Ešteže máme možnosť výberu lekára a vlaky zadarmo

„Pani K., viete, že vaša reumatologička z Komárna odišla do dôchodku? Kde budete teraz chodiť?“

„Veď ma niekam preradia, niekto ju nahradí,“ vraví moja mama obvodnej doktorke pri predpisovaní liekov.

„Nepreradia, sama si musíte nájsť nového lekára. A v Nových Zámkoch už nepriberajú, až v Dunajskej Strede.“

„Tak mi  tie lieky predpíšete vy, pani doktorka, do Dunajskej Stredy chodiť nebudem.“

„Všetky nemôžem,“ podá poslednú informáciu všeobecná lekárka.

 —————

Takto mi popísala svoj rozhovor s obvodnou lekárkou moja mama s tým, že ona určite v sedemdesiatke do Dunajskej Stredy chodiť k lekárovi nebude. Deň po dni som ju presviedčala, že reumatológa potrebuje, keďže sa lieči od svojich štyridsiatich rokov a prsty na rukách i nohách má riadne pokrivené. Zhorší sa to, a čo potom? Kde bude zo dňa na deň zháňať vyšetrenie, keď sa teraz často objednáva aj niekoľko mesiacov dopredu? Nakoniec uznala a na Dunajskú Stredu pristala. A tak sme volali. Odpoveď?

„Odkiaľ ste? Z Komárna? Nehnevajte sa, z iného okresu neberieme, máme plný stav.“

Nitra je od nás rovnako ďaleko ako Dunajská Streda. Volali sme do Nitry. Dva neúspešné telefonáty, tretí nám zdvihli. A odpoveď? Tá istá.

Medzitým sme však zistili, že bude potrebné preniesť aj zdravotnú dokumentáciu. A tak mama zašla znova k obvodnej lekárke s nádejou, že jej ona predsa len dá nejaké informácie. „ Neviem vám nikoho odporučiť a nik nevie, kde sú kartotéky,“povedala lekárka. Pri odchode sa mama ešte spýtala sestričky: „A dostanem sanitku, ak pôjdem k lekárovi tak ďaleko?“ Odpoveďou bolo len myknutie plecom.

Sadla som teda za počítač, a tak ako som hľadalana na internete reumatológa v Nitre a Dunajskej Strede, začala som hľadať aj ďalej. Veď, keď už mama bude sedieť v tom vlaku zadarmo, tak sa zvezie aj do Bratislavy, nielen do Dunajskej Stredy. Podarilo sa mi preklikať na stránku Ligy proti reumatizmu na Slovensku a tam nájsť zoznam reumatológov v jednotlivých krajoch. Po niekoľkých neúspešných telefonátoch bola mama konečne objednaná na odber a vyšetrenie o tri mesiace k reumatologičke do Bratislavy a predstavte si, že už tam vedeli, že v Komárne kolegyňa odišla do dôchodku bez náhrady. Ochotná a milá sestrička nám podala informácie o odberoch a vyšetrení, o ordinačnej dobe i dokumentoch, ktoré je potrebné so sebou priniesť. Jedným z nich je i ďalší gordický uzol, ktorý bude treba preťať – kartotéka od bývalej reumatologičky. Pretože po reumatologičke ostal len odkaz na dverách bývalej ambulancie, z ktorého sa pacienti a spolupracovníci môžu dozvedieť, že dňom 19. decembra 2014 je definitívne ukončená ňou pokytovaná zdravotná strostlivosť. O zdravotnej dokumentácii ani zmienka.

„Napíšeme na VUC alebo sa opýtame v zdravotnej poistovni, do apríla je času dosť. Neviem ti presne teraz povedať, kto je kompetentný,“povedala som mame , keď sme riešili otázku kartotéky.“

Čoskoro som si ujasnila, že informácia o zdravotnej dokumentácii zaniknutej ambulancie by mala byť dostupná a zodpovednosť za to nesie VUC, a tak sme požiadali odbor zdravotníctva VUC Nitra o informáciu. Momentálne čakáme na odpoveď. Lehota na odpoveď je 8 dní. Verím, že sa ku kartotéke dostaneme.

Ostáva nám ešte zabezpečiť prepravu k lekárovi. Čo keď sanitku jeden deň na odber a druhý deň  na vyšetrenie nedostane?  Neostáva iné ako vybaviť mame preukaz na bezplatné cestovanie vlakom. Dokonca i MHD v Bratislave je zatiaľ pre držiteľov ZŤP  zadarmo. To sú tie naše istoty! Druhá vec je, koľko síl ju to s oboma operovanými kolenami v sedemdesiatke bude stáť. Nie je už z tých, čo bez problémov naskočia do vlaku či autobusu.

A na záver len povzdych: „ Och, ako nám je dobre. Máme vlaky zadarmo pre dôchodcov a možnosť voľby lekára, no sieť špecialistov je taká deravá, že až do smrti môže dôchodca cestovať zadarmo za lepším zdravím kilometre a kilometre či chce a či nechce.“