Denník N

Zázračné zážitky nestoja tisíce

Opäť malé zamyslenie? Áno, nad tým, že drobné prejavy lásky nahrádzajú silu spánku.

 

Túto krátku úvahu by som rád začal dvomi príbehmi. Sú to dva (pre mňa) veľmi silné momenty, ktoré sa mi naskytli v priebehu pol roka a potvrdili mi, že v jednoduchosti je krása (samozrejme bolo by ich aj viac – najviac ma však naštartovali práve tieto. Ale o tom až po príbehoch.

  1. boli sme v detskom tábore, ako vedúci som viedol program, ktorý bol špecializovaný na špionážnu tématiku. Každý správny špión má svoj úkryt, svoje miesto,  ktorom nikto nevie. Vždy prezentujem tímovú hru a tak úlohou detí bolo postaviť si spoločný bunker – vtedy človek vidí, ako deti spolupracujú, koordinuje im stavbu a rieši prípadné konflikty. Tento rok som však zažil niečo silnejšie – dievčatko, trošku väčších fyzických rozmerov vyliezlo na kopec, z ktorého sa bála zliezť. Strach bol tak veľký, že nepomáhala prvotná slovná motivácia spod kopca. A zrazu? K tomuto dievčatku prišli len o rok staršie deti, ktoré vydržali minimálne 30 minút motivovať, kráčať popri nej a pomalými krokmi ju priviedli na rovinu (takto stratili čas na vystavanie bunkra a splnenie úlohy). Bol to zázračný moment, v ktorom som pocítil, že ak my, ktorí tieto deti „nepokazíme“, budeme mať medzi nami správnych ľudí v budúcnosti, a najmä to, že ich už máme.
  2. Po päťhodinovom spánku som ráno pred siedmou šiel z rehabilitácie, v hlave myšlienka, kde by som si ešte hodinku schrupol.  Vtom ma pri aute poprosila partia študentov, záchranárov, či by som ich nezviezol k inej nemocnici, bo idú na súťaž a dostali nesprávne inštrukcie. Tak, že prečo nie? Veď aj tak by som premárnil čas spánkom. A zrazu cítim príliv veľkej energie – ako to, že sa necítim unavený? Prečo sa mi už nechce spať?

Sú to len dva krátke príbehy napísané nie preto, aby sme adeptov pomoci pochválili. Tieto slová píšem, aby sme si všetci uvedomili, aké dôležité je vzájomne si pomáhať. Netvorím žiadnu novú myšlienku – len pripomínam už dlho známu pravdu. Pravdu, že by sme si mali pomáhať – nie raz za čas, keď sa deje veľká udalosť, keď nás niekto za to ohodnotí veľkou odmenou. Každý deň môžeme spraviť desiatky „malých“ činov – ako šofér v zápche pustím auto pred seba bez nadávok. Pustím pri pokladni niekoho pred sebou a pritom namiesto nervov podarovať k miestu ešte úsmev. Prehodiť reč s niekým staršími, o ktorých teraz už aj tak nikto nezakopne – veď úlohu v produktivite spoločnosti už splnili. Poradiť cestu k vytúženému bodu pre človeka, ktorý už dlhšie blúdi a pritom radšej sa zdržať 5 minút, kým sa nám zapne GPS. Nabrať si jedlo na tanier počas rodinného obedu ako posledný, poprípade obslúžiť i celú rodinu pred sebou. Obetovať svoj čas pre priateľov, poskytnúť rameno niekomu, kto to potrebuje. Ale i bežný úsmev na neznámeho človeka na ulici, či zapriať fajný deň pokladníčke v hypermarkete.

Je veľmi veľa možných spôsobov ako pomôcť ľuďom – každý deň – dokážeme si ich však všimnúť? Dokážeme využiť svoje schopnosti k tomu, aby sa ľudia pri nás mohli cítiť ako ľudia? Som si istý, že keď začneme viac žiť pre druhých ľudí okolo seba, nebudeme tak často chorí, psychicky zničení, menej nás bude ničiť únava. Vrásky na tvári sa zmenia z utrápených na tie, za ktoré môže častý úsmev. Pomoc si nemusíme trénovať, stačí otvoriť si srdce – stačí nezištne niečo spraviť pre niekoho ako chlapec Filipko z prvého príbehu. Všetci niekedy potrebujeme pomôcť a čím viac pomoci dáme, tým viac sa nám jej dostane. Dávať pomoc nezištne je pre mňa veľké hrdinstvo a preto ďakujem svojim osobným hrdinom, ktorí ma každý deň učia ich remeslu.

Teraz najčítanejšie

Juraj Šimkovič

Som obyčajný chalan z malého mesta, žijúci v hlavnom meste našej krajiny. Za posledný rok sa mi podarilo vyhecovať sa a snažím sa každým dňom skvalitňovať svoju osobnosť a odovzdávať svoje myšlienky. Momentálne som športovým manažérom, predchádzajúcim zamestnaním som bol vychovávateľ v ŠKD v Bratislave. Vyštudovaný sociálny pedagóg a vychovávateľ. Rád sa inšpirujem, no ešte radšej by som v budúcnosti inšpiroval a pomáha druhým k zlepšeniu kvality života.