Denník N

Ako som sa nestal podnikovým právnikom

Každý prudký kariérny rast predsa musí mať svoje medze a to aj napriek tomu, že vo svojej firme skrátka nemám konkurenciu.

Odkedy som sa zamestnal vo svojej firme a stal sa tak jej prvým zamestnancom, môj kariérny život nadobudol nečakané obrátky. Aby to šlo pekne poporadí, najskôr som sa stal šéfom. Niekto to predsa robiť musí, tak som sa zachoval zodpovedne a zobral to bremeno na seba.

Potom som si uvedomil, že niečo také musí mať aj štábnu kultúru. Načím zmluvu urobiť a hlavne prihlásiť seba sa na sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, vyhlásenie kvôli daňovému bonusu zrobiť a rôzne iné byrokratické folklóry.

Hádam to nebudem robiť ja ako šéf, na to máme lidi! Do výberového konania sa prihlásil iba jeden uchádzač. Zodpovedný, pracovitý so zmyslom pre detail, ochotný robiť to aj zadarmo. Opäť som teda uspel. Po úspešnom pohovore ma čakalo kopu roboty. Tety na úradoch boli našťastie ústretové a mali somnou trpezlivosť, v živote som totiž neprihlasoval nijakého zamestnanca, všetko raz musí byť prvý krát.

Spokojný po fuške s hŕbou farebných formulárov opečiatkovaných rôznymi farebnými pečiatkami (dcéra bola nadšená, okamžite išla pečiatkovať tiež) som si uvedomil, že kolektív môjho malého štartupu, ktorý naštartoval z ničoho bude treba opäť rozšíriť. Ako šéf oddelenia mojich ľudských zdrojov (áno občas sa oslovujem množným číslom – majestic plural, aby mi vo firme nebolo smutno), ktorý prijíma a vyhadzuje zamestnancov hádam nebudem robiť mzdy!

Šéfa marketingového oddelenia a externej komunikácie budem musieť zvoziť… keď nejakého nájdem. Ale na výberové konanie mi zase prišiel až jeden uchádzač. Ale tak lepšie ako žiadny. Zo zrkadla sa na mňa veselo usmieval a kruhy pod očami mu len tak hrali. A tak som sa naučil robiť mzdy. Vždy som po tom túžil. Viete ako to je – keď budem veľký, budem si robiť výplatu sám.

Ešte šťastie, že som nemusel nakupovať nijaký licencovaný software (to by mi finančné oddelenie aj tak neschválilo), existujú aj modernejšie riešenia pre nádejné korporácie, ako je tá moja. Legislatívne srandičky v tejto zákonnej džungli, ktorá sa mení pomaly každý deň a niektoré veci nedokážu zrozumiteľne vysvetliť ani autori zámeru teda našťastie podchytí niekto iný, ja sa v tom musím naučiť len robiť.

Dobrá vec sa podarila, hoci na oddelení podpory v jednej žilinskej firme moje meno a telefónne číslo určite svieti na nástenke červeným písmom opatrené aspoň tromi výkričníkmi. Zároveň som presvedčený, že môj telefonát v tom čase prijímali operátori, ktorí si vytiahli najkratšiu zápalku. Celý prvý mesiac po zbúchaní prvej výplaty, výkazov a hlásení som striehol, kedy začne volať daňový úrad, sociálka, zdravotná poisťovňa, prípadne už rovno aj finančná polícia, že čo to preboha stváram. A nič. Neviem či som taký šikovný, alebo ma ignorujú.

V dobrom rozmare som začal plánovať budúci rast firmy, keď mi zrazu došlo, že za pár mesiacov je potrebné podať daňové priznanie. A moja účtovníčka to somnou dáko nevydržala. Mal som zostať maličká firma s tromi účtovnými pohybmi za mesiac, ale čo čert nechcel, keď sa darí, tak sa darí. Veď len kým poplatím auto, telefón, poistky a poplatky, už sú to štyri pohyby! A čo je veľa, to je veľa. Nevydržal to ani jej software, ktorý sa zosypal tiež. Z banky ma upozornili, že účtovné závierky nemám nahodené už posledné dva roky. Mal som čo dobiehať. Ako šéf ľudských zdrojov už presne viem čo mám robiť.

Nové výberko, sem sa životopisy! Čo čert nechcel, zase len jeden človek… toho šéfa marketing… no nič. Neskôr. Teraz dôležitejšie veci. Daňový úrad musí byť spojný a formuláre, daňové priznania a spovede musia frkať a z komína sa musí dymiť jak vo fabrike. Samozrejme tým myslím tempo práce, nie že by som tu spaľoval nejaké dokumenty. Kúriť v kozube začíname zásadne až v novembri.

Skrátka darilo sa mi, tá istá firma ktorý mi kryje mzdové záležitosti má riešenie aj na účtovníctvo. Opäť legislatívne aktualizácie (aj tie ranné, aj poobedné) sú zachytené, len samozrejme v tom treba vedieť chodiť. Čakalo ma ďalšie tvrdé školenie priamo v praxi a to znamenalo ďalšie krušné chvíle pre operátorov, ktorí fungujú ako priatelia na telefóne. V mojom prípade predpokladám, že si najali nejakého experta, ktorý im za ťažké peniaze odhadol, kedy asi budem volať a vtedy kto mohol sa hodil na PN.

Ale keď človek chce a má komu zavolať, naučí sa. V tomto prípade sa to učilo veľmi dôkladne, pretože aby som mohol urobiť daňové za rok 2021 a doplnil výkazy za predošlé dva roky, musel som podľa papierov nahodiť do múdreho softwaru roky 2017 – 2020, čiže približne 500 položiek a predtým vytvoriť všetky účty, pravidlá a predkontácie podľa ktorých sa to malo robiť. Popri bežnej robote prácička s prestávkami na tri mesiace. Ale čo som si odrobil som nemusel nikomu platiť.

Keď som zdárne ukončil nahadzovanie histórie, mal som toho plné zuby a posunul som si termín daňového priznania na jún, aby som si trochu oddýchol – pri inej práci. Za túto trúfalosť som draho zaplatil, pretože ako som s programom pár mesiacov nerobil, tak som zase všetko pozabúdal a musel si prácne spomenúť…. komu som to vtedy na oddelenie podpory volal. Bol nadšený, že ma opäť počuje. Týmto ho pozdravujem a prajem veľa duševného aj iného zdravia.

Kariérny rast pokračoval prekotným tempom, šéfujem som aj oddeleniu výroby. Vyrábam čo treba, aby som uživil rodinu. Z komína sa len tak dymí (hlavne keď deti spia). No a popri tom samozrejme potrebujem aj oddelenie rozvoja a výskumu, aby som sa raz mohol živiť tým čo ma najviac baví. Tým nechcem povedať, že má súčasná výborná výrobná činnosť nebaví, ale skrátka mám sen. A ak si ho mam splniť, tak treba popri práci aj pracovať nie? Oddelenie plnenia snov ešte nemám, ale v nasledujúcom fiškálnom roku ho plánujem navrhnúť.

Čo čert nechcel, bolo treba riešiť aj nejaké právne záležitosti. Výberové konanie na právnika som nestihol urobiť a vlastne aj načo. Táto republika je plná právnikov, hlavne na fesbúku sú už absolútne premnožení. Čo som ja horší? Zvládnem aj kúpu pozemku od suseda vypapierovať a rovno aj do Obchodného registra zapíšem nové činnosti, nech pomôžem bráchovi v rozbehu podnikania.

Návodov existuje iks, plný internet je formulárov a vzorov. A tak som to zbúchal a hrdý zaniesol na príslušné úrady, pripadne online zabešteloval. Vrátili mi to, nuž tak som doplnil údaje, ktoré už mali inde a urobil som aj valné zhromaždenie sám so sebou, aby som navrhol čo chcem robiť a potom poveril sám seba vykonaním zadania… a zase som im to dal. Opäť mi to vrátili a tak som zase dopĺňal údaje, bohoval a prepisoval a prerábal a zase posielal. Tuším hneď na tretí pokus som to dal. A tak som zistil, že podnikovým právnikom asi nebudem. Toto už určite nechcem robiť a možno už ani nebude treba. Hneď mi odľahlo : )

Asi ostatnem pri tom mojom chlebíku analyticko ekonomickom. Už som to robil pre seba, pre kamaráta, pre firmu, médiá, banku súkromnú aj štátnu, ešte by som mohol vlasti takto pomôcť aby som to mal komplet.

Inak šéf som si hrozný. Všetko chcem mať poriadne, furt sa naháňam, nadeľujem si robotu naviac, málo si platím, dlho trvá kým som s niečím spokojný, deti mi musia pomáhať aby som vymyslel čo treba (lebo moje výrobné oddelenie je kreatívneho zamerania a čo nevymyslím za počítačom vymyslím popri stavaní lega alebo prebaľovaní  – odporúčam). Ale aj tak to mám rád. Vždy som to takto chcel. Veľa snov som si splnil a zistil som, že tým to nekončí. Super nie? Každý jeden človek má mať svoje problémy, stále je čo zlepšovať, čo robiť. Čo by inak človek robil. Ak budú moje problémy takéto, budem spokojný.

Zdroj obrázku: enterpreneur.com

Teraz najčítanejšie

Tomáš Mikulík

Som slušný človek s veľkou hubou :) (dovolil som si citovať klasika).