Softvérovo-hardvérová vše(tké)hochuť hektického septembra

Topím sa (ako každý rok v tomto čase – „utriasť“ sa to zvykne až okolo polovice septembra, v niektoré roky až na konci mesiaca) najmä v riešení softvérovo-hardvérových problémov, o ktorých diskutujem v užšej mailovej skupinke s kamarátmi, známymi, kolegami.

Jeden z nich mi pred pár dňami napísal, že by som svoje zistenia z oblasti softvéru a hardvéru mal zverejniť pre všetkých, lebo by mohli byť užitočné pre širší okruh čitateľov.

Žiaľ, nemám čas „čistiť“ svoje publikačné výstupy tak, aby boli „štandardne učesané“ – veď ani na tie obedy a telesnú aktivitu niet času!

Využijem však aspoň túto blogovú platformu a nižšie zverejním úryvky zo svojich mailových konverzácií z tohto mesiaca – v nádeji, že aspoň niečo bude užitočné alebo inšpirujúce pre širší okruh čitateľov.

Ospravedlňujem sa, že mi chýba čas popoluškovsky oddeľovať softvérovo-hardvérové poznatky od svojho obvyklého hromženia na softvér a hardvér a lamentovania nad jeho (ne)kvalitou, ako aj od planého filozofovania.

Môžem to sem viac-menej len „šupnúť, ako to je“ (hoci som aspoň zanonymizoval mená svojich korešpondentov). Pri všetkom nižšie uvedenom platí: take it or leave it!

*****

Haha, tak s takým niečím som sa ešte naozaj nestretol… Notifikácie majú chodiť zásadne len na tie hodinky, ktoré sú s daným mobilom spárované. Ale možno aj záleží na tom, aké sú to hodinky – za nejaké dvadsaťeurové čínske by som ruku do ohňa nedal, že nezačnú robiť šarapatu, ale veď to je predsa aj (alebo hlavne!) otázka toho mobilu, akému zariadeniu posunie svoje vlastné notifikácie… 😮

Aby som na Číňanov len nenadával: náramky od Xiaomi som už dávnejšie chválil (dávam prednosť zdravotným štatistikám z 50-eurového náramku Xiaomi Mi Band pred zdravotnými štatistikami zo 400-eurových kórejských hodiniek Samsung Watch 4 Classic, lebo čínske štatistiky sa mi zdajú užitočnejšie/presnejšie než kórejské), podobne aj môj knižný pedáloskener značky Czur je čínsky a napodiv i slovenské naskenované texty dobre prepisuje, ale počul si už o čínskej značke e-atramentových čítačiek Onyx Boox? Táto čínska firma je vraj jediná na svete, ktorá sa už 16 rokov zameriava výlučne na výrobu atramentových čítačiek/displejov – áno, aj e‑atramentový (!) monitor ku klasickému (!) počítaču predávajú (menší 13-palcový za ca 800 €, väčší 25,3-palcový za ca 1800 €). Svetovo najrozšírenejšie e-atramentové čítačky Kindle sú oproti Onyxom ako chudobní príbuzní z praveku, predpotopné rárohy. Ešte aj otvorený rusko-švajčiarsky PocketBook je oproti Onyxu druhá liga, lebo Onyx dáva do svojich čítačiek… štandardný Android! 😮

Takže včera som už neodolal, a keďže som na mizine, kúpil som si práve vydanú najlacnejšiu atramentovú čítačku z repertoáru Onyxov, 6-palcovú Onyx Boox Poke 4 Lite.

Stála ma 157 €. Onyx vyrába aj 8-palcové, 10-palcové a 13-palcové čítačky – proste snaží sa vo všetkom napodobňovať iPady, akurát na e-atramentových čiernobielych displejoch. (Hoci ponúka aj jednu farebnú atramentovú čítačku, podobne aj PocketBook, ale farebný e-atrament je na čítačkách ešte v plienkach – je to veľká nekvalita, veľmi nízke rozlíšenie, zrnitý a vyblednutý farebný obraz, prípadne príliš tmavý…) Ceny má potom Onyx podobné ako iPad – 10-palcová čiernobiela čítačka Onyx stojí vyše 500 €, 13-palcová čiernobiela stojí okolo 900 €. 😮

No, ale som úplne unesený z tejto malej 6-palcovej. Jej displej je taký ostrý a kvalitný, že aj PDF-ká sa na ňom čítajú v pohode. (Na farbu by také rozlíšenie nestačilo, ale na čiernobiele zobrazenie je to akurát.)

Čo je však absolútna senzácia, je to, že tam normálne beží Android 11. 😮 Toto som si fakt nemyslel, že sa takého niečoho niekedy dožijem. Síce rozbehnutie Google Play Storu bol dosť chaotický a zdĺhavý proces, nejako systémom pokus-omyl som to nakoniec zvládol, ale stálo to za tú snahu. (Aj keby sa to nepodarilo, dali by sa androidné apky inštalovať aj cez bežné inštalačné súbory APK, ktoré sa dajú zohnať hocikde – však sme v Androide, nie vo väzení iPadu/iPhonu.)

Čiže všetko, čo máš/máme na bežných androidných telefónoch a tabletoch, sa dá hodiť aj na túto čítačku… Predinštalovaný čínsky čítačkový softvér je úplne nanič, odpad, tak som si tam hneď nainštaloval svoje obľúbené androidné čítačky Moon+ Reader Pro a BookFusion, podobne by sa tam dali dať aj hocijaké iné (vrátane tupých Kindlu a Google Play Books, ale aj softvérový PocketBook by sa tam dal nainštalovať)… Aj YouTube by sa tam dal nahodiť, ale pozerať YouTube čiernobielo, to asi nie… 😀 Navyše: predsa len je to e-atramentový displej, čiže reakcie sú spomalené, ale za tú možnosť čítať knihy aj bez akéhokoľvek podsvietenia/nasvietenia displeja to hádam stojí (vraj to veľmi šetrí zrak!). Teraz, keď má elektrina zdražieť desaťnásobne (či koľko…), asi bude aj rozumné šetriť elektrinou. 😀 Aj podcasty by sa tam dali sťahovať a počúvať cez Pocket Casts (pri tomto najlacnejšom modeli však len cez bluetoothové slúchadlá). Spomedzi prehliadačov som sa na Chrome už vykašlal – šľahol som tam len čiernobieleho Vivaldiho (toho som v blogu chválil už pred rokom). 😀 Dropbox nešiel nainštalovať v aktuálnej verzii, len v nejakej staršej odporučenej Onyxom, ale funguje. Väčšina apiek sa nainštalovala úplne v pohode – Google Disk, Google Keep, Acrobat, Google Translate, ešte aj moja neoceniteľná „Dyna-lišta“ (Dynalist – poznámkový softvér).

No a čo ma na záver už úplne dostalo, je, že v pohode sa tam dá nainštalovať a rozbehnúť aj ultrarýchla klávesnica z Androida a iOS, čiže SwiftKey. 😮 Toto mi na e-atramentových čítačkách vždy najviac liezlo na nervy, že keď si tam chcel človek pri čítaní niečo zaznamenať, tak vyťukávať to na tých atramentových klávesniciach bolo šialené časové zdržanie, keďže sú také pomalé… No, lenže SwiftKey je SwiftKey! Funguje na tejto e-atramentovej čítačke rovnako rýchlo ako na mobile alebo klasických tabletoch. Akurát to dosť čudne, netradične (čiernobielo!) vyzerá, klávesy sú všelijako „rozmihané“, keď človek na nich rýchlo ťuká, ale hlavne, že to funguje! 😀

Čiže v podstate jediný vážnejší problém, ktorý mi zostáva, je, že pri čítaní kníh si zaznamenávam dôležité pasáže rôznymi farbami, pričom každá farba má svoje presné určenie. Potrebujem pri čítaní kníh aspoň 5-6 rôznych farieb zvýrazňovačov. No, a tie farby si človek na čiernobielej čítačke veľmi neužije. 😀 Zaznamenať sa síce dajú aj „naslepo“, lenže potom nevidíš, či práve ťaháš červenú alebo oranžovú farbu, lebo na čiernobielom displeji vyzerajú červená a oranžová v podstate rovnako (sú to dva veľmi podobné odtiene tmavošedej).

Strašne veľa ľudí mi ospevuje čítačkový softvér KOReader. Ten sa dá nahodiť nielen na Android (hoci nie cez googlovský Play Store) a na Linux, ale dokonca aj na PocketBook, Kobo a aj na najtupšiu zo všetkých tupých čítačiek, čiže aj na Kindle!

Pozeral som si manuál KOReadera a vyzerá, že je to naozaj veľmi prešpekulovaný softvér. Tomu, že na čiernobielej čítačke nemáš rôzne farby zvýrazňovačov, sa elegantne vyhol tým, že ponúka rôzne typy podčiarkovania dôležitých pasáží: bodkovanou čiarou, vlnovkou, prerušovanou čiarou atď… To vlastne plne dokáže nahradiť farby nedostupné na čiernobielom displeji. (Moon+ Reader na Androide takéto rôzne druhy podčiarkovania ponúkal odjakživa, ale nikdy som ich nepoužíval – lebo veď načo, keď má človek farby! Ibaže teraz, keď už mám Moon+ Readera nečakane a senzačne aj na čiernobielej e-atramentovej čítačke, situácia sa mení…) 😮

Do používania KOReadera sa asi nepustím, lebo ja potrebujem už totálne multiplatformový čítačkový softvér. A KOReader, bohužiaľ, nie je dostupný pre iPad ani pre Windows.

Zato som v lete naďabil na nový čítačkový softvér od černocha z Jamajky (!), BookFusion: ten funguje aj na iPadoch/iPhonoch, aj v Androide, aj vo Windows (cez web/prehliadač). No, a teraz cez Onyx ide dokonca aj na čiernobielej e-atramentovej čítačke. Zatiaľ je to softvér vo vývine (a jeho androidná verzia je momentálne výrazne slabšia než jablčná), ale vyzerá to veľmi nádejne. S Jamajčanom som si už vymenil zopár správ a poslal som mu zoznam z môjho pohľadu zatiaľ 13 najväčších nedostatkov BookFusionu. BookFusion sa dá používať aj zadarmo, ale len na 10 kníh, tak som si kúpil jeho najlacnejšie predplatné (19 € ročne, potom už je počet kníh neobmedzený a k tomu 5 GB priestoru v cloude).

(Takže jasné, že by som jedného dňa rád mal aspoň aj tú 10-palcovú verziu Onyxu, ale 500+ € na to nemám ani náhodou, takže to bude dlhodobejší projekt a zatiaľ si budem musieť vystačiť s desiatimi škridlami…)

*****

Ak idete seriózne na Onyx, odporučil by som tento konkrétny 10-palcový model: Onyx Boox Note Air2 Plus za ca 530 € aj s poštovným (Amazon / Onyx / Onyx Európa).

Pri čítačkách Onyxu sa dá totiž ľahko „padnúť do pasce“: chrlia jeden model za druhým, a ešte aj model, ktorý podľa názvu vyzerá ako najnovšia verzia, v skutočnosti môže byť trebárs minuloročná verzia. 😀

Napríklad podľa názvu „Onyx Boox Note Air2“ by človek očakával, že to je najnovší model, ale nie – tým je „Onyx Boox Note Air2 Plus“. 🙂 Pričom rozdiel medzi oboma verziami nie je kozmetický – model Plus má napríklad väčšiu batériu. Model Air2 (bez Plus) by som teda osobne už nekupoval, ani keby bol prudšie zlacnený.

Na Slovensku som zatiaľ model Air2 Plus v predaji nevidel – len starší Air2. Ale zrejme neskôr príde.

Ak by ste do toho šli už teraz niekedy (keď ešte ten model nie je na Slovensku), treba kupovať z nemeckého Amazonu, nie priamo z európskeho Onyxu. To je totiž ďalšia pasca – možno preto, že Británia už nie je v EÚ, ale ak si človek tú čítačku objedná priamo od Onyxu, potom bude mať dodatočné opletačky s colníkmi, s platbou DPH a ešte sa to celé môže predražiť.

Spomedzi 10-palcových Onyxov ešte aj tento má dobré recenzie odborné aj odozvy od majiteľov, mal by byť ešte o vlások lepší než Air2 Plus a takisto je to model tuším zo začiatku tohto roka: Onyx Boox Note5. Dá sa už kúpiť aj na Slovensku (od 559 €).

Ak by sa Vám zdalo priveľa vyhadzovať vyše 500 € na čiernobielu e-atramentovú čítačku (a naozaj je to veľa!), bola by tu popri tom mojom najlacnejšom 6-palcovom modeli Onyx Boox Poke 4 Lite (od 157 €) aj kompromisná možnosť, čiže 8-palcová čítačka od Onyxu. O tej ja neuvažujem preto, lebo už mám 8-palcovú e-atramentovú čítačku od PocketBooku (model PocketBook 740 InkPad 3, od 210 €) – a je skvelá aj 4 roky po kúpe, lenže teraz, keď som zistil, že na e-atramentovej čítačke by mohol bežať aj normálny Android, už sa mi PocketBook zdá ako „druhá liga“, keďže to je v podstate naozaj „len“ čítačka a nič iné… 😕 (O neflexibilných čítačkách Kindle a Kobo plných obmedzení škoda strácať reč.)

Takže spomedzi 8-palcových Onyxov by sa možno dala odporučiť Onyx Boox Nova Air (od 318 €, model z minuloročnej jesene: Heureka / Onyx / Amazon), ale na Amazone je na ňu aj dosť veľa sťažností, takže neviem. 😮 Na Alze ju zopár ľudí dosť chváli.

Predošlý model Onyx Boox Nova 3 je ešte z jesene 2020, do toho by som už nešiel (a cena je len mierne nižšia, okolo 300 €: Heureka / Alza).

Znova pre istotu zopakujem varovanie pred farebnými e-atramentovými čítačkami. Je to v roku 2022 s nimi ešte bieda. Uvažovať by sa asi aj tak dalo len o týchto dvoch 8-palcových:

• Onyx Boox Nova Air Color (od ca 445 €: Heureka / Alza / Amazon) – počuť na ňu veľa sťažností od nespokojných a sklamaných majiteľov… vybleduté a zrnité farby, ešte aj čiernobiely text vraj horší (príliš tmavý) oproti čisto čiernobielej čítačke
• PocketBook 741 InkPad Color (od 255 €: Heureka / Alza / Amazon / PocketBook) – podobné sťažnosti

Totiž tieto farebné e-atramentové čítačky v súčasnosti ešte fungujú tak absurdne, že keď majú zobraziť nejaký farebný obsah, prepnú sa na tretinu (tretinu!) svojho rozlíšenia. Čiže napríklad tento farebný PocketBook má rozlíšenie 1404 x 1872 pixelov, čo je na 8-palcový displej paráda (hustota 300 PPI – to je ako jablčný „retinový“ displej). Lenže to platí len pri zobrazovaní čiernobieleho obsahu! Pri farebnom obsahu rozlíšenie okamžite padá na smiešnych 468 x 624 pixelov: preto tá zrnitosť a nekvalita farieb. Však to je normálne návrat do 90. rokov k tlstým VGA monitorom, čo mávali rozlíšenie 640 x 480 pixelov. (Rovnako padá rozlíšenie na tretinu pri farbách na farebnom Onyxe.) Ale načo si kupovať farebnú e-atramentovú čítačku, keď aj tak nedokáže farby zobraziť poriadne? To si radšej treba ešte počkať možno ďalších 3 alebo 5 rokov, kým sa aj farebné e-atramentové displeje vyvinú natoľko, že bude na ne radosť sa pozerať, tak ako už dnes na čiernobiele.

Keď už je reč o pastve pre oči, toto sú tie absurdné čiernobiele e-atramentové monitory od Onyxu, ku klasickým počítačom: 13-palcový monitor Mira za ca 800 € (+ colníci a DPH) a 25-palcový monitor Mira Pro za ca 1800 € (+ colníci a DPH).

Hej, keby som bol milionár, hneď by som si ten väčší a/alebo aj menší dokúpil na doplnenie zostavy monitorov môjho kokpitu, lebo naozaj to môže významne šetriť zrak pri dlhodobej kancelárskej práci (hoci za cenu straty farieb)… ale milionár nie som, takže je to akademická otázka. 😀

Na záver zmienka o 13-palcových e-atramentových čítačkách od Onyxu: logika by kázala, že keďže sú to najväčšie a najdrahšie modely čítačiek od Onyxu, budú aj najkvalitnejšie, ale prekvapujúco tieto 13-palcové modely sú dosť kritizované aj v odborných recenziách, aj majiteľmi. Takže do tohto by som sa pri takej vysokej cene (atakujúcej 900 €) bál ísť. To nie je stávka na istotu ako pri najväčšom 13-palcovom iPade alebo najväčšom 14-palcovom tablete od Samsungu – že síce ich cena atakuje/prekonáva 1000 €, ale aspoň má človek garanciu, že za to dostane špičkový produkt. Pri 13-palcovom Onyxe som našiel veľa sťažností aj na novší model Onyx Boox Max Lumi2 (od 860 €: Amazon / Heureka), aj na predošlý model Onyx Boox Max Lumi (od 755 €: Heureka / Alza).

Hoci si ho pochvaľujú napríklad viacerí hudobníci – k týmto čítačkám totiž existuje aj nožný pedál (!), takže sa dajú používať trebárs aj ako notový papier, keď klavirista hrá na klavíri…

Starší model Lumi je z jari 2021, čiže Android 11 tam stopercentne nebude (asi Android 10), a pri Onyxoch je to tak, že Android sa na nich už nezvykne aktualizovať – ktorú verziu Androidu si človek s čítačkou kúpi, tá mu tam už zostane navždy. Firmvér čítačky, to je niečo iné, ten sľubuje Onyx aktualizovať aspoň 3 roky po kúpe čítačky, ale androidový základ ostane, aký bol pri kúpe, takže osobne by som už Onyx s Androidom starším než verzia 11 nekupoval. (Koniec koncov, len pred pár týždňami v auguste vyšiel už najnovší Android 12, ale pri ňom možno potrvá aj pol roka alebo dlhšie, než sa dostane na všemožné zariadenia vrátane e-atramentových čítačiek, takže kúpiť dnes čítačku/mobil/tablet s Androidom 11 je podľa mňa OK.)

*****

Dnes je Opera jedine Vivaldi.

Pôvodná Opera (nórsky softvér!), pokiaľ viem, zbankrotovala, už pred nejakými vyše 10 rokmi.

Boli nútení Operu predať – ak sa nemýlim, nejakým Američanom alebo dokonca Číňanom. Tí z pôvodnej Opery urobili v podstate inú verziu Chromu.

Aj po internej softvérovej stránke: dnešná Opera je vo svojom vnútri vlastne Chrome, len má na sebe „iné šminky a mejkap“, hovorí si Opera a vystupuje ako Opera…

Pôvodným vývojárom Opery (Nórom) roky trvalo, kým sa z toho bankrotu spamätali, ale potom sa im to podarilo a založili Vivaldiho. Dnešný šéf Vivaldiho je Nór Jon S. von Tetzchner, zakladateľ pôvodnej Opery.

Nikomu neberiem, ak sa mu páči dnešná Opera, ale mne sa zdá podobne tupá a nemohúca ako Chrome.

(Najtupší a najnemohúcejší prehliadač v histórii internetu, Internet Explorer, už našťastie odišiel do večných lovíšť, tak ako pred ním na prelome tisícročí Netscape Navigator, a jeho nasledovník Edge veľmi obľúbený nie je.)

Softvér od miliardových megakorporácií (Google, Microsoft, Apple, Amazon, Adobe, Facebook…) je typicky tupý, nemohúci, neflexibilný a despotický, tyranský.

Kvalitný softvér typicky vyrábajú rôzni jednotlivci, nadšenci, ktorí na tom veľa nezarobia – naopak, často riskujú osobný bankrot, rozpad svojich manželstiev atď. (Nadšenci ako Jon S. von Tetzchner kedysi s Operou, dnes s Vivaldim; alebo aj ten Jamajčan s čítačkou BookFusion, pred desiatimi rokmi zasa univerzitný učiteľ Malťan s jablčnou čítačkou Marvin… Tak mu jeho manželka nadávala, že sa venuje viac vývinu čítačky než jej ako žene, až tú čítačku prestal vyvíjať. Ale väčšine ľudí to nevadí – stačí im tupý Kindle, Kobo, iBooks, Play Books, Acrobat…)

Miliardové softvérové korporácie vyrábajú podradný softvér, lebo sa orientujú na „široké masy ľudu“, ktoré tvoria 99 % ich zákazníkov. A „široké masy ľudu“ vždy boli, sú aj budú (nepoviem rovno, že tupé, ale) nenáročné – stačí im aj priemerný softvér a radi sa ním nechajú zotročiť.

Konkrétne v dnešnej Opere chýbajú (pokiaľ viem) napríklad „myšie gestá“, prispôsobovanie klávesových skratiek a ďalšie veci, ktoré boli samozrejmé v „pôvodnej, klasickej“ Opere, ale keď ju od Nórov odkúpili Američania alebo Číňania, tieto funkcie zrušili.

Vo Vivaldim sa veľmi trpezlivo a systematicky snažia všetku pôvodnú funkčnosť Opery obnovovať (a pridávať novú), a celkom sa im to darí.

Vo Windows som už kompletne celú svoju prácu presunul do Vivaldiho. Chrome už neotvorím, ako je rok dlhý… Pred pár rokmi to ešte nebolo možné, ale dnes už hej.

Takisto na androidnom mobile a tabletoch/škridlách sa snažím Vivaldiho používať ako svoj hlavný prehliadač, hoci tam naďalej používam napríklad aj Chrome, Dolphina a Firefoxa.

Malér sú jablčné zariadenia (iPady, iPhony), lebo jablčná verzia Vivaldiho zatiaľ neexistuje. (Veľa ľudí búši na vývojárov Vivaldiho, aby konečne vyrobili aj jablčnú verziu.) Takže na jablčných škridlách, žiaľ, dodnes trčím v Chrome (hlavne kvôli synchronizácii záložiek, hesiel, histórie prehliadania…), hoci Brave a Firefox sú celkom slušné alternatívne prehliadače, ale na Vivaldiho nemajú. (Prehliadača Safari sa nedotýkam – je to neskutočne tupý prehliadač, a ako by mohol nebyť tupý, keď ho vyrába megakorporácia Apple, ktorá je vyslovene hrdá na to, aké primitívne a obmedzujúce sú jej softvéry a čiastočne i hardvér…)

*****

Inak, ja by som Googlu už reklamu robiť nechcel. OK, máme na škole Google Apps (nech ich už najnovšie premenovali akokoľvek), ale keby sme ich dnes v roku 2022 ešte nemali, veľmi by som zvažoval, či ich pre našu školu zriadiť. Teraz, keď ich máme už veľa rokov, by bol nezmysel ich rušiť. Hlavne ten Gmail je dobrý. (Áno, je to tupý softvér, lebo korporátny – chýbajú mu naďalej viaceré elementárne funkcie, ktoré sú v The Bat! alebo Thunderbirdovi od 90. rokov, ale keďže je to tupý korporátny softvér, Google evidentne to má v paži a nikdy tú funkčnosť do Gmailu nedoplní. Ale teda v rámci tupých korporátnych poštových softvérov je Gmail asi to najlepšie, čo je.)

Inak mi je však z Googlu na vracanie, považujem ich za novodobého cenzora v štýle Orwellovho románu 1984 a v podstate Googlom ako firmou a značkou opovrhujem.

Nemyslím si, že to robia vyslovene úmyselne – jednoducho „nezvládli svoj úspech“, nezvládajú manažovať tie miliardy používateľov, čo majú na tejto planéte, a tak vyrábajú jeden kiks za druhým. Je to evidentné aj pri úplných banalitách, keď sa občas obrátim na ich technickú podporu v Írsku, že v Googli „pravá ruka nevie, čo robí ľavá“, občas si viacerí technici v rámci jediného četu navzájom odporujú – podľa toho, ku ktorému technikovi ma náhodou prepoja…

Oveľa lepší tech support podľa mojich skúseností poskytujú (zdanlivo paradoxne) malé firmy. Práve preto, že sú malé, nestáva sa im tak často ako Googlu, že „pravá ruka nevie, čo robí ľavá“. 

Napríklad poskytovateľ webhostingu, u ktorého sme od jesene 2020 (ChemiCloud), poskytuje technickú podporu na vyššej úrovni než mega-ultra-triliónová korporácia Google. 

Google je už taký gigantický netvor, že už asi ani nemá šancu byť kvalitný… Niekedy sa veľkosť môže vypomstiť a firma/značka na ňu doplatí. 

Do akých všemožných problémov sa dostal napríklad aj Facebook, že dokonca negatívne ovplyvňuje chod svetových dejín! Aj Facebook je už priveľký na to, aby „sám seba dokázal zvládať“.

Keby naša škola v tejto chvíli ešte nemala vôbec žiadny softvér takéhoto druhu, je možné, že by som sa rozhodol radšej pre ponuku Microsoftu než pre ponuku Googlu. Microsoft totiž neprevádzkuje žiadnu „(a)sociálnu sieť“, čiže Microsoft aspoň nemá možnosť prevádzkovať takú brutálnu cenzúru, ako ju prevádzkuje Google v YouTube a inde. (Nepochybujem, že aj Microsoft by cenzuroval, keby mal na to príležitosť, ale zrejme ju nemá, 😛 takže z tohto pohľadu je „lepší“ než Google.) 😉

Ešte k tomu Wordu: ja som práve písal, že na profesionálne použitie Google Docs určite nestačí. Naozaj vidím obrovský rozdiel v kvalite medzi Wordom a Google Docs. Google Docs by som označil za podradný softvér. Nedá sa to porovnávať s Google Sheets, ktorý sa mi zdá na špičkovej úrovni – že dokáže plne nahradiť Excel. (Možno sa mýlim, lebo nie som matematik.) Ale Google Docs určite Word nahradiť na všetky účely nedokáže, a obávam sa, že ani Writer z LibreOffice nie (možno na školské účely by to šlo, ale na všetky profesionálne potreby sotva). Ukázalo sa to už vtedy, keď sme sa snažili tvoriť časopis v Google Docs. Chýbajú tam úplne elementárne funkcie, napríklad delenie slov na konci riadkov (!), nastavenie automatických slovenských úvodzoviek atď. Ďalší komentár ani nie je potrebný… (Potom u nás začali tvoriť školský časopis v bezplatnej austrálskej Canve a ňou sú nadšení.)

Takže ak by bola možnosť pre našu školu zabezpečiť plnohodnotný Word a Excel buď zadarmo (to sa asi nedá), alebo aspoň za výhodnú cenu, určite o tom budeme uvažovať. 🙂

*****

Nestíham pozerať ten futbal (ešte som tento nový školský rok nestihol ísť ani raz na obed, také sú frmoly), ale televízor je predsa len niečo iné. Pre televízory/settopboxy existuje aj variant Android TV a už sa to začína členiť na „klasický“ Android a televízny… 

Na čítačke Onyx sa mi páči, že je to v podstate štandardný Android 11, aj keď napríklad bez základnej plochy (namiesto nej sa predvolene zobrazuje zoznam rozčítaných kníh, ale podradný čínsky čítačkový softvér aj tak nebudem používať – hneď som presedlal do Moon+ Readera, BookFusion a Acrobata, takže namiesto neexistujúcej domácej plochy som si ako základnú obrazovku nastavil zoznam apiek).

Navyše mám tú skúsenosť, že googlovský Play Store občas označí nejakú apku za nekompatibilnú, takže sa ani nedá nainštalovať z Play Storu, ale keď si inštalačný súbor tej istej apky zoženieš odinakiaľ a normálne si ho nakopíruješ na mobil/tablet trebárs cez Dropbox, inštalácia sa podarí. Nie vždy, ale stáva sa mi to pomerne často. No a potom sú tu „hraničné prípady“ ako ten čerstvý u mňa, že googlovský obchod mi odmietol na čítačku nainštalovať Dropbox, ale cez onyxovský obchod sa to podarilo, hoci v staršej verzii Dropboxu, ktorá sa už zrejme nebude dať nikdy zaktualizovať. Ale funguje plnohodnotne, takže mi je to fuk. (Dokonca jej inštalácia ani nebola podmienkou používania synchronizácie čítačiek cez Dropbox – aj Moon+ Reader, aj Acrobat sa zautentifikovali cez Vivaldiho, Dropbox v podobe apky nato ani nepožadovali… BookFusion má zasa svoj vlastný synchronizačný server niekde na Jamajke.)

Že by bola povinná inštalácia akéhokoľvek konkrétneho obchodu s apkami, o tom som ešte nepočul. Tie rôzne alternatívne obchody (APKMirror, APKPure, F-Droid atď., ale aj „oficiálnejšie“ od Samsungu alebo Amazonu) nerobia podľa mojich vedomostí nič iné, len že Ti ten inštalačný balíček APK vyhľadajú a posunú na Tvoj prístroj, ale ak si ho nájdeš aj sám bez obchodu, malo by to byť to isté. „Obchod“ netreba mať na štandardnom androidnom zariadení, pokiaľ viem, vôbec žiadny – „obchod“ je len „sprostredkovateľom“ medzi výrobcom softvéru a Tebou, v podobe inštalačného balíčka APK. Keby si si aj úplne všetky apky nainštaloval sám cez jednotlivé balíčky APK, zrejme by výsledok nakoniec bol rovnaký ako cez Play Store, akurát cez Play Store je to všetko rýchlejšie, centralizované, prehľadnejšie… Možno aj bezpečnejšie, keďže Google sa snaží z obchodu vyhadzovať „zavírené“ apky… Bez obchodu by si ani nemal centralizovaný prehľad o čakajúcich aktualizáciách nainštalovaných apiek atď. Lenže niektoré apky sa v googlovskom obchode skrátka nenachádzajú – napríklad ten vychvaľovaný čítačkový softvér KOReader. Znova musím len zajasať nad tým, že už nepoužívam iPhone, lebo to je čistá katastrofa, byť vydaný na milosť a nemilosť mocipánom z Applu. Čo oni nepovolia, to nebude – a oni naozaj majú zvyk len tak hocijakú apku z jablčného obchodu odpíliť a nezaujíma ich, že Ty si ju predtým roky spokojne používal. (Keď si kúpiš nový iPhone alebo iPad, už Ti tú staršiu apku ani nedovolia nainštalovať, v obchode ju takisto nenájdeš, a tak nemáš nič, aj keď si si možno kedysi kúpil jej doživotnú licenciu. Otrasný despotizmus od Applu!)

*****

Naposledy som sa LibreOffice platonicky pokúšal používať na „profi“ účely pred pár rokmi, takže spomienky mi už vybledli, ale každopádne po pár týždňoch som to (zase raz) vzdal a vyklopil som peniaze za licenciu MS Office (osobný / školský / firemný) kvôli Wordu.

Takže z tých vyblednutých spomienok: revízie boli v LibreOffice Writerovi oproti Wordu šialene neprehľadné. Ani vo Worde to nie je s prehľadnosťou revízií ideálne, ale aspoň znesiteľné. Občas musím upravovať dokumenty aj po 6 iných ľuďoch, čo ich upravovali predo mnou – musím kontrolovať každú jednu revíziu od každého z tých 6 ľudí. Čiže prehľadnosť je tu kľúčová: keď to nie je prehľadné, jednak aj mne práca potom dlhšie trvá, jednak sa zvyšuje riziko, že sám urobím chybu, lebo si v tej neprehľadnosti niečo dôležité nevšimnem…

Ak si dobre spomínam, LibreOffice Writer naďalej nepodporuje takú elementárnu vec ako zobrazenie vymazaných pasáží v bublinách mimo textu (na okraji vedľa textu). Navštívil som aj rôzne fóra LibreOfficeu, kde ho používatelia za tento nedostatok ostro kritizovali, lebo vraj už veľa rokov to od LibreOfficeu požadujú, ale stále nič. (Dnes už v LibreOffice tie bubliny na okrajoch sú?)

Proste keď kontroluješ revízie, musíš mať k dispozícii tieto štyri základné zobrazenia:

1. len pôvodný text
2. pôvodný text s farebne vyznačenými úpravami (pre každého editora inou farbou)
3. výsledný text s farebne vyznačenými úpravami (pre každého editora inou farbou)
4. len výsledný text

Medzi týmito štyrmi základnými zobrazeniami sa má dať bleskurýchlo prepínať, ideálne pomocou klávesovej skratky. Toto vo Worde funguje naozaj dobre. V LibreOffice to bolo (naďalej je?) utrpenie. Keďže nedokáže vyškrtnuté pasáže presúvať do bublín vedľa textu, vkladá ich dovnútra textu. Výsledkom je totálne chaotické zobrazenie (hlavne pod tým číslom 3). Niekedy už ani nevieš, na čo sa pozeráš… Lebo ak povedzme niekto vyškrtne z textu celý odsek, LibreOffice Writer ho v texte (pri zobrazení č. 3) ponechá – len ho preškrtne. (Word ho presunie vedľa textu do bubliny.) Výsledkom potom je, že sa totálne naruší pôvodné stránkovanie dokumentu – LibreOffice Ti v zobrazení č. 3 ukazuje, že kontroluješ 16. stranu dokumentu, ale v skutočnosti si len na 13. strane (a tie „3 falošné strany navyše“ sú vyškrtnuté pasáže, ktoré LibreOffice na rozdiel od Wordu nedokázal presunúť mimo, vedľa textu do bubliny).

Takže toto bolo pre mňa v Writerovi najhoršie, ale boli tam ďalšie veci – napríklad pluginy. V tom už je, pravdaže, LibreOffice nevinne, ale niektoré pluginy skrátka fungujú len vo Worde, v LibreOffice Writerovi nie.

Napríklad keď som prekladal a korigoval pre Európsky parlament, bolo povinné používanie pluginu, ktorý Ti po otvorení dokumentu vo Worde predkladal text na preklad v tom štýle, že Ti vyhadzoval do pop-up okienka jednotlivé vety postupne (po jednej). Vyskočilo Ti okienko a v ňom si uvidel len jednu vetu z textu, ale zato hneď dvakrát: hore aj dole. Hore bol anglický originál a dole bol anglický originál ešte raz, ale ten už sa dal prepisovať slovenskými slovami. Prekladalo sa takto super! Lebo takto si každú jednotlivú vetu videl ako „pod lupou“ a mohol si sa plne sústrediť na jej čo najlepší preklad. No, a tento plugin, samozrejme, funguje len vo Worde – v LibreOffice Writerovi nie.

Ale uznávam, že to sú „profi vychytávky“. Som si istý, že na všetky školské účely LibreOffice plne postačuje.

Naopak, som si istý, že Google Docs/Dokumenty Googlu nestačia ani len na tie zredukované školské účely. Je to podradný softvér – čudujem sa, že sa zaň Google nehanbí. (Ale vlastne sme si asi už všetci zvykli, že Google je nehanebný, hlavne s tou cenzúrou.) 😛

Že Google Docs nepodporujú ani takú základnú vec ako vlastné štýly odsekov, to je fiasko. A nemám dojem, že by Google mal ambíciu ten softvér významnejšie zlepšovať. Preboha, je rok 2022 a stále v Google Docs nefunguje automatická zámena slovenských úvodzoviek („…“)! Furt to tam pchá americký formát úvodzoviek (“…”) a nedá sa tomu nijako zabrániť – dá sa len vypnúť formátovanie úvodzoviek a ponechať tam „rovné strojopisné“ úvodzovky ("). Nefunguje ani automatické rozdeľovanie slov na koncoch riadkov a ďalšie základné veci. Potom sú s tým problémy, keď mi klienti dodávajú svoje produkty na preklady alebo korektúry vo formáte googlovských dokumentov, lebo sa domnievajú, že je to rovnocenné s Wordom. Nie, nie je – googlovský dokument je paškvil a vždy v ňom treba manuálne naprávať mnohé nedostatky, ktoré by Word nevyrobil, takže prekladateľ alebo korektor tým stráca čas.

Google Sheets/Tabuľky Googlu považujem za špičkový softvér (nevidím nič, v čom by výraznejšie zaostával za Excelom) – o to väčšie sklamanie, že s Google Docs to Google tak fláka. Akoby Google Docs vyrobil len ako „formálnu povinnosť“: aby sa nepovedalo, že aj k Wordu neponúka Google nejakú „svoju náhradu“… Ide to však brutálne na úkor kvality, dokonca aj v nenáročnom školskom prostredí.

*****

Je to zvláštne, ale ešte pred pár dňami, keď som skúšal editovať wordovské súbory na iPade, nešlo mi to (chcelo to predplatné). Teraz, keď som si naládoval na iPad aj skúšobné konto od Teba, zrazu sa mi dajú wordovské súbory editovať nielen v konte od Teba, ale aj v mojom dlhoročnom súkromnom microsoftovom konte. Zároveň sa mi však zaktualizovala apka Officeu na iPade, tak neviem, či je to tým upgradom apky alebo tým, že si mi spojazdnil skúšobné konto, a tým sa mi „zázračne“ sprístupnila editácia aj v súkromnom konte. 😮 Každopádne, to je len mobilný Word, čiže funkčne chabý, ale vždy lepšia chabá funkčnosť než vôbec žiadna (ešte dovčera som tam všetky wordovské súbory videl len ako „read-only“). Zároveň Microsoft vyrobil pre iPad (asi aj pre Android) jedinú súhrnnú apku Office (podľa vzoru desktopu), v ktorej je zahrnutý Word, Excel, PowerPoint aj všetko ostatné – tak neviem, vďaka čomu sa mi vlastne nakoniec uvoľnila možnosť editácie… S mobilnými apkami má Microsoft rovnaký chaos ako s licenciami – je to totálne neprehľadné, že ktorú mobilnú apku si vlastne človek má stiahnuť, ktorá mobilná apka je len „launcher“ pre inú apku atď. No, ale hlavne, že to už dnes funguje lepšie než včera. 😀

Zároveň je to však oproti googlovským apkám o dosť neprehľadnejšie. Na mobilných zariadeniach mám naládované štyri googlovské kontá (jedno školské, dve z mojich súkromných domén + jedno bežné verejné googlovské konto). A napríklad v apkách Drive, Docs, Sheets Google veľmi „čisto“ dodržiava rozdeľovanie jednotlivých kont. Keď si prepnutý v konte A, vidíš len súbory patriace do konta A. Naproti tomu v mobilnom Office od Microsoftu vidím naraz súbory aj zo skúšobného konta od Teba, aj z môjho súkromného konta Microsoftu. Potom sa môže stať, že omylom začnem editovať pracovný súbor cez súkromné konto (alebo naopak). Ja neviem, možno je takéto prepojenie nakoniec výhodou, ale minimálne na prvý dojem sa mi to zdá chaotické a neprehľadné.

(Asi ako Facebook, ktorý najnovšie vyrobil taký malér, že neprehľadne pokombinoval súkromné konto s firemným/školským správcovským kontom tak, že nikdy si nemôžeš byť celkom istý, ktoré konto máš práve zaktivované. Nie, nepomáha ani logo v pravom hornom rohu obrazovky, hlavne nie na mobilných zariadeniach. Čiže bežne sa mi teraz stáva, že lajkujem nejaké príspevky v mene školy, lebo si myslím, že som práve v súkromnom konte. A naopak! Potom dodatočne tie lajky musím vymazávať… V Twitteri je tento chaos už dlhé roky – tam pravidelne musím vymazávať lajky z nášho školského konta, ktoré som omylom urobil ako súkromná osoba. Takže teraz si Facebook povedal, že v chaose nechce za Twitterom zaostávať, a už je to rovnako chaotické aj v ňom.)

Hehe, dobre som sa pobavil na viacerých sarkastických pasážach, čo si tam zaradil. 😀

Len sa bojím, koľko ľudí si tie Tvoje naozaj užitočné informácie/inštrukcie prečíta. To aj mne vždy vyčítajú: kto má čítať tie Tvoje romány? A robia naďalej všetko zle a po starom, lebo „návod od Avenariusa bol pridlhý“.

Ak sa nám nepodarí zohnať lacnejšie licencie plnohodnotného Wordu, Excelu, ako sa o to v tieto dni snažíme, rád na našej škole zacitujem zo záveru Tvojho dokumentu, prečo nebolo možné zohnať pre školu „Microsoft Office celkom zadarmo!“, ako nám chodia tie propagandistické spamy a ako sa to všelikde vytrubuje na internete.

Ale čo by sme chceli v našom školstve – od ministerstva školstva, ktoré ani nemá svojho ministra?! Ja veľmi dúfam (aj keď šanca je asi malá), že novým ministrom školstva sa stane náš starý známy z Údržby Infoveku, Miroslav Sopko. Neviem si predstaviť vhodnejšieho kandidáta z prostredia OĽaNO, a pokiaľ viem, pred voľbami bol niečo ako „tieňový minister školstva“ za OĽaNO. Myslím, že on by si minimálne na otázku školských licencií dobre posvietil, lebo dostatočne tieto problémy pozná z vlastnej učiteľskej praxe.

Hej, to je hanba, že Google Docs nepodporujú ani takú základnú funkciu ako vlastné štýly odsekov. Škoda ďalej komentovať! Ale vo webovom Worde to nie je oveľa lepšie (štýly sú tam len „read-only“).

S obsluhou až dvoch školských mailových kont sa to dá (minimálne v teórii) vyriešiť automatickým presmerovaním pošty z jedného konta na druhé. (Podľa toho, či niekto preferuje Gmail alebo Outlook.) Založil som to aj v Outlooku v skúšobnom konte od Teba, ale začali chodiť chybové hlásenia, že automatické presmerovanie mailov na „externé“ adresy je zatiaľ u Vás zablokované, tak som to radšej zase vypol. Dúfam, že Microsoft umožní túto vec na našej škole odblokovať – stačilo by mi, keby sa to dalo odblokovať aspoň v rámci našej školy. (Čiže povoliť presmerovanie zo školského Outlooku na školský Gmail.) Ale hádam to funguje aj celkom neobmedzene, keď sa to odblokuje, lebo Gmail automatické presmerovanie všetkej pošty kamkoľvek neobmedzuje nijako.

Zaujali ma skupinové mailové adresy v Tvojom dokumente. Hej, asi je to „technicky/byrokraticky“ správne, ale osobne by som určite nechcel mať adresu s nejakým extra „ziak.“ alebo „student.“ za zavináčom. Okrem iného je to aj „sexistické“, lebo veď na škole máme nielen žiakov a študentov, ale aj žiačky a študentky. 😀

To vieš, s mailovými adresami je to ako s doménami: čím kratšie, tým „sladšie“ – tým lepšie! Preto ja aj našim žiakom dávam adresy meno.priezvisko@skola.sk, čiže nič extra za zavináčom. Zamestnanci majú len priezvisko@skola.sk, čiže „prestížnejšie“ adresy, lebo kratšie. Zároveň však všetkým našim žiakom ponúkam i možnosť zriadiť si aj ultra-stručné aliasy – čiže ak by nejaká naša žiačka chcela mať alias snehulienka@skola.sk, bez problémov jej ho zriadim.

Snažím sa používanie našich školských kont urobiť pre našich žiakov aj učiteľov čo najatraktívnejším – no a s nevzhľadne dlhými mailovými adresami s rôznymi dodatkami za zavináčom to asi atraktívne nebude nikdy.

Podľa mňa nič nemôže konkurovať stručnosti skupinových mailových adries, ako ich máme založené na našej škole. Napríklad 7a@skola.sk = maily dostanú všetci žiaci z triedy 7.A. r7a@skola.sk = maily dostanú všetci rodičia žiakov z tej triedy. s7a@skola.sk = maily dostanú všetci žiaci z tej triedy aj ich rodičia. u@skola.sk = maily dostanú všetci učitelia. r@skola.sk = maily dostanú všetci rodičia našich žiakov. g@skola.sk = maily dostanú všetci gymnazisti z našej školy. Atď. atď. (Pravdaže, zasielanie mailov na tie adresy je obmedzené len na interné prostredie školy – inak by sme sa topili v spame.) Podobne ako v Tvojom zozname, aj u nás niektoré skupinové mailové adresy „ešte len pripravujeme“. Ale keby som za zavináč pchal nejaké dodatky, stratilo by to podľa mňa svoje čaro… Aj to pred zavináčom má byť čo najkratšie – začali sme s ucitelia@skola.sk, po pár rokoch som to skrátil na uci@skola.sk a teraz už je len u@skola.sk. 😀 (Samozrejme, aj predošlé verzie adresy naďalej fungujú ako aliasy.)

Iste, keď už si zriadime školský Outlook, nejakému dodatku za zavináčom sa nevyhneme. V Údržbe Infoveku spomenuli, že niektorá škola si tam dala @mail.skola.sk, u Teba na škole je zase @ms.skola.sk, čo sa mi zdá ako reklama na Microsoft. 😀

Už som si vymyslel, čo dám za zavináč našim Outlookom ja. Nechám si to ako „prekvapko“, zatiaľ sa tu tým nepochválim. O mne je známe, že som „subdoménový maniak“, väčší maniak na tejto planéte asi neexistuje (máme na našej škole zriadených možno 300 alebo 400 „skratkových“ subdoménových adries typu gmail.skola.sk alebo jedalen.skola.sk – keď pozrieš na našu domácu stránku, tak väčšina aj interných linkov z nej má práve podobu subdoménovej skratky). Takže aj pre školský Outlook som si už vymyslel špeciálnu subdoménu – podľa mňa je to originálne riešenie a tipnem si, že možno ho ešte žiadna škola na Slovensku (v Európe? na svete?) v tejto podobe zavedené nemá, takže „chcem byť prvý“. 😀 Ak potom to moje riešenie začnú kopírovať aj iné školy, to mi vadiť nebude, ale poteší ma, ak aspoň budeme s týmto konkrétnym riešením celkom prví. 😛

*****

Pravdaže, v rámci včerajších ca 7-hodinových rešerší som narazil aj na stránku ŠVS, ale keď sa tam teraz pozrieš, tak najlacnejšie desktopové verzie Officeu stoja desiatky eur. Navyše sú to nejaké predpotopné verzie – dostaneš len Office a nič iné.

Kým ten nový typ licencie (Microsoft 365 A1 for Devices), čo predáva pán Blanárik a sanding.sk (som zvedavý, či mi odpovedia), zahŕňa popri Office zrejme aj ďalšie veci. Ale už len v rámci Officeu by sa podľa mňa 36 € na 6 rokov na jeden školský počítač určite oplatilo, lebo to máš garanciu vždy najnovšej verzie Officeu. Naproti tomu pri jednorazovej kúpe licencie kupuješ len tú konkrétnu (veľmi skoro starú) licenciu a neskorší upgrade nie je možný.

Pán Blanárik/sanding.sk je očividne partner Microsoftu („strieborný“), lebo niektoré ich produkty predáva lacnejšie než samotný Microsoft. Napríklad štandardne stojí predplatné Officeu 70 € ročne, ale on ho predáva za 63 € ročne, čiže Microsoft mu ako resellerovi dáva 10-percentnú zľavu.

A musím povedať, že tá ponuka od Microsoftu je veľkorysá. U nás na škole by štandardná cena bola 46 € ročne pre zamestnanca, 36 € ročne pre žiaka. Čiže oproti sanding.sk je to (pre zamestnanca) ešte ďalšia zľava 17 € dole.

Zvažujem, že to by som si možno aj z vlastného vrecka platil (tých 46 € ročne), ak nenájdeme (napríklad cez sanding.sk) nejaké lacnejšie „celoškolské“ riešenie. A keby som bol rodič, asi by som tých 36 € ročne pre svoje decko obetoval. (Teda ak by som nekupoval rovno „rodinnú licenciu“, čo stojí 100 € ročne, ale v nej už máš hneď 6 licencií – znova veľmi veľkorysé.)

Pri školských licenciách zatiaľ Microsoft ani nehovorí nič v tom štýle, že by rušil „neobmedzenú úložnú kapacitu“, ako ju toto leto pre školy zrušil Google. Od tohto leta máme pre celú školu od Googlu „len“ 100 terabajtov, kým Microsoft naďalej píše, že pre školy je úložný priestor „neobmedzený podľa potreby“. Týka sa to už mailových schránok, kde Outlook ponúka fičúru nazvanú „auto-expanding archive“ – čiže ak Ti narastá archív pošty, o toľko sa Ti zväčšuje aj úložná kapacita schránky. Nič také Gmail už neponúka. V začiatkoch Gmailu to Google svätosväte a v konečnom dôsledku pokrytecky a podvodne sľuboval úplne všetkým používateľom Gmailu (dodnes si dobre pamätám tie propagandistické šplechy: „U nás v Gmaili sa vám nikdy neminie úložný priestor!“ – sľuby sa sľubujú, vtáčky a naivky sa lapajú). Najprv zrušil Gmail „auto-expanding archive“ pre bežných používateľov, teraz od leta už aj pre školy. Možno aj Microsoft ho neskôr pre školy zruší, ale zatiaľ sa to nestalo.

Ako hovorím, za tých 46 € alebo 36 € ročne dáva toho Microsoft veľmi veľa. Dostaneš na každú osobu inštalačku klasického Wordu, Excelu, Officeu až na 5 (!) počítačov. Ďalej 5 mobilných licencií na tablety + 5 mobilných licencií na mobilné telefóny. (To druhé nechápem, načo by komu bolo – kto má 5 mobilných telefónov? 😀 Rozumnejšie by bolo 2 licencie na telefón + 8 licencií na tablety. Mám síce 1 telefón a 10 tabletov, ale dobre…) 😀

Ďalej dostaneš úložný priestor 1 terabajtu vo One Drive, čo je takisto skvelá vec.

Si zober, že ja za ročné predplatné 2-terabajtového Dropboxu platím 120 €, pričom to je len úložný priestor a nič iné. (Ešte aj za predĺženie histórie súborov z 30 dní na rok žiada Dropbox doplatok 40 €, ktorý neplatím.)

Takže v porovnaní s Dropboxom sa mi predplatné Microsoftu za 46 € ročne zdá šialene výhodné. Aj v porovnaní s Googlom, lebo tomu už teraz (od leta) platím 3 € mesačne/36 € ročne len za to, aby som mohol nahrávať Google Meety. (Ostatné doplnkové funkcie, čo dostávam za tých 36 € ročne, sa mi – zatiaľ – zdajú bezvýznamné a nepoužívam ich.)