Klesne dôchodok na symbolické vreckové? Čísla neveštia nič dobré

V januári 2005 bol priemerný starobný dôchodok na Slovensku podľa Sociálnej poisťovne necelých 232 eur mesačne. O desať rokov nato, v januári 2015 stúpol na vyše 405 eur.

Z oficiálnych štatistík Sociálnej poisťovne tak vyplýva, že za desať rokov sa nominálna penzia priemerného slovenského dôchodcu, tzn. dôchodok bez započítania inflácie zvýšila o takmer 75 percent.

V júli 2022, čo je nateraz posledný dostupný údaj, bola priemerná penzia 516 eur. Za 17 rokov tak stúpla jej nominálna hodnota o 284 eur.

Ťažko povedať, či je to veľa alebo málo. Faktom je, že v roku 2021 bolo na Slovensku vyše 260-tisíc dôchodcov žijúcich pod hranicou chudoby – tzn. prepadli sa do tzv. závažnej materiálnej deprivácie. Najväčšie nedoplatky mali podľa Štatistického úradu na nájomnom, energiách a nákupoch na splátky.

Tohtoročné dáta zrejme neprinesú žiaden pozitívny posun, a to nielen vzhľadom na rekordnú infláciu a rastúce ceny energií. O optimizme nemožno hovoriť ani v prípade budúcich dôchodcov. Aká bude priemerná penzia v rokoch 2050 či 2060, kedy by mali ísť na dôchodok súčasní štyridsiatnici a tridsiatnici?

Hoci presné čísla neexistujú, ľudia by sa mali pripraviť na to, že priemerná mesačná penzia môže pri prepočte na dnešné ceny klesnúť na zhruba 240 eur. Jednoducho, na základe čísel je vidieť, aké vážne problémy čakajú dôchodkový systém.

Kríza udrie naplno

O 30 či 40 rokov bude Slovensko naplno čeliť demografickej kríze. Počet seniorov výrazne vzrastie, kým skupina ľudí v produktívnom veku sa výrazne zúži. Stačí krátky pohľad na štatistiky.

V roku 2021 odvádzal na starobné dôchodky každý z 2,6 milióna pracujúcich v priemere približne 240 eur mesačne. Spolu tak za celý rok sústredili takmer 6,4 miliardy eur.

Ak by ľudia v produktívnom veku odvádzali aj v roku 2050 240 eur mesačne na penzie, pri očakávanom prepade počtu pracujúcich by sa im podarilo zhromaždiť už len 4,3 miliardy eur.

Keď sa výsledná suma rozpočíta na rozšírený okruh dôchodcov, výsledkom bude spomínaných 240 eur na hlavu. Hoci konkrétne sumy budú iné, keďže platy pracujúcich budú rásť, stúpať bude tiež inflácia, je isté, že pomer pracujúcich a penzistov sa výrazne zhorší v neprospech prvej skupiny.

Dobre na večné časy

Drvivá väčšina politikov nič také otvorene neprizná. V snahe udržať či získať si popularitu sľubujú opak – že bude dobre, alebo aspoň relatívne dobre, a to navždy. Presnejšie, kým budú pri moci.

Ministerstvo práce za vlád sociálnych demokratov zo Smeru tvrdilo, že v roku 2050 bude priemerná penzia pri vtedy platných cenách okolo 450 eur.

Do akej miery to bola pravda, naznačuje verejný dlh. Ten vytrvalo rastie dlhodobo – a to v relatívne dobrých časoch vysokého počtu pracujúcich v pomere k penzistom.

V roku 2005 bol dlh štátu na úrovni 17 miliárd eur. Ak by ho malo 2,6 milióna pracujúcich splatiť za rok (pre zjednodušenie sme použili aktuálne číslo pracujúcich, v roku 2005 ich bolo menej), museli by odvádzať mesačne 545 eur.

V roku 2021 dlh narástol už do takej miery, že pracujúci by na jeho splatenie museli mesačne odvádzať 1900 eur.

Nezadržateľný náraz

V skratke, štát sa extrémne zadlžoval už v časoch, keď nám demografia priala. A to je dostatočne veľavravná ukážka, čo sa stane, keď sa pomer pracujúcich a dôchodcov bude zhoršovať. Hoci stále bude na jedného penzistu „pracovať“ viac ľudí v produktívnom veku, ich počet sa bude znižovať.

Štát jednoducho nemá reálnu šancu zachovať súčasnú, ani zďaleka nie ideálnu výšku dôchodkov. Riešenia, ako z toho von, však existujú a je len na nás, čo s tým urobíme.

Pri aktuálnych zákonoch sa môžu Slováci na penziu pripraviť – napríklad vďaka druhému či tretiemu penzijnému pilieru. Začať však treba hneď a nečakať do päťdesiatky, keď už bude neskoro.

Nabudúce sa pozrieme do krajiny, kde sa všetky spomínané procesy spustili už omnoho skôr – do Japonska.