Denník N

Oddanosť a služba

Kráľovná Alžbeta II.

Zapla som BBC pár minút predtým, ako moderátor prvýkrát oznámil stratu ženy stelesňujúcu jeden z posledných živých symbolov.

Bolo urobené, čo malo byť – dôstojne, úctivo. Vyhlásenie paláca, vyhlásenie následníka, tradičný oznam vyvesený listinou na bránu v modernom svete. Verejnoprávna televízia prerušila vysielanie a bola stále tam, kde mala byť v aktuálnom čase.

Naozaj odišla panovníčka, ktorej oddanosť povinnosti je veľmi inšpiratívny imperatív. Veľmi pekne to povedala nová premiérka.

Dokonca po šoku a vyše hodine priameho vysielania padlo, že veľa ľudí bude ťažko pripúšťať, ktorá strata je väčšia: Diana? Kráľovná?

Ani tento človek za symbolom nebol neomylný. Pre mnohé osudy, nielen vážne a umelé problémy, zápasíme roky s odpustením. Kríže iných sú mostom pre naše odpustenia. Trúfame si súdiť tak veľa…

Pritom nejako vždy tak rýchlo príde dôležitá chvíľa, keď je všetko jasné.

Čítame, čo čítať nemusíme.

Vieme, čo vedieť nemusíme.

Ale aj skrze živý symbol ako britská koruna môže prísť chvíľa, keď by sme sa mali zamyslieť, prečo sa zrazu vieme zastaviť; a prečo je dôvod na smútok s kvetmi toľkých ľudí v daždi, v tme niekde pred stredovekými zámkami.

Symbol tiež môže prinášať nádej, že stabilita, kontinuita, lojálnosť nie sú ideály na posmech.

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.