Prečo som sa rozhodla kandidovať
Narodila som sa v Bratislave na Kramároch, kde som prežila aj najväčšiu časť svojho života. Práve tú, ktorá človeka formuje najhlbšie. Urobila som tu svoje prvé kroky, učila som sa tu bicyklovať, chodila som tu do školy, zažila som tu úžasné kamarátstva, nezabudnuteľné dobrodružstvá a prvé lásky.
Moja dospelosť začala prakticky naraz so zrodom demokracie na Slovensku. Vždy som si uplatnila svoje právo a oslávila demokraciu možnosťou zvoliť si svojich zástupcov. Či už v komunálnych, parlamentných, europarlamentných voľbách alebo pri voľbe hlavy štátu. To bolo moje doterajšie zapojenie sa do politiky. Dnes som sa rozhodla zapojiť oveľa aktívnejšie – ako kandidátka na miestnu poslankyňu. Pri pohľade na to, akí ľudia sa v súčasnosti dostali do politiky a po skúsenosti z našej mestskej časti, že do komunálu sa väčšinou natlačia tí, ktorí z nej chcú vyťažiť osobné výhody, sa mi to javí takmer ako povinnosť.
Víťazstvo Matúša Valla v komunálnych voľbách v roku 2018 a jeho pôsobenie na poste primátora Bratislavy neprinieslo len úplne nový vietor do riadenia mesta, ale bolo pre mňa aj inšpiráciou a povzbudením, že sa politika dá robiť kvalitne, progresívne, odvážne, koncepčne a zároveň v prospech obyvateľov Bratislavy. A tiež v prospech samotnej Bratislavy, aby sa z nej po rokoch letargie a prešľapovania na mieste mohlo začať budovať mesto, ktoré je hodné svojho postavenia – byť dôstojným partnerom ostatných hlavných miest štátov Európskej únie.
Za štyri roky, ktoré okrem iného poznačila koronakríza a teraz na jar utečenecká kríza kvôli vojne na Ukrajine, pri ktorých museli samosprávy v mnohom suplovať impotentný štát, sa podarilo Vallovi a jeho tímu urobiť v Bratislave viac pozitívneho ako všetkým jeho predchodcom dokopy. Navýšili počet zamestnancov magistrátu tak, aby obyvateľky a obyvatelia Bratislavy dostávali kvalitnejšie služby za menej peňazí. Rozbehli mnoho projektov v rámci Lesoparku, ktorý sa tak stal plnohodnotným oddychovým miestom Bratislavčanov. Založili MIB – teda Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý prevzal do rúk rozvoj a plánovanie mesta tak, ako je to bežné a hlavne efektívne v metropolách Európy – na základe dát a ich posúdenia odborníkmi. Zobudili mnohé „Šípkové Ruženky“ – napríklad rozpadávajúce sa kúpele Grössling. Máme k dispozícii manuály, vďaka ktorým začína Bratislava vyzerať ako kultivované hlavné mesto. Pustili sa do regulovania osobnej dopravy, čo bolo dlhé roky nevyhnutnosťou, o ktorej sa dovtedy viedli len jalové debaty. Je toho mnoho. Kto nevidí progres, ktorý pod vedením Vallovho tímu urobila Bratislava, tak je buď slepý alebo klame.
Aktuálna situácia
Mesto a jej mestské časti a jednotlivé štvrte čaká mimoriadne ťažká doba – post kovidová, doba vojny u nášho bezprostredného suseda a z toho vyplývajúca energetická kríza a inflácia a zároveň doba klimatickej krízy, ktorej prejavy zažívame čoraz častejšie a drastickejšie. A bude sa to len stupňovať. Preto nám nezostane nič iné, len vybudovať z Bratislavy mesto, ktoré je schopné čo najlepšie odolávať klimatickým zmenám a jej životy ohrozujúcim prejavom. Budovať a tvoriť Bratislavu a jej mestské časti tak, aby sa z nej postupne stalo „zelené“, udržateľné mesto. Nie je to niečo, čo by si vymysleli progresívci a „zelení“, lebo by to bolo fajn. Ak chceme v mestách prežiť, vízia zeleného udržateľného mesta sa stala nevyhnutnosťou. Príkladov v Európe ako sa to dá a že to funguje, máme neúrekom.
Moderná samospráva
Aby sa Bratislava a jej mestské časti rozvíjali, je potrebné pochopiť, že volení zástupcovia, teda miestne zastupiteľstvo, ktoré tvoria starosta a miestni poslanci (na mestskej úrovni, samozrejme, primátor a mestskí poslanci), tu nie je len na to, aby robili údržbu mesta a mestských častí. Pri dobre nastavených procesoch to zvládne úrad s komunálnymi podnikmi. Opravy chodníkov a ciest, starostlivosť o zeleň, zabezpečenie čistoty, opravy a rekonštrukcie budov vo vlastníctve mestskej časti, to všetko je nevyhnutné a potrebné. Avšak úlohou efektívnej modernej samosprávy je prinášať nové progresívne koncepty a riešenia, aby sa mesto a jej štvrte rozvíjali, menili a prispôsobovali súčasným podmienkam a prinášali obyvateľom plnohodnotný a kvalitnejší život. To však musí zahŕňať aj takú „maličkosť“ akou je reforma verejnej správy, zmeny v jej financovaní a v kompetenciách.
Zapojenie obyvateľov
Participácia a zapojenie obyvateľov do zveľaďovania mesta musí byť samozrejmosťou. Potrebujeme sa však zamyslieť a definovať, čo všetko pokrýva. Participácia nie je len to, že miestne zastupiteľstvo bude počúvať, čo chcú obyvatelia a „plniť rozkazy“. Veľmi často sa totižto stáva, že susedia z jednej ulice majú na ten istý problém aj dva či tri rôzne názory a požadujú rôzne riešenia, ktoré sa nedajú vykonať naraz v jednom priestore a čase. Dialóg s obyvateľmi preto musí prebiehať kontinuálne a obojsmerne. Úlohou miestnej samosprávy je neustále definovať príležitosti a predkladať obyvateľom kvalitné možnosti a inovatívne riešenia, ktoré by im samým možno ani nenapadli, a aj takto im robiť službu. Dialóg však takisto zahŕňa ochotu obyvateľov zapájať sa do procesov a nechať sa inšpirovať. Lepšiu mestskú časť a mesto vytvoríme len vtedy, keď sa budeme navzájom počúvať, rešpektovať a zapojíme sa všetci.