O čo hrá zbytok koalície ?

Koniec letných mesiacov priniesol viac otázok ako odpovedí na otázky, ktoré sa našou krajinou nesú už nejaký ten týždeň…

V podstate celé letné parlamentné prázdniny sme boli svedkami veľmi statického vývoja v koaličných vzťahoch. Vo veľmi pohnutej dobe, pred ťažkou zimou a neistotou, ako všetko zvládne ekonomika, malý,stredný ale aj veľký podnikatelia, podniky a aký bude vývoj v cenách energií.

Skutočne netreba žiadne špeciálne schopnosti na posúdenie toho, že ak materská škôlka platila mesačnú zálohovú platbu 700 eur a po novom musia zaplatiť 5500 eur alebo kaviareň, ktorá platila 500 eur a po novom 4500 eur (za elektrinu) je situácia vážna.

Kým budeme čakať na aspoň nejaké návrhy riešenia situácie pozrime sa, ako to vyzerá s jednotlivými koaličnými stranami a ex koaličnou stranou…

Strana SaS sa rozhodla ukončiť trápenie štvorkoalície. Rozhodli sa tak aj napriek tomu, že takmer presná polovica ich voličov nebola stotožnená s ich odchodom. A tak na dverách pri odchode poznamenali jej členovia, že predlžovanie života tejto vlády bude mať za následok len stále viac stúpajúce preferencie strany Smer, Hlas a v neposlednom rade aj strán extrémistov.

Ako protiargument bolo povedané, že strana a jej ministri len utekajú z boja v čase, kedy zháňať nových ministrov na kľúčové posty bude veľmi ťažké. Svojou prácou však získala strana SaS takmer až trojnásobok podpory voličov ako vo februári 2020.

Asi každému v strane bolo jasné, že požiadavka na odchod ministra financií je veľmi trúfala a verzia kedy ostane Igor Matovič na svojom mieste bola až príliš reálna.
S veľkou pravdepodobnosťou strana SaS bude podporovať priamo alebo nepriamo predčasné voľby. V súčasnej koalícii kedy „kasu“ drží veľmi špecifický typ ministra zohnať adekvátne náhrady, ktoré by išli nebojácne do funkcie bude veľmi ťažké ( a SaS to vie ).
Avšak nemožno zabudnúť na to, že predstavitelia strany SaS v koalícii čelili viac menej non stop útokom a obviňovaniu z fatálnych zlyhaní ktoré nakoniec až zľudoveli. ( Sulík nenakúpil testy napr. )

Ostali traja koaličný…

Strana Za ľudí tvorí len nejaký skelet strany a v podstate jej existencia je už veľmi relatívna. Ďalšie kroky strany môže byt zánik alebo nejaká fúzia so stranou Oľano ( v prípade hroziacich volieb).

Koniec koncov šéfka celej strany, ktorá stranu dohnala na pokraj existencie pochádza zo strany Oľano takže ich (jeho) DNA je jej blízka.

Igor Matovič na prelome rokov 2019 / 2020 so svojou stranou sa pohyboval tesne nad hranicou zvoliteľnosti a veľmi šikovne do svojich radov pribral napríklad Kresťanskú úniu ( Zaborská , Vašečka ). Tým, že len premenovali Oľano a nevyhlásili koalíciu, vyhli sa nutnosti dosiahnuť 7% vo voľbách.

“Budeme drahá nevesta “ vyhlásil Boris Kollár.

Slovo sa skutkom stalo, a strana Sme Rodina za celú svoju koaličnú jazdu nemá problém vydupať čokoľvek čo si zmyslí. Pri náznaku nespolupráce hrozí v momente svojim odchodom a taktika funguje dokonalo. Každý pochopil, že Kollár so svojou rodinou je nedotknuteľný a klásť odpor nemá význam. S ľudovým výrazom a jazykom poľahky predáva ilúziu nájomných bytov ako hotovú vec aj keď ich realizácia je ešte veľmi nedohľadne aj napriek zmene legislatívy.
Sme rodina sa nemôže ani jasne postaviť za svoje vládnutie a v časoch kedy nedôvera vláde a jej predstaviteľom, ako aj celému parlamentu vrcholí, musí šikovne hrať na strunu voličov, ktorí volajú po predčasných voľbách.

Oľano ako také je stranou jedného muža.

Nachádzať rozdiely medzi tým keď bol na šnúrke Peter Pellegrini ako premiér a teraz, keď na šnúrke svojho šéfa je Eduard Heger je nemožné.

Rekordný zisk cez 25% vo voľbách je niečo čo po tomto období bude nemožné zopakovať a Igor Matovič bude ešte veľmi rád ak sa vôbec do parlamentu dostane.

Strana, ktorá sa preslávila myšlienkou samostatne zmýšľajúcich politikov v NRSR, ktorí sa majú zodpovedať len svojim preferenčným voličom sa ukázala ako absolútne neschopná plniť túto vlastnú ideu.

Z väčšiny jej členov sa stali len štatisti bez štipky vlastného úsudku. Zopár čo sa nechcelo úplne podriadiť odišli. Sem tam občas niekto, ak by aj chcel vystúpiť z radu, rýchlo absorbuje myšlienku ako ich celá politická kariéra stojí a padá na celej Oľano schéme.

S väčšinou z nich sa na politickej pôde už nikdy neuvidíme a je to tak správne.

Po 2 a pol roku vydláždili cestu na návrat Róberta Fica v plnej kráse a hádzať vinu všade vôkol je zbytočné.

Róbert Fico bol politicky mimo hry a malo to tak ostať už navždy. No rýchlo pečené nápady a ješitnosť dokázali zničiť dôveru ľudí na zmenu.