Denník N

Osudy trénerov v slovenskom športe

Stať sa dobrým trénerom, lídrom, je práca na celý život. Tréneri vedia svoje. Nie je to len o hľadaní najlepšej stratégie či slabín súpera, ale hlavne o práci s ľuďmi. Môžete mať tú najlepšiu stratégiu, bude vám to len málo platné, keď nedokážete dať svojmu tímu to, čo práve v danej chvíli potrebuje a vnímať každého jedného člena svojho družstva naplno. Je to umenie, ktoré si vyžaduje veľkú prácu na sebe samom, lebo v konečnom dôsledku, ako povedal John Wooden: „A strong leader accepts blame and gives the credit. A weak leader gives blame and accepts the credit.“

Umením však je aj vybrať toho pravého trénera pre tím. Jedným faktorom sú momentálne priority, ciele športových federácií, druhým, nemenej dôležitým sú financie a v neposlednom rade je tu aj fakt, že nie vždy je veľký výber. Rozvoju trénerov sa u nás už dlhšiu dobu nevenuje dostatočná pozornosť, čo má svoje následky. Nakoľko kľúčová je teda správna voľba trénera?

V športovom prostredí v poslednom čase rezonovali mená trénerov Weiss, Tarkovič, Feneš, Kardoš a.i.

Tréner Weiss najprv nemal byť trénerom v Slovane, potom sa ním nakoniec stal, ale čas, ktorý stratili obe strany mohol hrať rolu v príprave družstva do súťaže, kde sa hrá o milióny eur.

Predpokladám, že trénerov cieľ bolo kvalifikovať sa do európskej súťaže s najvyššou lukratívnosťou (čiže najviac financií). Po druhom nevydarenom kole kvalifikácie som videl jeho interview v televízii, kde si každý mohol pozrieť, ako psychicky náročná je práca trénera, hlavne v mediálne a verejnosťou tak sledovanom futbale. Opakujem, ide o milióny eur. Slovan si Weissa vybral, aby to On pre klub dokázal. Po treťom kole išli hrať proti súperovi, ktorý podobnú situáciu vyriešil výmenou trénera a práve ten asi po troch dňoch prípravy na prvý zápas proti Slovanu náš Slovan vyradil. Odmenou pre Slovan bolo, že tréner Weiss v štvrtom kole bol so svojím družstvom úspešný.

Bývalý tréner reprezentačného družstva SR vo futbale (Tarkovič) zažil niečo podobné, keď najprv bol trénerom, potom skončil a hľadali nového, nakoniec však dostal ďalšiu šancu, ale už trénerom reprezentačného družstva opäť nie je. Slovan aj Slovenská futbalová federácia stratili zopár miliónov. Oni dvaja by v tandeme pri reprezentácii odviedli dobrú robotu. Sú to len malé ukážky pozície trénera v biznise, keď ide o veľa peňazí. U nás však nemá dlhú životnosť ani tréner z kvalitnej trénerskej školy, akou je napríklad Nemecko (odkiaľ pochádzajú špičkoví tréneri ako napr. Tuchel či Klopp, pôsobiaci v anglickej premier league). Nemecký tréner Peter Hyballa, ktorý u nás pôsobil, bol však prepustený už po troch kolách v slovenskej lige. Bolo by zaujímavé poznať dôvody.

Hokej je ďalším zo športov, kde sa točia milióny eur. Nedávno ma zarazil titulok z novín „Mal by tréner Feneš pri dvadsiatke skončiť?“. Je pravda, že výsledok neurobil, ale treba podotknúť, že tréner mládeže má väčšiu morálnu zodpovednosť za športovú výchovu a formovanie charakteru hráčov. Ak by Majstrovstvá sveta boli v riadnom termíne a tréner by mal kompletný káder, a získal medailu, nikto by sa takto nepýtal. Práca mládežníckych trénerov by sa nemala hodnotiť len na základe výsledkov.

Hokejová federácia angažovala skoro sedemdesiatnika Craiga Ramsayho, aby vniesol do hry hokejovej reprezentácie herný systém, ktorý mal byť moderný, atraktívny a mal prinášať výsledky. Pár rokov to bolo hlavne o „peknej“ hre, až zrazu na Olympijských hrách „bum“ medaila. História sa nebude pýtať, či mal Feneš výrazne oslabený káder U20 a OH boli bez najlepších hráčov z NHL, ale budeme si pamätať hlavne výsledok. Veľmi pozitívne vnímam to, že v realizačnom tíme reprezentácie mužov pracovali slovenskí tréneri aj bývalí hráči, v minulosti pôsobiaci v NHL, s neskutočným skúsenostným potenciálom. Keď raz Craig skončí, oni zostanú a budú môcť pokračovať v nastúpenej ceste.

Slovenský volejbal skúšal všelijaké trénerské „cesty“ pri reprezentácii družstva žien alebo mužov. Medzi iným napríklad zahraničných trénerov, ktorí rozbehli trénerskú kariéru práve na Slovensku. Alebo ďalej trénerov, ktorí pracovali ako asistenti s už prepustenými trénermi v neúspešnom projekte, a to s vysvetlením potreby kontinuity práce v reprezentácii či tiež Slovákov pôsobiacich v zahraničí. Napríklad Talian Zanini so slovenským reprezentačným družstvom vyhral Zlatú európsku ligu (po Lige národov je to druhá najvyššia súťaž). Tým sa rozbehla jeho kariéra, kedy pokračoval s tureckou reprezentáciou, klubom v Poľsku a reprezentačným družstvom Chorvátska a Belgicka. Jeho misia na Slovensku bola splnená. Od tohto obdobia sa to už žiadnemu trénerovi pôsobiacemu v slovenskej reprezentácii nepodarilo. A čo sa týka samotného Zaniniho, on naďalej smeroval nahor a slovenský mužský volejbal nadol.

Aj moja vlastná skúsenosť je zaujímavým príkladom voľby trénera. Napríklad v Poľsku si ma vybrali do reprezentácie mužov s odôvodnením, že nie som zaťažený vzťahmi medzi klubmi a federáciou a mám vysokú dôverou hráčov. To, že som s klubom vyhral poľskú ligu bol „len bonus“, ale nebolo to rozhodujúce. Cieľ bol vysoký, a to prispieť k postupu na Olympijské hry. I keď vo volejbale nejde o tak veľké peniaze ako vo futbale, trénerský trh je v Poľsku náročný. Kolega z Poľska mi potvrdil, že momentálne je u mužov nasledovná situácia, prehráš tri krát za sebou, počítaj s prepustím. Extrémny prípad nastal u majstra Poľska, Kedzierzyn, kde sa tréner po osemnástich vyhratých zápasoch dozvedel, že nebude trénerom v novej sezóne!!! Nakoniec získal ako tretí tréner v klube titul, po menách Gardini, Grbič, ale asi bolo
meno Gretu tak málo známe, že to rozhodlo o zmene.

Úspech nie vždy rozhoduje o osude trénera. V prípade trénera Gretu sme ho ale mohli sledovať na Majstrovstvách sveta vo volejbale, kde tri týždne pred Majstrovstvami Európy vymenil austrálskeho trénera reprezentácie Slovinska.

Traja rôzni tréneri, tri tituly za posledných päť rokov. V Poľsku žiaden problém. Dôležité je, že realizačný tím bol celý čas ten istý, odborne dobrý, lojálny a domáci. Bolo jedno, kto bude trénerom, každý dostal podmienky na prácu na najvyššej úrovni. Čerešnička na torte bola, že bývalý reprezentant s medzinárodnými skúsenosťami (Swiderski), ktorý začínal ako funkcionár v klube, sa následne prepracoval na pozíciu prezidenta klubu, (tento klub dotiahol k európskym titulom) a kariérny postup zavŕšil pozíciou prezidenta Poľskej volejbalovej federácie. Pripomína vám niečo z tohto situáciu v hokeji na Slovensku?

Moja osobná skúsenosť z Poľska tiež je, že som skončil v polovičke sezóny v klube, ktorý suverénne viedol ligu a nakoniec ju vyhral aj bezo mňa. Poľsko je volejbalová krajina, kde je v hre veľa peňazí a očakávajú sa aj veľké úspechy. Aj keď Champions League je v porovnaní s futbalovou pre kluby stratová, je ale dôležitá pre imidž trénera, hráčov a krajiny.

Slovenské reprezentačné družstvo mužov nepostúpilo na Majstrovstvá Európy, to je fakt. Pri našej kvalite je zatiaľ postup na túto súťaž najvyššia méta. O Olympiáde a Majstrovstvách sveta môžeme len snívať. Boli sme blízko OH v plážovom volejbale žien, ale to je iná téma. Pamätám si, že sme mali generáciu hráčov, ktorým chýbal jeden set v kvalifikačnom zápase proti Bulharsku.

Reprezentačné družstvo žien métu Majstrovstiev Európy dosiahlo. Pri reprezentačných družstvách máme trénerov Slovákov, u mužov to bol tréner Kardoš, ktorý už pôsobil pri reprezentácii pod talianskym trénerom, ten však predčasne odišiel a Kardoš ponuku pokračovať odmietol. U žien podobná situácia. Veľký mediálny aj športový úspech žien na Majstrovstvách Európy v skupine v Bratislave mal vyústiť do úspešného pokračovania slovenského trénera, ktorý pôsobil ako asistent. Vtedy šancu nevyužil (rodinné dôvody), ale po dvoch rokoch túto ponuku prijal a len on môže povedať, aké dedičstvo mu zanechal jeho taliansky predchodca. Ja viem, že z realizačného tímu zostal výborný štatistik. Slovenská volejbalová federácia vie možno viac. U mužov sa vymyslel projekt v podobe vtedy reprezentačného trénera Kardoša pôsobiaceho súčasne aj vo volejbalovom stredisku COP Trenčín. Idea mne veľmi sympatická, lebo si myslím, že to je ideálny koncept pre slovenské podmienky, ak korešponduje s dobrým obsahom práce. Má skúsenosti zo zahraničia (Poľsko, Maďarsko) a pri tvorbe realizačného tímu bola snaha ísť slovenskou cestou (pripomína vám to, čo som písal o hokeji?).

Ale táto snaha skončila veľmi rýchlo. Slovenskí tréneri, majstri Slovenska Chocholák a Vlkolinský, boli „odídení“ a ešte za pôsobenia pri trénerovi Kardošovi sedeli na lavičke štyria Poliaci, ktorí nám ďakujú za príležitosť a získané skúsenosti. Nie je to jediný exodus slovenských trénerov pri reprezentáciách, a to by nám malo robiť volejbalové vrásky na čele. Ako je možné, že je pozícia pri reprezentácii tak málo atraktívna, že okrem hore uvedených trénerov skončil pri reprezentačnom družstve žien ďalší Slovák, M. Nemec, a to už po troch týždňoch. Kto je zodpovedný za tvorbu reprezentačných tímov, ktoré sa tak rýchlo rozpadajú? Odchádzajú tréneri z rozbehnutých
mládežníckych projektov, na výberové konania do reprezentácie mládeže sa nikto neprihlási. A keď sa konečne jeden prihlási, tak mu to dáme, veď preukázal odvahu. Aké kritériá vlastne máme a čo očakávame od trénerov pri reprezentácii a aké sú kritériá pri ich hodnotení.

Neúspešnú kvalifikáciu na Majstrovstvá Európy prezident Federácie vyčíslil sumou 30 až 50 tisíc eur, o ktoré budú nižšie dotácie. Ak to porovnáme s tým, koľko Slovan stratil nepostúpením do vyššej európskej súťaže v miliónoch, tak môžeme povedať, že nejde o sumu, pre ktorú by nemal tréner Kardoš pokračovať v práci. Ak sú kritériom výkony a výsledky, tak je táto otázka na mieste. To už je teraz ale jedno, lebo tréner Kardoš odstúpil.

Každopádne, všetky spomenuté okolnosti ohľadom trénerov, ich voľby a tiež ich prístupu, to všetko práve vo volejbale dáva veľa námetov na premýšľanie, diskusiu a hľadanie riešení, aby slovenský volejbal mohol zastaviť tento klesajúci trend.

A ako sa vlastne vyberajú tréneri reprezentačných družstiev? Väčšinou sa využíva forma výberového konania, do ktorého sa hlásia tréneri alebo ich manažéri so životopisom trénera a projektom práce. Máme ale konkrétny príklad z Futbalovej federácie SR, kde po odporúčaní hráčov z klubovej kariéry Federácia vybrala talianskeho trénera, ktorý pôsobí na úrovni asistenta trénera. Takýto výber ale nie je nezvyčajný. Aj mne sa stalo, že ma môj bývalý hráč odporučil v Poľskej lige.

Rozdiely však boli v tom, že Slovák odporučil Slováka s 15-ročnou praxou, pričom som už vtedy bol prvým trénerom pri rôznych výberoch. Asi mal so mnou dobré skúsenosti. Stal som sa teda prvým zahraničným trénerom v Poľskej lige. Viem o tom, že aj generácia slovenských reprezentantov volala po zmene na trénerskom poste zo zahraničia, ktorá sa v minulosti aj uskutočnila. Avšak za posledných päť rokov boli v Slovenskej volejbalovej federácii vybraný traja tréneri, a to nasledovným spôsobom. V prípade trénerov Fenoglio (ženy) a Kardoša (muži) ich navrhol vtedajší športový riaditeľ M. Rojko, Reprezentačná rada odporučila túto kandidatúru Správnej rade, a tá ju odsúhlasila. V tom čase sa Kardoš ako člen Správnej rady hlasovania nezúčastnil.

Tréner Mašek (ženy) bol na Reprezentačnej rade navrhnutý opäť M. Rojkom (ktorý už tentoraz bol v pozícii prezidenta Federácie) a bol odporučený do Správnej rady
pomerom hlasov 2:1. Počas samostatnej éry slovenského volejbalu sme mali relatívne málo prezidentov, ale veľa reprezentačných trénerov. Výsledky poznáme. Všetky hore uvedené možnosti voľby trénera majú svoje výhody aj nevýhody, ale najdôležitejšia je, čo očakáva od trénera Federácia. Krátkodobú prácu zakončenú úspechom, napríklad kvalifikovať sa na Majstrovstvá Európy alebo ísť cestou, ako napr. Poľsko, a teda za ziskom kontinentálneho titulu. Alebo trénera, ktorý svojím pôsobením má vplývať na celý koncept rozvoja volejbalu na Slovensku. Ako je jazykovo a diplomaticky zdatný, či to má byť tréner pôsobiaci v zahraničí alebo zahraničný tréner. Z môjho pohľadu je najvýhodnejšie vypísanie konkurzu, kde Federácia zistí, aký je záujem o tento post a tým pádom, aká je hodnota slovenského volejbalu. A následne cez predostreté projekty od trénerov získať rôzne pohľady na aktuálnu situáciu v slovenskom volejbale.

Každopádne by mala Federácia investovať do trénerov mládeže na Slovensku a vysielať ich na stáže (kedysi si nás pozývali Taliani, Nemci, Švajčiari). V situácii, keď v Rakúsku v jednom klube pôsobia traja slovenskí tréneri, (z toho dvaja Tlstovičová a Palgut sú bývalí reprezentační tréneri) je to na zamyslenie. Na Slovensku máme Trénerskú akadémiu, vzdelávanie, Reprezentačnú radu, hodnotenie, ale bolo by dobré ovplyvňovať aj reálnu robotu priamo v praxi, a to vytvorením skupiny ľudí z praxe, ktorí by priamo vplývali na dianie vo volejbalovom trénerskom hnutí. Počas mojej trénerskej kariéry v rôznych krajinách, chodili na sledovanie tréningov mnohí tréneri. Po štyri a pol roku sa uskutočnila Konferencia mládeže, kde sa zúčastnilo odhadom o 50 % menej trénerov ako pred štyrmi rokmi. Po predstavení úspešného českého projektu nám náš športový riaditeľ vysvetlil, ako sa v Česku úspešné opatrenia na Slovensku nedajú zrealizovať. Na dievčenskej časti som síce počul nejaké návrhy, ako u nás zlepšiť prácu s mládežou (turnajový spôsob súťaže mládeže, praxou orientované vzdelávanie trénerov), ale to isté som počul pred štyri a pol rokmi. Aj keď väčším problémom v slovenskom športe je infraštruktúra a financie na trénerov. A v tomto by sa mala Federácia v kooperácii basketbal, hádzaná a Slovenský olympijský a športový výbor angažovať o štátny rozvoj športovej infraštruktúry pri školách. Doobeda by ich využívala škola a poobede kluby.

Ja za seba a aktuálne za mužský slovenský volejbal si prajem, aby výber budúceho reprezentačného trénera prebehol odbornejšie. Doterajší výber troch posledných trénerov boli výberom terajšieho prezidenta SVF Mareka Rojka. Tak ako ich navrhol boli aj schválení (Kardoš, Mašek, Fenoglio). Prajem si, aby budúci tréner vedel do čoho ide, čo má k dispozícii a podľa toho aj nastavil plány a reálne ciele.

Teraz najčítanejšie

Igor Prieložný

PaedDr. Igor Prieložný (nar. 1957)
 
vdovec, otec troch detí, dvojnásobný olympionik, úspešný účastník majstrovstiev Európy, Sveta a Svetového pohára ako hráč a tréner a majster Európy v plážovom volejbale ako tréner mužského plážového tímu.
 
V rokoch 2017-2020 člen správnej rady Slovenskej Volejbalovej Federácie pre vrcholový šport.
 
Aktuálne od roku 2017 trénerom žien v tíme Slávia Ekonomická Univerzita Bratislava
 
Tento blog spravuje Igor Prieložný.