Slovenky sú najkrajšie
Ako dievča som túto vetu počula veľakrát. O to väčšie bolo moje počudovanie, keď som zistila, že sa to nehovorí len na Slovensku o Slovenkách. Nie. Keď som absolvovala študijné pobyty v zahraničí a stretla sa s inými študentmi zo Strednej a Východnej Európy, zistila som, že aj Poľky sú najkrajšie. Aj Ukrajinky. V skratke, v každej druhej východoeurópskej krajine o svojich ženách tvrdia, že sú najkrajšie, a Slovensko sa týmto tvrdením len zaradilo do dlhého radu. Môj ideál sa zrútil. Hoci, pravdu povediac, k tej kaste „krásnych Sloveniek“ som sa nikdy nazarátavala.
Ale vráťme sa na začiatok. Zjavne, keď už sa na Slovensku ženská krása drží tak vysoko a aj sme si sami pre seba určili, že naše ženy sú prinajmenšom jedny z najkrajších, všetky Slovenky by mali chodiť hrdé, s hlavou hore a mať sebavedomia až-až.
Ale kdeže! Podľa európskych štastík je úroveň sebavedomia mladých Sloveniek spomedzi ich európskych vrstovníčiok jedna z najnižších (link nižšie). Podľa psychologičky, ktorá pracuje s mladými na školách, keď sa v triede dievčat spýta, či si myslia, že sú krásne, vídava len ostýchavé pohľady. Tak kde je chyba? Keď sú ževraj najkrajšie? A do akej miery je úspech dievčaťa a mladej ženy naozaj závislý od jej vzhľadu a nie iných, snáď oveľa dôležitejších, vlastností?
Pozrime sa spolu, čo slovenskú ženu formuje.
Ešte ako malé dievča je konfrontovaná s tradíciou Veľkej Noci. Áno, patrí to k slovenskému folklóru, je to jedna z najkrajších častí roka, keď sa príroda prebúdza, všetko je zelené, doma sa zdobia a vyvesujú kraslice. A do toho prichádza obyčaj, kde jej otec, brat, spolužiak, u nej doma (v mieste jej útočiska) môže na ňu buď vyliať vodu (nepríjmné) alebo ju vyšibať (bolestivé). Za to mu má byť vďačná a obdarovať ho. Áno, ak veríme poverám, tak bude vďaka vyšibaniu zdravá celý rok. Ak ale nie je úplne stotožnená s týmto vysvetlením (snáď 99,9% dievčat a žien?), dovolím si tvrdiť, že to na nej zanechá nejaké stopy, ak na ňu v tento deň mužská časť populácie „zdvíha ruku“ (s korbáčom alebo s vedrom vody), hoci je to len jeden deň v roku, ale teda pravidelne. Keď je naša veľkonočná tradícia prezentovaná zahraničným turistom, tak len s nepochopením (neveriacky) krútia hlavou, ženy sú väčšinou zdesené. Osobne si myslím, že túto ľudovú obyčaj slovenské dievčatá a ženy sčasti obhajujú aj z toho dôvodu, že keď k nim prídu šibači, tak to určitým spôsobom znamená, že majú o ne záujem. Takže je to do určitej miery zase len súťaž krásy. Šibači a oblievači chodia len k dievčatám, o ktoré majú záujem. A na druhej strane, často sú to zase šibači a oblievači, o ktorých práve tie dievčatá záujem nemajú, ale napriek tomu musia prejaviť vďaku v podobe vajíčka. Niet sa čo čudovať, že slovenské dievčatá majú podpriemerné sebavedomie, keď sú každý rok vystavované takej súťaži krásy a mužskej dominancii.
Apropo súťaž krásy. Na Slovensku je každý rok organizované jedno veľké podujatie a to vždy v priamom prenose – Miss Slovensko. Každý rok sa hľadá najkrajšia Slovenka, aby sme vedeli, ktorá je aktuálne tá najkrajšia z najkrajších. Bývala som vo viacerých krajinách a, pravdu povediac, toto som zažila len na Slovensku. V iných krajinách sa síce táto súťaž tiež organizuje, ale nie v priamom prenose a nie s takým verejným záujmom. Žeby v iných krajinách už vedeli, že ženy majú aj na viac ako byť len ozdobou spoločnosti?
Ale nejde iba o to, či sú slovenské dievčatá a ženy krásne. Ak sa krásne necítia, ak majú pocit, že im ešte tá či oná maličkosť k naozajstnej kráse chýba, je tu pre ne plastická chirurgia. Nepoznám štatistiky o vykonaných plastických zákrokoch na Slovensku, ale jedno je isté: tá koncentrácia reklamy, s akou sú Slovenky konfrontované každý deň v časopisoch a dokonca na bilboardoch pri hlavných dopravých tepnách, jednoznačne nemá v Európe obdobu. Tak sú Slovenky krásne alebo nie sú? Teda pardón, najkrajšie? Ako môžu byť najkrajšie, keď je im v skoro každom dámskom časopise našepkávané, že nejaké to umelé vylepšenie je to najnormálnejšie na svete. Možno, ale len vo svete, kde je fyzická krása ženy to najdôležitejšie. Kým v Británii a vo Francúzsku uverejňujú články o tom, ako sa ženy v poslednom čase stále častejšie implantátov zbavujú (väčšinou zo zdravotných dôvodov), u nás sa nám reklamy snažia nahovoriť, že sme úplné a krásne len s košíčkom C alebo väčším, a ideálne bez vrások a s plnými perami.
Tak ako teda slovenské dievčatá naša spoločnosť formuje? Aké vzory my, ženy, matky a staré mamy, dávame svojim dcéram a vnučkám? A ako ich podporujú ich otcovia a starí otcovia? Je mimoriadne dôležité, aby dievčatá mali správne sebavedomie, aby sa dokázali presadiť v škole, vypýtať si v práci vyšší plat a, koniec koncov, odovzdali toto posolstvo ďalej, svojim dcéram. Toto sebavedomie však nenadobudnú, ak majú už od útleho veku a hlavne v puberte pocit, že nie sú dosť pekné a že to je jedno z tých naj-kritérií pre pre ženu v našej spoločnosti.
Koniec koncov, som si pomerne istá, že krása môže život aj skomplikovať a nie iba zjednodušiť. Alebo ako raz mojej mame a jej kamarátke vysvetlila jedna ich spolužiačka: „ani si neviete predstaviť, aké je to náročné, keď je žena veľmi pekná“. Nuž, naozaj nevedeli.
P.S. Mne sa ešte ako dievčaťu veľmi uľavilo, keď sme začali na Veľkú Noc chodiť na lyžovačku, a tým pádom som na Veľkonočný pondelok jednoducho nebola doma.
Link: https://www.leanin.sk/post/sebavedomie-nasich-tinedzeriek-je-pod-priemerom-krajin-eu
