Denník N

Intuícia nasledujúceho tónu

Nekonečný rytmus

 

*

Dnes čas východu

po Tvojom návrate hviezdy.

 

Plávame ľahšie

v nekonečne krásy.

 

Skrýše v duši

prepadli západy.

 

Predsa to môžu byť

aj čaro s maskami.

 

*

 

Učíme sa rozumieť:

Najskôr srdce

 

rozsypané po vzore,

čím sme.

 

Zažaté lampy vo svetle,

keď sa nevidíme.

 

Most,

ktorým On

 

zhrnie od začiatku

stvorenie na lásku.

 

*

 

Vypísaní

z jednej ruky,

z jedného ramena,

na úklon svoji.

 

Ako tomu hovoríme?

Prijímame

Kríž

byť Tvoji.

 

Naša pamäť, vôľa,

rozum a nadhľad.

Pripútaní,

ak by to malo zastať.

 

*

 

Cítime.

Necítime.

 

Ako je dobre

v korunách hniezd

 

šťastne dopletenou

možnosťou jednej ruky,

 

zo zeme

s pierkami rovných očí.

 

*

 

Zdá sa,

že môžeme mať

tvár z piesku

 

Dobehne vír,

ako sa zrní

nikto s nikým.

 

Ako sa opäť učí

pridávať slová,

neha, ktorá je nežná.

 

*

 

Vkladáš sa do krídel.

Predsa ich potrebujeme.

 

Lásku na príbeh,

jemnosť na rany.

 

Vo svite rannej mapy

zvinieme na seba

 

črepy pre radosť,

keď si nás nadýchol.

 

*

 

Veci na dobrej ceste

Tvoja radosť.

Ty.

Dobro v Tebe.

Odpustenie vo mne.

Láska.

Mažem, ako krásna…

Nekonečne.

Prúd slov.

Ticho s dotykom.

 

*

 

Všetko je možné:

Vládzeme.

Nevládzeme.

 

Smejeme sa.

Odomykáme úsmev

a rozumieme.

 

Najskôr je nutné

stretnúť sa s výzvou,

aby sme prišli až k modlitbe.

*

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.