Červená

Kráčam, moje telo je v pohybe. Jedna noha, druhá, kladiem ich vedľa seba. Zvláštne, nerobievam to, ale dnes, akoby som ich pozoroval. Možno to nie je celkom presné, ale aj tak sa na ne zameriavam. Je zima, takmer päť stupňov pod nulou a ten vietor. Nič príjemné, ešte aj pod kabát mi fúka, dnes je ten vetrisko príliš zvedavý. Nemusel by, už aj mráz mi dáva zabrať. Veru poriadne, značkové tenisky ma nezahrejú. Adidas, pousmejem sa sám pre seba. Inak nič, aj tak tu nikto okrem mňa nie je. Všetci sú kdesi v teple, nechce sa im ani nos vystrčiť.

Bodaj by, ani mne nie, lenže… Úmysel, mám ho stále na pamäti, premieta sa mi v hlave ako film, stále od začiatku. Len koniec, ten som ešte nevidel. Úvahy, už zasa, sú tu ako každý deň. Lenže mne nestačia, potrebujem viac, teším sa, telom mi prechádza vlna radosti. A keby len to, dokonca vzrušenia. Neopísateľný pocit, akoby sa čosi rozlievalo v mojom vnútri a len ja to viem definovať. Páči sa mi to, začínam byť nedočkavý. Ešte aj zima ma poháňa, je to akoby moje vnútro súťažilo s tým, čo je vonku okolo mňa. Zaujímavý súboj, mňa však zaujíma výsledok. Musí prísť, viem to. A teraz, som tak blízko, všetko je na dosah, cítim to.

Ulica, príliš úzka, aby sa do nej vošlo auto. Kdeže, tu človek ani bicykel nestretne. A teraz už vôbec nie, počasie je výborné, lepšie by som dostať nemohol. Míňam posledné sliepňavé svetlo a som v bode zlomu, prichádzam na miesto. Ešte niekoľko tichých krokov, jedno vrznutie. Len aby nebolo príliš hlasné, asi by ma vyrušilo. Nie, nemôžem si to dovoliť, moja koncentrácia nesmie poľaviť.

Skvelé, mám to, stačil malý plamienok. Nič veľké, okázalé, to by som nerobil. Toto je nádhera, pozorujem ho so zatajeným dychom. Nádherný je, ako krásne silnie, takmer ako dieťa, ktoré sa mení každým dňom priamo pred očami matky. Drevo a oheň, tá symbióza, pohľad, ktorý sa nedá opísať. Ach, ako sa mi to páči… A tie pocity, konečne niečo, čo na napĺňa, oslobodzuje.

Siréna, kdesi v diaľke zvuky, počujem ich, sú stále silnejšie. Ešte aj to modré svetlo. Nie, nechcem ich tu, nemali ste ich volať. Lenže ktosi, porušil to. Idem, moje tenisky sa pohybujú opačným smerom. Musím, reagujem, som pripravený na všetko.