Kocovina – prečo vzniká a ako s ňou bojovať

Ten, kto sa aspoň párkrát v živote poriadne opil vie, že alkohol je pliaga, ktorá sa do tela dostáva veľmi rýchlo, ale pomaly a často aj veľmi bolestivo z neho odchádza. V tomto článku si prídu na svoje najmä praktici, napriek tomu, že sa tu objaví aj zopár nudných, no dôležitých, biochemických termínov.
Keď vypije dospelý chlap rýchlo za sebou štyri dvanástky, za hodinu je vo výbornej nálade, ale kým sa alkohol dostane z tela von, trvá to dlhých desať hodín. Samozrejme, záleží na mnohých ďalších faktoroch, najmä na tom, čo a koľko toho pred popíjaním a počas neho zje. Etanol sa po vstrebaní v žalúdku a najmä v tenkom čreve dostáva do cez krvný obeh do pečene, kde sa odbúrava pomocou viacerých enzýmov, najmä alkoholdehydrogenázou. Ženy disponujú približne polovičným množstvom tohto chemického katalyzátora, takže väčšinou zvládajú aj polovičné množstvo alkoholu [1], ale aj tu existujú, samozrejme, výnimky. Podobne je na tom veľké percento Aziatov [3, 4].

Čo na to pečeň
Keď začneme piť alkohol, pečeň sa v okamihu naštartuje a priebežne premieňa etanol pomocou vyššie spomínaného enzýmu na acetaldehyd, ktorý sa ďalej rozkladá iným enzýmom na vodu a acetáty (napríklad na známu kyselinu octovú). Práve acetaldehyd je zodpovedný za nepríjmené poopičné stavy. Pečeň odvádza našťastie fantastickú prácu. Väčšinou sa zbaví až 99 percent acetaldehydu, do krvného obehu unikajú len malé zvyšky. Priemerná pečeň dokáže spracovať približne sedem gramov etanolu za hodinu, u ťažkých alkoholikov až desať gramov. Kým sa telo zbaví etanolu obsiahnutého napríklad v jedinej sedmičke vína, trvá mu to celú noc. To teda znamená, že organizmus je v takom prípade vystavený celých dvanásť hodín (niekedy aj dlhšie), pôsobeniu veľmi toxického acetaldehydu. Imunitný systém vyhodnocuje acetaldehyd ako priamy útok a reaguje zápalovými procesmi. Časom môže vzniknúť reumatická artritída, nastať infarkt alebo sa urýchli príchod a priebeh Alzheimerovej choroby. Takisto môže prísť k mutáciám a zmenám chromozómov.
Ako vzniká kocovina
Hranica medzi kocovinou a opitosťou nie je presná, pretože kocovina sa prejavuje ešte v čase, keď je alkohol ešte stále v krvi. K typickým príznakom kocoviny patríbolesť hlavy, nechutenstvo, tras, únava, hnačka a nevoľnosť. Kocovina veľmi pripomína chrípkové stavy. Sprevádza ju aj zlá nálada, prípadne “morálna kocovina”, úzkosti až depresie, ktoré súvisia s biochemickými zmenami v mozgu. Chemické látky endorfínového charakteru, vyvolávajúce dobrú náladu sa predchádzajúcim pitím vyplytvali a trvá teda nejakú dobu, než sa zas obnovia. V časti mozgu, ktorá sa volá hippokampus sa na čas zastavuje vznik nových mozgových buniek. Počas kocoviny sa zhoršuje výkonnosť svalov, ak je kocovina silná, je enormne zaťažované aj srdce, preto sa počas opitosti, ale aj kocoviny objavuje zvýšený počet srdcových a cievnych príhod. Alkohol zvyšuje krvný tlak a znižuje zrážanlivosť krvi, čo zas zvyšuje riziko vnútrolebkového krvácania. Počas opice sa nikdy dobre nevyspíme, ako sa zvykne tvrdiť, lebo opitosť bráni plytkému, tzv. REM spánku, ktorý je rovnako dôležitý ako spánok hlboký. Preto sa ráno cítime otrundžení a nie sme schopní duševne pracovať, maximálne tak vypĺňať nejakú primitívnu tabuľku v Exceli. Aj to s preklepmi.

Jazykové okienko
Slovo kocovina prešlo do hovorovej slovenčiny z češtiny. V súčasných slovenčinárskych kodifikačných príručkách ho, žiaľ, nenájdete. Pod heslom kocovina nájdete len ekvivalent hlúposť. Stredoslováci vraj majú krajové pľušť, ktoré existuje v slovníku slovenského jazyka len vo význame “daždivé počasie, čľapkanica”. Pôvodne znamenal výraz kocovina výtržnosť a vznikol zmenou českého slova slova kočičina, ktorým sa označovali výtržnosti namierené proti mladoboleslavskému hajtmanovi Kotzovi v roku 1848. V druhej polovici 19. storočia sa začalo používať slovo kocovina pod vplyvom nemeckého výrazu Kater už v dnešnom význame. Kater znamená kocúr, ale aj stav po alkoholovom opojení (označenie kocour nie je výnimočné ani v dnešnej hovorovej češtine, kater v holandčine). Kedysi sa používal aj dlhší výraz – Katzenjammer (mačací nárek). Z nemčiny čerpala podobným spôsobom aj poľština: kac, kacenjamer, kociokwik (mačacie zakvičanie). Maďari majú pre kocovinu viacero výrazov (napr. másnaposság), najkrajší je však názov macskajaj, čo znamená takisto mačací nárek (doslova mačacie au). Fíni, známi priatelia alkoholických nápojov, majú viacero všeobecne používaných výrazov pre kocovinu, ktoré sú kvalitatívne odlišné (krapula, kapula, morkkis, darra, kankkunen, kanuuna, jysäri či krabbis). Existuje aj výraz hängis, ktorý je odovodený z anglického hangover a ďalšie lokálne a subkultúrne žargónové výrazy. Širokým repertoárom sa môžu pochváliť aj Nóri (bakrus, bakfyll, blåmåndag, tømmermenn, fyllesjuke) a Švédi (bakfylla, baksmälla, bakrus, bakis). Pôvabný výraz pre kocovinu majú Bulhari – machmurluk (махмурлук), čo evokuje čosi ako „má chmúrny look“. Keď sme už pri Slovanoch, môže sa vám hodiť aj ukrajinské pochmílľa (похмілля) či ruské pachmeľje (похмелье). Ak by ste raz popíjali ešte východnejšie, tak si kamsi zapíšte čínske sù zuì (宿醉) a japonské futsukajoj (二日酔い).
Acetaldehyd
Na vzniku kocoviny sa nepodieľa samotný etanol, ale hlavný produkt jeho odbúravania menom acetaldehyd. V osemdesiatych rokoch 20. storočia sa na výskum acetaldehydu ako prvý zameral britský výskumný z King’s College v Londýne. Vedci zistili, že acetaldehyd je tridsaťkrát toxickejší ako samotný etanol. Čím rýchlejšia a intenzívnejšia je dodávka alkoholu do tela, tým viac sa ho v procese odbúravania dostáva do obehu. Ide o látku, ktorá je jedovatá najmä pre pečeňové, ale napríklad aj svalové a mozgové bunky. Môžeme povedať, že zatiaľ čo alkohol je sám o sebe dôvodom, prečo ľudia radi pijú, acetaldehyd je príčinou, pre ktorú s pitím končíme. Teda podaktorí aspoň na presne nešpecifikovaný čas. Acetaldehyd je tiež príčinou mnohých chorôb, ktorými trpia alkoholici, najmä srdcových. Acetaldehyd okrem toho urýchľuje starnutie a podporuje degeneráciu malého mozgu. Malý mozog sa stará o koordináciu pohybov (jemných, presných aj rýchlych) a udržiavanie rovnováhy. Navyše ovplyvňuje aj poznávacie funkcie (spracovanie vizuálnych informácií, myslenie) a reč. Odtiaľ teda pramení staré známe tvrdenie, že z alkoholu sa blbne. Acetaldehyd sa zrejme tiež podieľa na kancerogénnom účinku alkoholických nápojov, viaže sa na bielkoviny a ovplyvňuje ich funkciu a štruktúru, podľa práce publikovanej v renomovanom časopise Nature acetaldehyd, poškodzuje okrem iného, DNA.
Pri odvykacej (averzívnej) liečbe sa navodzuje zvýšenie acetaldehydu v krvi napríklad pomocou disulfiramu, ktorý je medzi ľuďmi známy skôr ako Antabus. Pri tomto type liečby alkoholizmu sa v minulosti používalo aj živočíšne uhlie (napr. Carbotox), ktoré má veľmi podobné účinky ako disulfiram. Môžem prezradiť, že to som zažil na vlastnej koži. Skutočne nič, čo by som si chcel zopakovať, alkohol sa mi priečil takmer mesiac. No dobre, dva týždne.

Nebezpečný acetaldehyd nesúvisí len s rozkladom alkoholu. Tvorí sa aj v slinách fajčiarov, teda za prítomnosti tabaku. Tu je acetaldehyd ešte nebezpečnejší ako v prípade alkoholu. Sliny, na rozdiel od pečene, nie sú vybavené účinným systémom na jeho likvidáciu. Mimoriadne nebezpečná je teda kombinácia alkoholu s fajčením. Acetaldehyd vytvárajú prirodzene aj niektoré baktérie, ktoré žijú v ústach, napríklad Streptococcus salivarius a ďalšie. Acetaldehyd je aj prirodzenou súčasťou viacerých potravín. Po celé stáročia ľudia používajú baktérie na fermentáciu jogurtov, nakladanej zeleniny, ale aj pri výrobe syrov či dokonca chleba. Tieto baktérie produkujú viac či menej acetaldehydu. Ten sa bežne nachádza i v zrelom ovocí a v čerstvo uvarenej káve.

Sušiaky
Je známe, že alkohol tlmí vylučovanie antidiuretického hormónu, takže organizmus stratí počas popíjania veľké kvantá tekutín a minerálov. Pečeňové bunky sú vtedy zamestnané odbúravaním alkoholu, nemôžu preto vyrábať glukózu. Ak človek pije na lačno, aby sa rýchlejšie opil, väčšinou mu prudko klesne hladina krvného cukru, takže nastáva hypoglykémia, ktorá býva sprevádzaná potením, nechutenstvom, rozmazaným videním, triaškou, necitlivosťou pier a jazyka, podráždenosťou, mdlobami alebo kolapsom, zmätenosťou, pocitmi chladu, nervozitou, slabosťou, zrýchlením tepu. Toto nebezpečenstvo je prirodzene najvyššie u diabetikov.

Nie je šnaps ako šnaps
Okrem etylalkoholu (etanolu) obsahujú alkoholické nápoje aj rôzne množstvá alifatických alkoholov a ďalších prímesí, ktoré prejavy opice ďalej len zhoršujú. To je jeden z dôvodov, prečo sa neodporúča miešanie rozličných druhov týchto nápojov a prečo ľudia reagujú odlišne na rôzne na rozdielne typy chľastu. Skúsení konzumenti a nádejní alkoholici vedia, že každý druh alkoholu obsahuje tzv. ingredienty (prídavné látky). Podmieňujú chuť, vôňu i vzhľad nápoja a nie sú to vôbec žadne chemické neviniatka. Toxicita ingredientov síce má v porovnaní so samotným alkoholom o niečo slabšie negatívne účinky (v kvalitných značkách sú zastúpené väčšinou v takom množstve, že sa ani neprejavujú), ale niektorí citlivejší jedinci ich nemusia dobre znášať. Dráždia žalúdok, žlčník či črevá (napr. aromatizované likéry, vysoký obsah kyselín či trieslovín vo víne, prípadne bubliniek v sekte a pod.). Častou prídavnou zložkou v pive, víne a muštoch je fenyletylalkohol. Má dvojnásobne vyšší psychotropný účinok ako etanol. Vo vínach sa nachádzajú taktiež tyramín a histamín, ktoré podmieňujú vznik alergických reakcií. Rovnako sú zodpovedné aj za to, že organizmus zle znáša alkohol pri súčasnom užívaní niektorých liekov.

Kráľovským mokom francúzskych bohémov najmä na prelome tohto storočia bol absint. Jeho dlhodobé užívanie vyvolávalo halucinogénne stavy. V pravom absinte sa okrem iného nachádza, bohužiaľ, aj látka z radu terpénov, tzv. tujón. Je toxický pre nervovú sústavu a spôsobuje epileptické záchvaty.

Alkoholické látky môžu ďalej obsahovať aj rôzne toxíny produkované plesňami (najmä tzv. aflatoxíny). Pri kvasení vznikajú okrem etanolu aj nežiadúce chemické substancie nazývané kongenery. Ich súčasťou môže byť napríklad acetón, vyššie alkoholy, estery či aldehydy. Kongenery sú spolu s ingeredientami vo veľkej miere zodpovedné za chuť alkoholických nápojov. Populárnou nežiadúcou chemickou látkou v destilátoch je metanol (metylalkohol). Metanol nie je sám o sebe toxický. V tele sa však pôsobením enzýmov metabolizuje na kyselinu mravčiu, ktorá poškodzuje zrakový nerv, spôsobuje opuchy sietnice a acidózu, ktorá môže viesť až k smrti.

Poopičné recepty
Občas sa nevinné popíjanie človeku jednoducho vymkne z rúk. Bujará nálada, hojnosť rôznych skvostných aj menej skvostných trúnkov, ponocovanie a k tomu ešte to množstvo cigariet. Niektoré rána bývajú skutočne kruté. Čo robiť, keď ste sa už do toho namočili? Tu je niekoľko rád od autora textu, ktorý by vám rád uľahčil tŕnistú cestu do protialkoholickej liečebne.
- Pri tých najtragickejších stavoch, keď je človeku naozaj “na skapatie” a všetko, čo zje či vypije, v momente vydávi, odporúčam uvariť takmer homeopatický výluh čaju, najlepšie rooibos, alebo iný čaj, ktorý neobsahuje kofeín, prípadne veľmi slabý výluh z paliny pravej. Čaj oslaďte obyčajným cukrom (nie fruktózou, tá je pre pečeň zhubná) a dávkujte doslova po čajových lyžičkách. Takto aspoň čiastočne zabránite totálnej dehydratácii, cukor zasa doplní stratenú energiu, ktorú budete potrebovať na spätné odplazenie sa z kuchyne do postele. V tomto prípade sú majitelia garzónky vo výhode.
- Ak je človeku veľmi zle, ale je schopný prijímať aspoň tekutiny, vtedy opäť pomôže slabý čaj. Môže byť mierne osladený a decentne okyslený citrónom (príp. kyselinou citrónovou). Keď si myslíte, že to najhoršie sa vám podarilo preklenúť, skúste pridať do čaju po troške bieleho vína. Ale skutočne len pol deci. V každom prípade platí, že treba vypiť čo najviac tekutín. Dôležité látky sa odporúčajú dopĺňať minerálkou, ale aj tú treba zriediť, lebo niektoré minerály zaťažujú žalúdok a môže sa stať, že budeme opäť tam, kde sme ráno začali. Ak váš žalúdok stále tancuje, na pitie svojej raňajšej kávy určite zabudnite.
- Ste malátni, bolí vás hlava, ale zvládnete prijať nejaké to hutné sústo? Najviac sa žalúdku zavďačíte nasucho opečeným bielym chlebom, prípadne suchármi či piškótami. Neskôr môžete popíjať netučný hydinový vývar s troškou soli a rozšľahaným vajcom. Druhým tipom je hlienová polievka (múkou zapražená voda bez tuku), neskôr môžete skúsiť niektoré z klasických diétnych jedál. V tom to štádiu odporúčame zjesť multivitamínovú tabletu, prípadne nejaké hepatoprotektívum, teda prípravok podporujúci regeneráciu pečeňových buniek (Lipovitan, Essentiale Forte, Flavobion, Lagosa a iné). Výborným liekom na doráňaný žalúdok je už spomínaný palinový čaj, ktorý je síce pekelne horký, ale takmer vždy pomôže, navyše upokojí nervy, uľaví bolestiam hlavy a prinesie blahodarný spánok. Tentoraz si však pripravte silnejší odvar a nechajte ho trocha vychladnúť. Ak sa vám bude priečiť horká chuť, zapchajte si nos a vypite ho na ex. Keď sa zobudíte, pripravte sa na dravý hlad, ktorý vyvolávajú palinové horčiny.
- Pre najmiernejšie stavy kocoviny sa ponúka „klasika“. Je skutočne pestrá, aj tu totiž platí koľko ľudí, toľko chutí. Tu už nejde o liečivé potraviny, ale skôr o to ako oklamať telo, ktoré prišlo o množstvo živín. Prichádza známy dravý hlad. Niektoré poopičné chute hraničia doslova so sebapoškodzovaním. Povážte: kyslé ryby zapíjané mliekom, na to kyslé uhorky, potom suchá saláma na maslovom chlebe zapíjaná presladeným kakaom, o päť minút šťavou z kvasenej kapusty. Poopičné alkoholové menu môže obsahovať pivo na lačno či dokonca štamperlík (neodporúčam riskovať), osladený čaj s rumom a citrónom, Bloody Mary (paradajková šťava s vodkou, odvážlivci si ju dokonca dochucujú Tabascom, šťavou zo zaváraných feferóniek, worcestrovou omáčkou, čiernym korením a podobne). Medzi klasické jedlá patrí fazuľová, držková alebo gulášová polievka, kapustnica, medzi obľúbené sladkosti zas zmrzlina, sladké jogurty alebo tvarohové dezerty.
- Keď sa žalúdok a hlava upokoja a cítite, že sa vám vracajú sily, treba vyjsť na vzduch a poprechádzať sa tak dlhko, ako sa len dá. Tí odvážnejší môžu sadnúť na bicykel alebo si diétne zabehať. Zrýchli sa tak metabolizmus, prekrvenie a škodlivé látky skôr odídu z tela. Počas celej antikocovinovej kúry treba piť toľko vody, koľko len vládzete.
Prípravky proti kocovine
Pred tým, než začneme piť, treba myslieť na to, že etanol je veľký žrút niektorých vitamínov. Naj viac mu chutí vitamín B1 (tiamín), ktorý je dôležitý pre fungovanie pečene a nervového tkaniva, preto je dobré ho doplniť aj s ďalšími vitamínmi skupiny B. Stačí starý známy B-komplex. Určitú logiku má aj podávanie hepatoprotektív, teda prípravkov na ochranu a regenaráciu pečene. Veľmi dobrý je prípravok Essentiale forte, ktorý obsahuje aj tzv. esenciálne (základné) fosfolipidy, teda tuky, ktoré sú súčasťou membrán pečeňových buniek, obnovuje narušené funkcie pečeňových buniek a má mnohé ďalšie pozitívne vplyvy na pečeň. Antacidá, teda ľudovo povedané lieky proti kyseline, môžu zmierniť žalúdočné ťažkosti, nevhodná je ale jedlá sóda. Tá síce zníži kyslosť v žalúdku, ale pri reakcii s žalúdočnou kyselinou chlorovodíkovou uvoľňuje oxid uhličitý, čo nie je príjemné a môže poškodený žalúdok navyše nafúknuť a podráždiť. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom texte môžu byť prospešné aj rôzne remineralizačné a výživové doplnky za predpokladu, že nebudú dráždiť žalúdočnú sliznicu.
Významný prínosom pre ľudstvo sú výsledky fínskych výskumníkov, ktorí zistili, že ak pred náročným večerom zhltnete 1200 mg L-cysteínu, na druhý deň vám buď vôbec nebude zle, prípadne na tom budete oveľa lepšie ako vaši spolustolovníci. Samozrejeme, ak vypijete vražednú dávku alkoholu, ani L-cysteín vám už nepomôže. V nasledujúcom videu si môžete pozrieť test s L-cysteínom, ktorý robili piati mladi Fíni.
U nás masívne propagovaný Anti Ethanol 07 obsahuje vyťažky z oplodí vínnej révy, ďatle, čakanku a niekoľko bylín s exoticky znejúcimi názvami (fylant, emblika, andrografis). Je registrovaný ako potravinový doplnok, ale nie ako liek. Autori webovej stránky tam sľubujú okrem iného, ochranu pečene a najmä zvýšené odbúravanie alkoholu v tomto dôležitom orgáne. Výsledky štandardne vedenej štúdie však neexistujú, preto je toto tvrdenie pomerne odvážne. Tak napríklad vodič, ktorý by takejto reklame nekriticky uveril, by na ňu mohol doplatiť. Populárny Alka-Seltzer obsahuje, okrem iného, aj kyselinu acetylsalicylovú a jedlú sódu. Kyselina acetylsalicilová zvyšuje riziko krvácania do žalúdočnej sliznice a znižuje zrážanlivosť krvi. O nevhodnosti jedlej sódy sme písali už vyššie. Naltrexon (Revia), ktorý sa používa pri liečbe závislosti na alkohole, v prípade predávkovania alkoholom, alebo pri liečbe opiátových závislostí, síce nezmierni subjektívne ťažkosti pri opici, ale tlmí prejavy otravy alkoholom. Mierni dokonca chuť na alkohol a závislým pomáha zbaviť sa recidív.
Použitá literatúra
- Baraona E, Abittan CS, Dohmen K, Moretti M, Pozzato G, Chayes ZW, Schaefer C, Lieber CS (2001) Gender differences in pharmacokinetics of alcohol. Alcohol Clin Exp Res., 25(4):502
- Kunda S (1988) Klinika alkoholizmu, Osveta, Martin.
- Suddendorf RF (1989) Research on alcohol metabolism among Asians and its implications for understanding causes of alcoholism. Public Health Reports, 104(6): 615
- Wall TL, Ehlers CL (1995) Genetic Influences Affecting Alcohol Use Among Asians. Alcohol Health Res World. 9(3): 184-189