Budeme si vedieť dovoliť modernú liečbu a inovatívne lieky?

Pamätáte si, ako vyzerali vaše mobilné telefóny pred len niečo viac ako desiatimi rokmi? S mobilmi sa dalo telefonovať, posielať sms a pomaly sa začal v telefónoch etablovať i internet a posielanie mailov. Čo robíme s mobilmi dnes? Všetko, od platenia účtov, mobilné platby, objednávanie jedla, leteniek či čohokoľvek iného dostupného na trhu. Za menej ako dve dekády spravili telefóny skok o svetelné míle. A teraz si slovo mobil vymeňte za slová lieky a liečebné metódy.

Na trh prichádza veľké množstvo inovatívnych liekov, ako i inovatívnych spôsobov liečby. Tieto lieky a metódy liečby sú zatiaľ väčšinovo dostupné a hradené z verejného zdravotného poistenia, na Slovensku aj v Českej republike. Naše systémy zdravotného poistenia ešte v princípe stíhajú za tieto inovatívne lieky a liečenia platiť, no tento stav rozhodne nebude trvať večnosť. Ak sa pozrieme na markantný pokrok vývoja technológií a liečiv, ktoré sú veľmi drahé, tak zistíme, že pri súčasnom financovaní zdravotníctva (na Slovensku i v Českej republike) v dohľadnej dobe už nebude súčasný model financovania zdravotníctva dostatočný a bude musieť dôjsť k navýšeniu finančných prostriedkov do zdravotníctva. To sa môže udiať v princípe len dvoma spôsobmi – buď markantným dofinancovaním zdravotníctva z verejných zdrojov, ergo cez rapídne navýšenie daní a odvodov, alebo cez zavedenie pripoistenia (nominálneho poistenia). Alternatíva číslo tri, samozrejme, existuje taktiež a je ňou zachovanie súčasného modelu financovania. Ak si vlády oboch krajín zvolia alternatívu číslo tri, bude to o. i. znamenať i to, že pacienti v oboch krajinách nebudú môcť využívať tie najmodernejšie lieky a spôsoby liečby.

So starnúcou populáciou sa budú meniť nároky

Vzhľadom na demografický vývoj v oboch krajinách bude narastať počet pacientov vo vyššom veku, ktorí budú vyžadovať iný druh liekov a liečby, čoho dôsledkom bude, že zdravotné systémy budú musieť užšie kooperovať so sociálnou oblasťou. Česko a Slovensko by sa tak mali zamerať na následnú zdravotnú starostlivosť. Navyše je zrejmé, že na túto demografickú zmenu nie je ani jedna z krajín pripravená.

Kvalita slovenského a českého zdravotníctva je v súčasnosti na fakt, že obe krajiny vynakladajú na zdravotníctvo menej % HDP, ako je priemer EÚ, relatívne vysoká a minimálne zatiaľ nehrozí, že by pacienti nedostávali obdobnú zdravotnú starostlivosť a lieky ako pacienti v ostatných krajinách EÚ. Problémom však je, že obe krajiny nedostatočne pracujú z dátami, digitalizácia zdravotníctva nie je na dostatočnej úrovni a organizácia zdravotnej starostlivosti má taktiež značné rezervy. A to nehovoríme o komforte pre pacientov i medicínskych zamestnancov. Vzhľadom na trend zvyšujúcich sa nákladov v zdravotníctve, ktorý je spojený i s nástupom už spomínaných nových liekov, metód liečby a technológií, je minimálne na zváženie zavedenie možnosti osobného pripoistenia sa pacienta.

Pripoistenie – jedna z ciest

Čo by si mohol pacient pripoistiť? Dva príklady za všetky. Predstavme si aktívneho športovca, ktorý vie, že existuje riziko, že vzhľadom na jeho aktívne športovanie môže v budúcnosti potrebovať napríklad lieky na regeneráciu pohybového aparátu, doplnky stravy alebo aj rehabilitačné pomôcky. Vďaka nominálnemu poisteniu by boli pre týchto pacientov rehabilitačné pomôcky či špecifické lieky dostupnejšie. Tieto lieky a rehabilitačné programy by mohli byť súčasťou rozšíreného a kustomizovaného zdravotného poistenia a tieto lieky by boli hradené alebo minimálne čiastočne hradené zdravotnou poisťovňou pacienta. Druhým modelovým príkladom môžu byť ľudia, ktorí majú vyslovene sedavé zamestnanie. Ich počet vzhľadom na pokročilú a stále sa rozvíjajúcu digitalizáciu a robotizáciu narastá. Zodpovednosť pacienta za svoje zdravie je mimoriadne dôležitá. Ak si totiž niekto dobrovoľne ničí svoje zdravie napríklad nadmernou konzumáciou alkoholu, zlým stravovaním alebo fajčením, tak za svoje dobrovoľné konanie musí niesť následky. Je totiž perfídne, ak si niekto dobrovoľne svoje zdravie zničí a následne sa na jeho liečbu povinne skladajú en block všetci poistenci.

Debatu o zdravotnom poistení však celkovo vnímam v širšom kontexte. Práve vďaka zdravotnému pripoisteniu dokážeme do zdravotníctva získať dodatočné zdroje, ktoré v zdravotníctve chýbajú a vzhľadom na zvyšujúcu sa priemernú dĺžku života budú i naďalej stúpať. S týmto stavom bude potrebné sa vysporiadať. Benefitom nominálneho poistenia je jeho transparentnosť a správne nastavenie motivácie všetkých účastníkov trhu v zdravotníctve, pacienta nevynímajúc. Je totiž viditeľné, že dnešný systém úhrad v zdravotníctve prestáva (alebo, presnejšie povedané, pomerne dávno prestal) byť pre dnešný stav vysokého dopytu po zdravotnej starostlivosti dostačujúci. V Českej republike, našťastie, pristúpili k valorizácií platieb za poistencov štátu, čím sa do systému dostanú dodatočné zdroje. Paradoxom je, že sa Slovensko vybralo úplne opačnou cestou, kedy naopak, platby za poistencov štátu klesá, čím sa Slovensko stalo unikátnym štátom, ktorý počas pandémie covidu-19 platby za poistencov štátu znížil.

Na konci dňa sa však opäť dostávame k ďalšiemu nedostatkovému tovaru, ktorým je odvaha kompetentných. V oboch krajinách politici vedia o tom, že súčasný systém už nie je v blízkej budúcnosti udržateľný, no napriek tomu sa k zásadnej reforme vlády v oboch krajinách neodhodlali. Zatvárame oči pred očividným problémom a stále sa snažíme obhájiť tézu, že je možné poskytovať zdravotnú starostlivosť v neobmedzenom množstve všetkým, vždy a bezplatne, teda bez dodatočného poistenia či spoluúčasti pacienta na vlastnej liečbe.