Denník N

Jan Kavan, Eduard Chmelár, mir a mier

Ako sa vraví, či spieva, napr. skupina Tublatanka: „Každý máme svoj svet,“. Zároveň sa dá povedať, že naše názory, pravdy, zdanie múdrosti a porozumeniu svetu, ktorý nás obklopuje, chceme presadzovať, robí nášmu JA dobre, mať tú moc, hovoriť o sebe. A tu je určitý priestor, medzi nami (všetkými tými, pre ktorých to, čo som povedal platí. Je to priestor stavať most. A znie možno ako fráza: stavať most porozumenia, tak poviem, je tu priestor pre porozumenie tomu druhému. Teda i tu v Denníku N, u čitateľov, ktorí sa pred rokom vyznali v téme šírenia vírusov, ktorí rečnili o verejnom zdraví a o tom, čo je hoax a čo vedecká pravda a dnes sa vyznajú v tom, čo sú naše hodnoty, kto je náš priateľ a kto nepriateľ, je nevyhnutné „stíšiť sa“, stíšiť búrlivé hladiny emocionálneho stavu, to nepokojné jazero, kde by sa mali zrkadliť hviezdy…snaha vnímať utrpenie druhých (jednoduchí ľudia na Ukrajine a i hocikde vo svete ,kde je vojna, umierajú, sú mrzačení, strácajú deti rodičov, bratov, sestry…ničí sa svet…a žiaľ, hrozí i jadrová vojna, zničenie mieru i „miru“ (mir – svet).

Múdre slová hovoril včera Jan Kavan na mierovom pochode, ktorí bol pri prezidentskom paláci v Bratislave. Diplomat, politik, bývalý predseda valného zhromaždenia OSN podľa mňa stojí za vypočutie i takých čitateľov, ktorí čítajú pravdu…

Teda je to na internete. Dá sa to vypočuť. Ja som tam včera žiaľ nemohol byť, a vypočul som si to až dnes ráno. Môj emocionálny stav, hladina jazera, sa tak zvýšila, že som toto tu, PC, zapol, začal písať, aby sa hladina upokojila a mohol som zas v mieri v mysli vidieť tie hviezdy sa zrkadliť…

Teda je dobré si jednoducho siahnuť na informácie i „nepriateľov“. Teda v tomto prostredí napríklad pozrieť stránku youtube Ereport s ich hosťami a faktami.  V záujme hľadania porozumenia.

Naozaj je alarmujúce, že na zasadaní OSN sa dnes hovorí o zbraniach, o zbrojení, o výhre dobra…nie o mieri, o snahe dosiahnuť mier…je teda dobro, keď nie je záujem o mier?

AK ospievala Tublatanka o človeku, ktorý má krv na rukách: !…zahynie na vlastný strach. Tuší, že je sám proti celým dejinám…“

My máme tiež krv na rukách, keď nežiadame o mier, mali by sme sa zísť znova a znova na mierovom pochode (nežiadať víťazstvo Ukrajiny a ani Ruska, ale žiadať dohodu Ukrajiny a Ruska, dohodu NATO s OSN a s Ruskom). Mali by sme byť schopní i hoc držať hladovku v záujme toho, aby ľudia na svete netrpeli. Nevinní ľudia, ženy, deti, starci. Aby ani u nás seniori, dôchodcovia, netrpeli nezmyselne zimou, aby za to, čo celý život budovali, ako sa vraví, za to, že prispievali HDP, keď stavali nemocnice, školy, cesty, elektrárne…aby mali uznanie a spravodlivú spoločnosť okolo seba. Štát solidárny, kde bohatí sú preto bohatí, lebo majú nielen peniaze ale i srdce..tu končím nech to má mieru (MIR, MIER, MIERA)…porozumenie je to slovo..alebo i slovo „pochopenie“, ktorému je dobré dať zmysel…

Zhodou okolností, máme mať akciu presne o mesiac, 22.10. a teraz mi napadlo ,že by to mohol byť tiež symbolický mierový pochod. prečo nie. …Sme slobodní, k slobode patrí istota, práva, i právo slobody slova, právo na názor, úcta väčšiny k menšine, rešpekt človeka k človeku..nie šírenie strachu, nenávisti či jadrového spadu…rešpekt, Jan Kavan!

Teraz najčítanejšie