Denník N

Odpoveď Rudolfovi Kusému

Chcete byť primátorom Bratislavy. Chcete priniesť rešpekt. Pre Vás je jednotkou rešpektu množstvo, pre mňa kvalita. Rád by som Vám to vysvetlil.

Milý pán Kusý!

Píšem v odpovedi na Váš list, ktorý som si našiel v schránke. Chcete byť primátorom Bratislavy.

Úvodom sa ospravedlňujem za oslovenie „Milý pán Kusý“. Viem, že je úplne v poriadku, ale akosi tuším, že by ste bol radšej ak by som napísal „Milý Rudolf“. Tak to máte v headline Vášho webu – nie „Rudolf Kusý“ ale len „Rudolf“. Familiárne oslovenie si však nechávam pre Matúša.

Ale nie o tom som chcel, to len na okraj. Píšete, že nám chcete priniesť rešpekt. Rešpekt je hodnotová vec, ťažká na diskusiu. Je to tak trochu šikmá plocha, ako tá s menom „Rudolf“ na Vašom webe.

Ale prijímam túto výzvu, nakoniec preto Vám odpisujem!

Z riadkov Vášho listu vnímam, že jednotkou rešpektu je pre vás množstvo. Viac rešpektu znamená menej daní alebo zamestnancov magistrátu a naopak viac mestských policajtov alebo vyliateho asfaltu na cesty. Jednoduchá úmera.

Dovoľte pozvať Vás k pohľadu na rešpekt ako kvalitatívnu kategóriu. Ten pohľad bude nevyhnutne osobný ale budem sa snažiť nebyť príliš filozofický, lebo by nemuselo prísť k pochopeniu a to by bola škoda.

Bratislava dlhé roky prejavovala svojim obyvateľom dešpekt, niekedy až taký hrubý, že mnohí dali prednosť rakúskym či maďarským dedinám za Dunajom. Tiež nás to doma napadlo. A nie, nebolo to kvôli rakúskym prídavkom na deti či maďarskému lacnejšiemu bývaniu. Bolo to o kvalite života v meste. V Bratislave sa dlhé roky nedalo dobre žiť. Dalo by sa až povedať, že bola uneseným mestom.

Posledné štyri roky sa to podľa mňa výrazne zmenilo. To je ten jeden hlavný a najdôležitejší prejav rešpektu, ktorého sme sa dočkali od mesta. Robí množstvo vecí pre to, aby sa tu dalo žiť. Ktoré to sú?

V prvom rade, mesto sa zbavilo svojich únoscov. Áno, zaplatili sme nemalé výkupné ale všetci vieme že dane, ktoré platíme, už neodtečú do súkromných vrecák. Predým sme platili dane a za to nám hodnoty v meste mizli pred očami! Dnes dostaneme tú hodnotu späť, a mne je jedno, či je to v podobe novej dlažby v Starom Meste alebo nových lavičiek v Sade Janka Kráľa. Nezávislé mesto – rešpekt.

V druhom rade, mesto sa rozhodlo, že tu budú platiť pravidlá. Vezmite si napríklad vizuálny smog. Veď na to naše mesto ste dlhé roky ani poriadne nevideli, všade samé bilboardy, megaboardy a podobne, zúfalé! Ozaj, Vám to nevadí? Nalepili Vás kade-tade! Dúfam, že visíte len u tých zodpovedných, ktorí sa s mestom dohodli na nových pravidlách, či? Silné mesto – rešpekt.

Mesto sa tiež rozhodlo, že tu bude pre ľudí. Nie pre autá, ale pre chodcov či cyklistov. Nie je nič horšie ako po ceste obchádzať auto stojace na chodníku. Absurdné, a napriek tomu dlhoročná realita v našom meste. Mám k novej parkovacej politike výhrady, ale rozumiem že bez nej sa nepohneme a preto ju akceptujem. Vallo bol prvý kto mal tú odvahu ju zaviesť a nespravil to populisticky, to uznal aj Váš kolega Hrčka.  Sebavedomé mesto – rešpekt.

Nepamätám sa, že by ktorýkoľvek iný primátor pred tým dnešným osobne venoval toľko času a úsilia komunikácii s občanmi. Niektorí podľa mňa ani nevedeli kde sú Vajnory, lebo mali oči len pre Kodaň či Oslo. Len tak na okraj, nerád porovnávam, ale keď som raz písal primátorovi, odpoveď som dostal do týždňa. Keď som písal cez Odkaz pre starostu na Váš úrad v decembri 2019, odpoveď došla v januári 2022. Otvorené mesto – rešpekt.

Nakoniec, ako vieme skutočný rozdiel často robia maličkosti. Pre tých, ktorí ešte donedávna na tomto meste zarábali, bol maličkosťou napríklad vyťatý strom alebo aj zbúraná historická budova. Posledné štyri roky znamenali citeľný rozdiel: mestské lesy sú tu primárne pre náš oddych ľudí a nie zisk z ťažby, stromy sa sadia, historické objekty odkupujú či zachraňujú. Zelené a hrdé mesto – rešpekt.

Nezávislé mesto. Silné mesto. Sebavedomé mesto. Otvorené mesto. Zelené a hrdé mesto. Pre mňa päť prejavov rešpektu od mesta a jeho terajšieho primátora za posledné štyri roky. V Bratislave sa začalo dať žiť, a dobre žiť.

Že sme nedostali vo Vajnoroch mestského policajta navyše? Nevadí, viac ho potrebujú v Pentagone vo Vrakuni. Že má magistrát viac zamestnancov? Nevadí, robia pre mesto, sú motivovaní a šetria obrovské peniaze – to s externými dodávateľmi nejde, hlavne keď sú kamarátmi únoscov. Že nemáme novú cestu či chodník? Máme – čerstvo opravenú, od železničného priecestia po križovatku so starou seneckou cestou.

Pán Kusý, ďakujem za ponuku, ale nemám záujem. Bratislava má nakročené dobrým smerom.

S pozdravom

Martin Bak

(Zdroj fotografií: autor 1x, Facebook Rudolfa Kusého 2x)

Teraz najčítanejšie