Denník N

Pitie tekutín sem, pitie tekutín tam

Máte dostatočný príjem tekutín? Ak áno, nemáte ešte vyhraté. Tí, ktorí si z ich bohatej ponuky vybrali zle, už určite tieto riadky čítať nebudú. Takže nasleduje rada aspoň pre tých živých.

Tento text určite nie je odporučením piť tri, sedem alebo sedemnásť litrov tekutín denne, pretože váš organizmus nie je schopný prísť sám na to, koľko potrebuje. Zameriava sa iba na výber tej správnej tekutiny spomínanej v rôznych užitočných radách o pitnom režime.

Možno vás to prekvapí, ale tekutinami sa označujú dve skupiny látok. Prvými sú kvapaliny, druhými plyny. Takže rada nezanedbať príjem tekutín je naozaj neoceniteľná. Jednoznačnú prioritu tu nemá príjem minerálky, piva alebo vína, ale kyslíka zo vzduchu. Bez tých prvých tekutín totiž vydržíte pomerne dlho, no bez tej druhej je po vás za niekoľko minút. Dôležitá rada preto je: hlavne v lete dávajte na to veľký pozor a nezabudnite dýchať. Pľúcni lekári v tom odporúčajú pokračovať aj počas iných ročných období. Je tiež dobré upozorniť na to, že z veľkej ponuky plynov je lepšie obmedziť sa iba na kyslík zo vzduchu. Vodík a hélium síce nespôsobia, že sa začnete vznášať nad zemou, ale hrozia inými komplikáciami. Hemoglobín v našej krvi totiž na tieto plyny zvysoka kašle a dožaduje sa iba kyslíka.

Z kvapalných tekutín prichádza znova do úvahy mnoho látok, ale až na jednu nie sú zdraviu veľmi prospešné. Napríklad taká kyselina sírová, metanol alebo letecký benzín nie sú tými pravými. Tou jedinou je obyčajná voda. Je už na vás, v akej forme ňou zásobíte vaše telo.

Koniec žartíkom

Samozrejme, že používanie slova „tekutina“ v súvislosti s pitným režimom je úplne v poriadku. Je to preto, že tak ako v mnohých iných prípadoch, má toto slovo viac významov, pričom práve ten fyzikálny je menej známy. Upozorniť naň tým, že sa budeme pri tom aj trochu zabávať, nie je v týchto zlých časoch možno najhorší nápad. Určite je lepší, ako poukazovať na chrápanie počas hodín fyziky alebo chémie. Nie je tak?

Späť k fyzike

Ak sa vrátime k spoločnému názvu pre kvapaliny a plyny, ten súvisí s tým, že obe skupenstvá tečú. Plyny však na rozdiel od kvapalín nevytvárajú kvapky. Z toho majú odvodený aj názov. Je zaujímavé, že samotné slovo „kvapka“ má tiež viac významov. Prvý je označením typického tvaru vody (prípadne aj inej kvapaliny) pri pomalom vytekaní z nejakej rúry alebo kapiláry, druhý je vyjadrením nejakého malého objemu reprezentovaného práve kvapkou. (Napríklad do čaju pridávame pár kvapiek citrónovej šťavy.) Zábavné pri tom je, že kvapky vody letiace napríklad z oblakov alebo z tej rúry, nemajú vôbec tvar kvapky.

V súvislosti s termínom „tekutina“ je dobré spomenúť ešte jednu vec, ktorú majú plyny a kvapaliny spoločné. Je to stav, v ktorom nejaká látka, napríklad voda, nie je ani plynom ani kvapalinou, ale niečo medzi tým. Je to úžasné najmä pre tých, ktorým nevyhovuje ani jedno, ani druhé. Niektorí totiž nevedia, čo už od dobroty. Tento stav sa volá superkritická tekutina a väčšina z nás ju nikdy nevidela a ani nikdy neuvidí. Výhody jej existencie si však užívame veľmi často. Napríklad pri pití bezkofeínovej instantnej kávy. Súvisí to s tým, že rozpustnosť látok v nej je iná ako v normálnej vode. Jej netypické vlastnosti však majú omnoho významnejšie použitia. Superkritickú tekutinu nemáme šancu vidieť najmä preto, že podmienky jej existencie sú často veľmi drastické, teda výrazne sa líšiace od toho, na čo sme v bežnom živote zvyknutí. Platí to najmä pri vode, kde na to potrebujeme teplotu nad 374 °C a tlak nad 22,1 MPa (megapascalov). Kuchynský tlakový hrniec to určite nevydrží. (Bližšie o tomto zvláštnom stave vody sa možno dozvedieť napríklad v odkaze v závere tohto blogu*.)

 Opäť do normálneho života

I keď väčšina z nás vie, aký je rozdiel medzi plynom a kvapalinou, občas sa z „odborných kruhov“ o tom dozvedáme neuveriteľné veci. Napríklad taký výživový doplnok, plynný chlorofyl v peknej zelenej fľaši obsahujúcej nejakú zelenú tekutinu**. Uveriť v jeho blahodarné účinky vďaka výrobcom, ktorí majú problém rozoznať plyn od tuhej látky alebo kvapaliny vyžaduje značnú dávku „dôvery“. Radšej ani nepátrajme, ako ju s touto odbornou erudíciou pripravujú. Dúfajme iba, že nerozšíria svoj sortiment o plynný kremeň a nebudú ho predávať na internete a na rôznych spoločenských podujatiach ako zázračný elixír na všetko možné. Ten má totiž bod varu 2 230 °C.

Keďže tento blog je predovšetkým o vode, snáď nezaškodí upozorniť na viac významov tohto slova. Je to predovšetkým názov molekuly obsahujúcej dva atómy vodíka a jeden atóm kyslíka (H2O), ďalej názov látky pozostávajúcej práve z týchto molekúl, a to vo všetkých jej skupenstvách, ale zároveň aj špeciálne názov jej kvapalného skupenstva. Vodou sa však väčšinou nazýva všeličo možné, v čom hlavnú zložku tvorí práve uvedená chemická látka H2O. Patrí tam čistá voda našich tatranských plies, voda potokov, riek a jazier, dažďová, pitná a nepitná voda, minerálne vody, morská voda, voda ľadovcov, priemyselné odpadové vody, voda v chladiacich a ohrevných zariadeniach, voda v kolene, plodová voda a mnohé iné. Takmer všetky do jedného sú vlastne zmesou veľkého počtu látok zahrňujúcou napríklad rôzne rozpustené plyny a soli, nerozpustné organické a anorganické častice, baktérie, vírusy a iné mikroorganizmy, živé či mŕtve a mnoho ďalších. To, v čom sa však líšia je zastúpenie týchto „nevodných“ zložiek, takže vypitie pohára jednej z nich vám môže celkom dobre uhasiť smäd, ale aj vás dostať na druhý svet. A medzi týmito dvoma možnosťami existuje celý rad iných. Nie je asi prekvapením, že tá chemicky najčistejšia voda nepatrí k tým  najzdravším. Do uvedeného súboru vôd som pre stručnosť nezahrnul takzvanú ťažkú vodu (D2O) obsahujúcu izotop vodíka deutérium.

Na záver neoceniteľná pomoc nášmu pitnému režimu

Ľudia sú hrozní. Prejavuje sa to napríklad v tom, že nevedia, kedy sa napiť. Súčasná veda a technika im však v tom pomôže. V jednej zo svetoznámych univerzít vyvinuli špeciálnu aplikáciu, vďaka ktorej vám mobil oznámi, že je „už čas“. Vstupnými údajmi preň sú vaša váha, výška, vek, pohlavie, ročné obdobie, teplota a vlhkosť vzduchu a ďalších 57 informácií. Vývoj tejto aplikácie trval dva roky a ako to už býva pri prevratných objavoch, stál niekoľko ľudských životov. Všetky obete umreli od smädu, z toho päť však iba vďaka vybitému mobilu. V súčasnosti sa pracuje na zlepšení aplikácie, ktorá by upozorňovala aj na správny čas uspokojovania iných telesných potrieb. Túto informáciu však, prosím, držte zatiaľ v tajnosti, aby mi Denník N nezabránil pokračovať v šírení hlúpostí.

Odkazy:

*   https://www.quark.sk/zahadne-skupenstvo-vody/

** https://zvmedulienka.sk/obchod/vyzivove-doplnky/duolife-chlorofyl-750ml

Teraz najčítanejšie

Karol Jesenák

Prof. Ing. Karol Jesenák, CSc.
Vysokoškolský učiteľ