Denník N

Drvivé víťazstvo strany SMER vo voľbách 2016? Až taká istota to nie je

Ilustračné foto. Zdroj – Pixabay
Ilustračné foto. Zdroj – Pixabay

Nič nie je dané, pokiaľ sa s tým sami nezmierime.

Necelé dva roky po Ficovej prezidentskej prehre prieskumy verejnej mienky odmerali strane SMER rastúcu voličskú podporu, ktorá opäť atakuje hranicu 40%. Množia sa preto názory politológov a komentátorov, že strana pohodlne vyhrá voľby a bude po tretíkrát zostavovať vládu.

Nedokonalosť prieskumov verejnej mienky

Ani po skúsenosti s prezidentskými voľbami, keď februárové a marcové prieskumy verejnej mienky namerali Robertovi Ficovi o 9% viac a Radoslavovi Procházkovi o 11% menej, než títo dvaja kandidáti skutočne dosiahli v prvom kole, netreba na prieskumy zanevrieť. Do výsledkov Andreja Kisku a Milana Kňažka sa totiž trafili celkom presne – u Kisku pochybili len o 1% a u Kňažka o akceptovateľné 3%.

Prieskumy verejnej mienky pochopiteľne nie sú dokonalé. Okrem podozrenia z toho, že si niekto z času na čas zaplatí pridanie či ubratie pár percent, ich ohrozuje aj náhla zmena verejnej mienky.

Prostredníkom tejto zmeny je mediálna doba, v ktorej žijeme, a internet, ktorý umožňuje rýchle šírenie informácií. Vhodným príkladom sú posledné televízne debaty pred prvým kolom prezidentských volieb, v ktorých sa Procházka zastal Kisku, na ktorého neustále útočil Fico, čo odídencovi z KDH mohlo popri jeho vlastnej argumentačnej zdatnosti tiež priniesť nové sympatie.

Ficovi zasa pred prvým kolom príliš nevyšla stávka na náboženskú kartu. Pohoršilo mu nielen falošné priznanie sa ku katolíckej viere, ktoré bolo v silnom kontraste s jeho verejne známou komunistickou minulosťou, ale tiež neustále obviňovanie kandidáta Kisku z príslušnosti k scientologickej cirkvi.

V rovnakej chybe navyše Fico pokračoval aj pred druhým kolom, napríklad prostredníctvom distribúcie útočných letákov. To všetko sa mohlo odraziť na tom, prečo napokon agresívny Fico zmobilizoval len o 360-tisíc viac voličov než v prvom kole, zatiaľ čo defenzívny Kiska získal na svoju stranu až 850-tisíc nových sympatizantov. Kiska tak na prekvapenie viacerých politológov tromfol Fica o takmer 20%.

V nadväznosti na skúsenosť z prezidentských volieb je na mieste otázka, či súčasných takmer 40%, ktoré strane SMER odmerali najnovšie prieskumy, sú dlhodobým trendom. Ak totiž ide len o momentálny preferenčný odraz strachu ľudí z utečencov a prísľubu premiéra Fica „ochrániť“ Slovensko, udalosti najbližších 3 mesiacov môžu istotu 40% rozbiť tak rýchlo, ako boli rozbité premiérove predstavy o odchode do prezidentského dôchodku.

Prvá hrozba pre SMER: protesty učiteľov a sestier

Podpora SMERu mala pred začiatkom leta 2015 skôr klesajúcu tendenciu a svoje dno dosiahla niekde okolo úrovne 34%. Je otázne, do akej miery mala na tento pokles vplyv kauza Váhostav, no je úplne jasné, že v strane si už pred voľbami nič podobne negatívne neželajú. Aj preto sa SMER logicky najviac obáva prebiehajúcich protestných akcií učiteľov a avizovaných hromadných výpovedí zdravotníckych pracovníkov.

Stáva sa tradíciou, že vlády čelia tlaku zvyšovať platy vždy pred voľbami. V závere roka 2011 musela dosluhujúca vláda Ivety Radičovej čeliť hromadným výpovediam lekárov. Štrajk lekárov ochromil chod nemocníc a ešte viac zvýšil nestabilitu v spoločnosti, prameniacu z globálnej hospodárskej krízy a hádok vládnej koalície. Podpísal sa tiež pod rekordný nárast nespokojnosti obyvateľstva so smerovaním krajiny. To mohlo v konečnom dôsledku pomôcť vtedy opozičnému SMERu, ktorý v takejto situácii pohotovo nasľuboval voličom stabilitu a istoty.

Dnes môže, naopak, možný štrajk učiteľov a zdravotných sestier SMERu pohoršiť a pomôcť zase tým stranám, ktoré sľúbia nápravu nedobrého stavu v školstve a zdravotníctve. Toho sa vládna strana právom obáva a preto sa snaží učiteľov kúpiť vianočným bonusom 100 eur a zdravotné sestry upokojiť rečami, že v zdravotníctve je všetko v poriadku a platy sa postupne zvýšia.

Druhá hrozba pre SMER: staré a nové kauzy

Medzery, ktoré má SMER v školstve a zdravotníctve, účinne doháňa v obchodnej sfére. Najmä pokiaľ ide o obchody, z ktorých prosperujú členovia strany, ich rodiny, známi a sponzori. Pred voľbami 2016 sa treba vracať predovšetkým k trom kauzám druhej Ficovej vlády: prevzatiu časti SPP, kúpe CT prístroja a reštrukturalizácii Váhostavu.

V roku 2013 sa veľa hovorilo o prevzatí 49-percentného podielu SPP od českých finančníkov do rúk štátu. Keď sa zistilo, že podklady pre transakciu boli vytvorené na počítači spoločnosti J&T Investment Advisors, premiér Fico musel čeliť odvolávaniu v parlamente.

Najväčšou kauzou roka 2014 aj celej druhej Ficovej vlády bola kúpa predraženého CT prístroja od firmy Medical Group pre piešťanskú nemocnicu. Po odhalení kauzy sa Fico zbavil predsedu parlamentu Pavla Pašku, podpredsedníčky parlamentu Renáty Zmajkovičovej a ministerky zdravotníctva  Zuzany Zvolenskej.

Za top kauzu roka 2015 sa dá označiť nevyplatenie živnostníkov stavebným gigantom Váhostav. Za firmou stojí Juraj Široký, údajný spoluzakladateľ a sponzor SMERu, a schránkové firmy z Nového Zélandu a Cypru, v ktorých zase figurujú rôzne biele kone s latinskoamerickými menami.

To však nie je všetko a s blížiacim sa dátumom volieb sa môžeme tešiť na nové kauzy. Momentálne rezonuje médiami najmä tunelovanie Hornonitrianskych baní, ktoré výrazne dotuje štát. Len 2. septembra vláda prikázala slovenským elektrárňam, aby naďalej vyrábali elektrickú energiu aj zo slovenského hnedého uhlia. Pre Hornonitrianske bane to predstavuje dotáciu vyše 1 miliardy eur na takmer 15 rokov vopred. Podľa výpovede bývalej manželky exposlanca za SMER Vladimíra Jánoša mala pritom časť minulých dotácii skončiť u nich doma v alobale.

Čerstvou kauzou je aj zmluva na 15-ročnú prevádzku kompy za najmenej 50 miliónov eur, o ktorej napísala Veronika Remišová. Zaujímavosťou je, že víťazná firma bola jediným účastníkom verejného obstarávania a má väzby na americkú garáž známu z emisnej kauzy prvej Ficovej vlády. Vyzerá to tak, že niektorí ľudia si chcú poistiť svoje príjmy pre prípad, že SMER nebude súčasťou novej vlády.

Iní ľudia sa zasa rozhodli ovplyvniť výsledok volieb novou spravodajskou hrou – 19. novembra bol na internete zverejnený prepis údajných rozhovorov bývalého šéfa kontrarozviedky SIS Ľubomíra Arpáša s viacerými politikmi a podnikateľmi. V rozhovoroch sa opakovane spomínajú aj predstavitelia vládneho SMERu. Dokument bol pomenovaný Gorila II.

Tretia hrozba pre SMER: nízka volebná účasť a veľká konkurencia strán

Volebný výsledok SMERu môže ohroziť aj nízka volebná účasť v kombinácii s veľkou konkurenciou politických strán. V roku 2014 sa hneď dvakrát potvrdilo, že slabá mobilizácia voličov nehrá do karát SMERu. Keď v prvom kole prezidentských volieb prišlo voliť 43,4% občanov, Fico dokázal v konkurencii 14 kandidátov získať len 28% hlasov.

V eurovoľbách 2014 sa do volebných miestností dostavil ešte menší počet občanov – len 13%, čo bola jedna z historicky najnižších volebných účastí v ére samostatného Slovenska. Do Európskeho parlamentu sa dostalo až 8 politických strán, čo je tiež rekord. Po jednom mandáte napríklad získali obe strany maďarskej menšiny. SMER však na nízku účasť doplatil a dostal len 24%, čím prišiel o jedno kreslo europoslanca.

Aj pred parlamentnými voľbami 2016 bude SMER čeliť hrozbe nízkej volebnej účasti. Volebná účasť bude pravdepodobne kopírovať trend nastavený v druhom kole prezidentských volieb a bude sa pohybovať niekde okolo 50%. Oveľa istejšia je záruka veľkej konkurencie, teda vysokého počtu kandidujúcich politických strán, z ktorých väčšina ponúka voličom v zásade to isté čo vládna strana.

Ak napríklad SMER bude pokračovať v zdôrazňovaní svojho nacionálno-konzervatívneho princípu, ktorý sa odráža najmä v odmietaní utečencov či neakceptovaní menšín, bude musieť čeliť útoku viacerých strán, ktoré si chcú utrhnúť z rovnakého koláča: SNS, Kotlebova ĽSNS, Kollárove hnutie Sme rodina, OĽaNO-NOVA a v menšej miere aj KDH. V hlasnom odmietaní utečencov navyše SMERu prekvapivo konkuruje ešte aj SaS a Sieť.

No zatiaľ čo v prípade utečencov a menšín už SMER otočiť nemôže, opakovanej chybe so zdôrazňovaním kresťanského princípu ešte môže predísť. V konkurencii KDH a jeho klonov Sieť a OĽaNO-NOVA by totiž ani tentoraz neobstál.

Je pozoruhodné, že vlastne nik zo starých a tradičných strán sa nesnaží získať voličskú podporu dôrazom na občiansky princíp. Áno, národ aj náboženstvo sú dôležité, no nesmú prevalcovať práva jednotlivca, čo sa nanešťastie v našej krajine ešte aj v 21. storočí deje.

Parlamentné voľby 2016

SMER nemá svojich takmer 40% istých a môže si za to sám. Za 8 rokov vládnutia sa mu nepodarilo zlepšiť pomery v školstve a zdravotníctve a namiesto toho dopustil ďalšie rozkrádanie Slovenska. Do karát mu nehrá možná nízka volebná účasť ani snaha iných strán získať časť veľkého nacionálno-konzervatívneho koláča.

Buďme si však istí, že SMER sa do parlamentu dostane a voľby vyhrá – prieskumy ani politológovia sa v tomto nemýlia. Otázne ostáva, s akým náskokom voľby vyhrá a či sa mu podarí úspešne zostaviť vládu.

Žijeme v demokracii a preto platí to, čo v súvislosti s marcovými voľbami tvrdí prezident Kiska: „Nič nie je dané, pokiaľ sa s tým sami nezmierime“.

Teraz najčítanejšie