Martin Lukáč o tom, prečo si jeho práce nenájdu miesto na Slovensku

Martin Lukáč je mladý slovenský umelec, ktorý študoval na Nemeckej univerzite v Lipsku a momentálne dokončuje diplom na pražskej UMPRUM v ateliéri Maľba. Aktívne vystavuje v Česku a zahraničí, no jeho tvorba si miesto na Slovensku zatiaľ nenašla. Vo svojich výstavách často používa aj nahé modely, a svoje často šokujúce výtvory ako kus dlažobnej kocky s ovocím či vázy s umelými cestovinami. Vnímanie umenia prirovnáva k Henrimu Matissovi a tvrdí, že Jeff Koons je pravý businessman. Prečítajte si náš rozhovor v súvislosti s jeho aktuálnou výstavou „Shooting with M.J.“ v pražskom Karlin studios.

Ako vznikol nápad na výstavu Shooting with M.J. (Michael Jordan) a ako vám napadol tento názov?

Dlhodobo pracujem s obrazom ako prostriedkom, ktorý má rôzne možnosti a hlavne variácie formy. To znamená, že pokojne spravím z kresby banner, ako je tomu aj v prípade tejto výstavy a prezentujem ho ako paraván, ktorý sa tvári ako maľba. Spojil som to s Michaelom Jordanom, ktorého od detstva milujem. Je to ikona športová, módna a v neposlednom rade reprezentuje nejaký symbol osobnosti, ktorý si ľudia vážia. Je uctievaný a hierarchicky je vďaka bulváru „vysoko“. Mám rád takéto kulty osobnosti. Sám podlieham tomuto typu konzumu. O to mi aj šlo – uchopiť moju časť osobnosti a vyjadriť to pomocou tejto reklamnej estetiky. Názov mi napadol spontánne pri sprchovaní. Spomenul som si na obľúbené selfies, fotenia a podobne.

Vaša výstava je predposlednou, ktorá sa bude konať v pražskom Karlin studios. Myslíte, že bude škoda, keď sa tieto prestory zbúrajú?

Karlin studios si našlo nový priestor, čo je fajn. Budova je sama o sebe zaujimavá, no v súčasnosti nie som úplne presvedčený o tom, či je to dobrý priestor na prezentáciu umenia. Z čias, kedy som nastúpil do školy v Prahe mám však na túto stavbu sentimentálne spomienky. Vybavujem si, ako som tam prvýkrát vkročil a všetko sa mi zdalo očarujúce. Omnoho viac, ako niekde na Slovensku. Pretože ten priestor je obrovský myslím, že u nás v tom čase podobné priestory na výstavu neboli. Bolo to plné slobody. Všade ľudia popíjali pivo, víno a debatovali obklopení radikálnou výstavou.

Ten industriálny priestor má otvtedy pre mňa tákuto nálepku slobody a otvorenosti. Musím poznamenať, že dnes už na Slovensku funguje napríklad galéria DIG v Košiciach alebo Kasárne Kulturpark, ktoré by sa k tomu dali prirovnať a samozrejme Hala Merina v Trenčíne.

Ako dlho spolupracujete s kurátorkou Janou Pavlovou? Ako ste začali spolupracovať?

Je to naša prvá spolupráca. Jana píše hlavne o architektúre. Pod Big Bossom jej koncom roka vyjde publikácia. Moja výstava je vlastne reminiscencia na postmoderné a modernistické riešenia interiérov. Myslím, že nám to spolu sadlo. Dosť ma v tom podporovala. Naša spolupráca sa však začala tak, že môj prvý návrh zamietla, pretože sa jej zdal príliš… ako vtip (smiech).

Popíšte nám proces, akým ste vyberali diela na túto výstavu? Sú to všetko vaše najnovšie práce? Akého konceptu ste sa chceli držať?

Výstava je jedno komplexné dielo. Všetky veci, ktoré sú tam vystavené, sú pripravené špeciálne pre priestor KIV v Karlin studios. Veľké bannery, na ktorých sú mreže nakreslené uhľom. Maketa kresleného Jordana, vázy s dekoratívnymi cestovinami a video krásnej ázijskej modelky. Spojil som všetky príjemné veci. Má to byť relax zóna. Zároveň trochu prehnaná v tom výtvarnom smere. Všade sú pohovky a vaky fat-boy. Robil som to tak, aby sa všetky práce či už video alebo bannery dali použiť v nejakom open space, kancelárií alebo firme. Je to taký „plezír,“ ako by povedal Matej Ftáčnik z The Spot.

Vaše práce sú veľmi ľahké, vtipné a dá sa povedať, že sledujú trendy. Kto z domácich alebo zahraničných umelcov vás v súčasnosti inšpiruje, koho sledujete?

Tento rok som úplne v zvláštnom móde. Niekde som čítal, že umenie má byť ako diván na oko. Myslím, že to povedal Henri Matisse. O to sa snažím, to sledujem. Zo zahraničných umelcov mám rád Jeffa Koonsa pretože je to pravý švihák a biznismen. Mohol by som menovať veľa ľudí, ktorých prácu si vážim, ale zdá sa mi to zbytočné. Je dôležité,  aby ľudia vnímali život ako umenie a využívali ho na 100 percent. To je dôležitejšie. Ľudia ako Koons k tomu nabádajú. To chcem aj ja. Rozmanitosť je krása!

Máme na Slovensku niekoho, kto by sa vám vedel najviac priblížiť štýlom?

Dúfam, že som originál a priznám sa, že vlastne viac sledujem zahraničnú scénu. Rád by som na Slovensku predstavil svoju osobu ako originálneho tvorcu. Myslím, že podobný prístup na Slovensku nie je, ale možno sa mýlim!

Takmer vôbec nevystavujete na Slovensku. Myslíte, že takáto výstava by sa u nás niekde mohla zrealizovať?

Budem rád, ak mi to niekto navrhne. Predám ju celú za kufrík plný veľkých bankoviek (smiech). Ale vážne, rád by som ju zrealizoval ešte raz a precíznejšie. Mám pocit, že to chcem vybrúsiť a zdokonaliť. Výstava má podchytiť divákov zmysel pre krásu a dúfam, že tomu tak aj je. Respektíve tak si to predstavujem. Zároveň je to taký hip-hop, ktorý spieva o tom aký je život krásny každý deň. Ak bude niekto v Prahe, výstava potrvá v Karlin Studios do 6. decembra. Všetkých pozývam a dúfam, že si ju užijú!

–

Autor je zakladateľ magazínu Swine Daily. Foto z výstavy: Eva Rybářová a Michal Huštaty, úvodná foto: Lousy Auber

Facebook Event výstavy a stránky Martina Lukáča.