Dot (bledomodrá bodka), táto perspektíva nám ukazuje, že nás viac spája ako rozdeľuje.

Existuje však aj tretia odpoveď.

Predstavte si les. Les to nie je len kopa stromov, ale komplexný systém, kde všetko súvisí so všetkým. Stromy tvoria tieň, ich korene udržujú vlhkosť. Koruna poskytuje ochranu pre vtáky, ktoré ich na oplátku chránia pred škodcami. Umožňujú prežiť hubám, ktoré im pomáhajú získavať vodu a minerály. Ako zo systému odstránite jeden z dielikov, prestáva normálne fungovať.

Vedci sú dôležitou súčasťou technologicky pokrokovej spoločnosti. Zoberme si takého experimentálneho fyzika. Niekto by povedal, že výstupom jeho práce je vedecký článok, ktorý si prečíta niekoľko ľudí v zahraničí, pár ľudí ho odcituje a tým sa príbeh končí. Toto je však iba krátkozraký pohľad na vec.

Napríklad na univerzitách vedec okrem vedátorovania aj vyučuje. Nie vždy platí, že dobrý vedec je aj dobrý pedagóg (alebo naopak), no často to tak naozaj je. Naučí študentov veciam rozumieť, konfrontovať a analyzovať nové poznatky a rýchlo sa zorientovať v niečom novom.

V okolí dobrého vedca tak začínajú pribúdať šikovní absolventi. Väčšina však nebude robiť vedu, skôr sa zamestnajú v technologickom alebo analytickom sektore, možno z nich budú programátori alebo vývojári.

Mapa vzdelanosti krajín.

Mestá plné šikovných absolventov priťahujú technologické firmy. Ak zakladáte firmu v ktorej budete potrebovať výborných programátorov, inžinierov a napríklad matematikov, najlepšie skúsiť v blízkosti dobrej technologickej univerzity – nech máte z čoho vyberať.

Stačí sa pozrieť na mapu sveta, kde sú vyznačené technologicky najpokrokovejšie krajiny a krajiny s najlepšími univerzitami.

Mapa rozvojovosti krajín.

Otázka nie je čo z toho bolo skôr, ide o symbiózu. Vedci vychovávajú mozgy pre technologické firmy a technologické firmy zas pomáhajú vedcom – vyrábajú pre nich zariadenie, spolupodieľajú sa na výskume. Keď výskumníci vypustia sondu za milión dolárov, tieto peniaze necestujú do vesmíru spolu s ňou. Rozdelili si ich firmy, ktoré sa podieľali na jej konštrukcii. A tieto firmy nezamestnávajú len vývojárov, ale aj účtovníkov, manažérov, upratovačov …

Byť technologicky vyspelí je dôležité pre všetky krajiny, no extra to platí pre tie, ktoré nesedia na nerastnom bohatstve ako je ropa či drahé kovy. A keď Slovensko nemôže mať vlastný Exxon či BP, musí mať viacej EsetovSygicov.

Každé euro investované do vedy sa vráti niekoľkonásobne – a na rôznych miestach. Kvôli škandálu za 300 miliónov tak Slovensko môže prísť o oveľa viac. A zďaleka sa to netýka iba vedcov.


Viac článkov o vede nájdete na FB stránke Vedátor_sk

Predošlý blog o tom, čo by si Slovenská veda mohla dovoliť s takýmito peniazmi

Zdroj obrázku

Teraz najčítanejšie