Je to v pohode…
Občas sa niekoho na niečo spýtam a on mi odpovedá formulkou: „Je to v pohode.“ Čo to znamená zvyčajne neviem, takže skúšam získať nejakú obsažnejšiu odpoveď. Občas sa to podarí, niekedy zasa nie.
Teraz otázky pre môjho vnuka a vnučku (11 a 9 rokov):
„Aká je tá zmrzlina?“ „Dobrá,“ odpovedá Matúš.
„Lucia, a tvoja je aká?“ „Je kyslá. Nechutí mi.“
Rozmýšľam, ako sa od tých detských rozumných odpovedí človek prepracuje k nasprostastej formulke, ktorú potom používa pri každej príležitosti ešte aj po skončení vysokej školy. Asi by tá otázka mala byť adresovaná psychológom. Neviem… Čo je také ťažké na tom odpovedať, že niečo sa mi páči, niečo zasa nie, k niečomu mám výhrady a niečo oceňujem, že niečomu nerozumiem, že sa k niečomu neviem alebo nechcem vyjadriť.
Robiť z toho nejakú tragédiu asi nie je namieste. Je to skôr komické. Iste, raz z toho tí „pohodoví“ možno vyrastú. Niektorí trochu neskoro, ale predsa len. Ide o to, aby tú „pohodu“ nevystriedalo niečo omnoho horšie. Však viete, to sebavedomé táranie a šírenie hlúpostí. Či tie dve veci majú niečo spoločné, je ťažko povedať. Niekedy možno aj áno. Pretože formulka „v pohode“ sa stala obyčajnou frázou, ktorá často vyjadruje iba akúsi mentálnu lenivosť zamyslieť sa nad otázkou a nejako normálne sa vyjadriť. Čo si máte myslieť napríklad o tom, keď si na otázku o názore na nejaké tvrdenie, knihu alebo aktivitu, vypočujete, že „je v pohode“? Tá nivelizuje všetko do jedného veľkého priemerného odpadkového koša, do ktorého sa zmestí spoločne nejaké mizerné krčmové táranie, ale aj prednáška laureáta Nobelovej ceny.
Samozrejme, my „dospelejší“ máme určité možnosti korigovať tento neduh tak, že sa týmito odpoveďami neuspokojíme. Alebo zostaneme „v pohode“ a vykašleme sa na to. Nezostať však „v pohode“ môže mať rôzne formy. Napríklad aj tú, že dotiahneme tú „pohodovú komunikáciu“ do absurdného konca vlastnými bezobsažnými frázami. Možno dotyčnému konečne „zapne“ a pri tom sa aj trochu pobaví. Nie je predsa nutné všetko brať smrteľne vážne.
Ironická poznámka na záver
Zlé jazyky tvrdia, že fráza „je to v pohode“ sa už dlhé roky používa pri zasadnutiach vlády a aj rôznych iných dôležitých inštitúcií. Máme málo všeobecných lekárov? Máme málo učiteľov? Máme málo zubárov a sestričiek? Štátny dlh nekontrolovateľne narastá? Sú nabité čakárne pred ambulanciami? A všetci zodpovední zborovo kričia: „Je to v pohode.“ Nechce sa tomu síce veriť, ale ako ináč by sa dalo vysvetliť, že mnohé problémy v nezmenenej forme pretrvávajú celé roky. Dobrá konšpirácia – čo poviete? Paradoxne, niektoré z tých problémov vyriešila epidémia covidu-19. A pritom väčšina odborníkov zastáva názor, že vírusy nemajú žiaden rozum.
