Splav Malého Dunaja – skúsenosti a tipy vodáckeho greenhorna
Keď sme sa toto leto chystali s kolegami na trojdňový splav Malého Dunaja, zistil som, že najväčším problémom nie je zohnať člny a ich odvoz, hlavným problémom sa skôr ukázal výber trasy a typu člnov. Najmä pre toho, kto ide splavovať Malý Dunaj po prvý raz a napríklad netuší, koľko kilometrov je schopný uraziť za deň bez psychických a fyzických tráum.
Samozrejme, záleží na tom, akú máte kondičku, ako ste osvalení, prípadne aké je práve počasie (najmä smer a sila vetra). Na internete som nikde podrobnejšie praktické informácie nenašiel a údaje od ľudí, čo v minulosti Malý Dunaj splavovali sa veľmi líšili, prípadne si už nič presnejšie nepamätali. Takže, kým zabudnem aj ja, rýchlo zaznamenávam záblesky pamäti.
Ak ste rozhodnutí sa ako začiatočníci dokonale fyzicky zničiť, odporúčam absolvovať denne minimálne 25 kilometrový úsek – to je napríklad trasa z Novej Dedinky do Jelky. Na prvý deň som naplánoval plavbu z Tomášova do Jelky, čo je presne 28 km a môžem povedať, že najmä tí, čo sa borili pokojnou hladinou na nafukovacích člnoch Yukon, budú na túto plavbu, aj na mňa, spomínať so zaťatými zubami do smrti (pozri kap. Výber lode). Za Hurbanovou Vsou, ako sme sa pomaly blížili k vysnívanej krčme v Jelke, už bola konverzácia medzi posádkami pomerne monotónna, viac-menej sa točila okolo chuťových nuansí piva, prípadne sa skladala z detailných fyzikálno-chemických opisov vysnívaných jedál. Takže tým, ktorí bežne cez rok nenapádlujú viac ako 100 kilometrov a chcú sa trocha v pokoji aj pokochať okolitou krajinou, odporúčam denne naplánovať trasú dlhú 15, maximálne 20 kilometrov.
Praktickou pomôckou (ktorú som, samozrejme, našiel na internete až po splave) je táto tabuľka vzdialeností aj s jednotlivými bodmi zobrazenými na mape. Pre istotu ju sem vkladám aj fyzicky, ak by sa jedného dňa stratila z internetu.
Výber lode
Vyberte si požičovňu, ktorá ponúka aj plastové (laminátové, polyetylénové) či drevené lode. Nafukovacie člny sú síce stabilné a priestranné, ale poriadne sa na nich namakáte. Sem patrí napríklad Pálava, ale najmä Yukon, ktorý vyzerá na prvý pohľad nevinne a sympaticky, ale nedajte sa zmiasť – je stavaný na prudšie tečúce až divoké vody – napr. Váh, Dunajec a pod. Je to skutočne komfortný čln, ale na pomalej vode je plavba na ňom skutočne za trest. Podaktorí splavoví súpútnici by mohli viesť na túto tému dlhé a depresívne litánie. Plastové kanoe Tydra (resp. jej príbuzná Vydra) je síce vratké, ale rýchle ako indiánsky šíp. Podľa skúsených vodákov je výborná loď Apač, typ “Orlice“ (obr. dole). Je trojmiestna, vyrobená z jaseňového dreva a sklolaminátu, stabilná, ľahko ovládateľná, má dokonca aj vzduchové komory, ktoré bránia utopeniu lode. Cena požičania lode bola tento rok aj s odvozom hore-dolu necelých 50 eur.
Zopár tipov a rád pred štartom
Keby som pre splavom objavil toto video, mohol som sebe aj háčikovi ušetriť niekoľko stresujúcich okamihov a zdravie ohrozujúcich udalostí.
Odporúčaná trasa
Ak nepatríte k hormonálnym štvancom a chcete si trojdňový splav skutočne užiť a pokochať sa krajinou, odporúčam začať prvý deň v Hurbanovej Vsi a skončiť v Jelke (čo je príjemných 14 kilometrov). Hneď pri brehu sú dve reštaurácie — jednoznačne odporúčam tú U Ernesta — sympatický personál, zemitá pani vedúca, pomerne dobré ceny, výborné jedlo (skvelé sú všetky jedlá z rýb). Vedľajšia reštaurácia Malom je trocha predražená, neútulná, skrátka mierne navoňaný kadáver. Cena za táborenie je 6 eur za osobu a noc, podobne ako v ostatných oficiálnych táboriskách.
Druhý deň: Jelka — Potônske lúky
Na druhý deň sa stačí z Jelky doplaviť do Potônskych lúk, čo je 15.5 km, ale pre istotu si rezervujte nocľah, v sezóne sa vám môže stať, že bude táborisko plné. Pani majiteľka je rázna žena, ktorá nepozná zľutovanie. Táborisko je však luxusné, za tých 6 eur na noc určite stojí. Nie je tam síce krčma, jedna je však v dedine pri obecnom úrade (600 m od táboriska). Je spojená s potravinami, ale pre majiteľku nie je problémom prebiehať medzi obchodom a výčapom, aj keď je na to väčšinou sama. Ceny piva a skromných pochutín sú pre ľudí z väčších miest neuveriteľne nízke.
Pred Potônskymi lúkami je ešte povestný kemp Madarász, ale ten už nebýva v súčastnosti otvorený každý deň a na jeho webových stránkach sa nič nedozviete. Údajne je jeho prevádzka teraz v útlme, podľa kuloárnych informácií je možné, že onedlho zanikne. O nič ale neprídete, lebo na facebookovej stránke nemali práve najlepšie recenzie.
Tretí deň: Potônske lúky — Tomášikovo (príp. Jahodná, t.j. 10 event. 19 km)
