Ako na Putina

A teda, áno, aké sú vlastne možnosti riešení udalosti na Ukrajine? Je možné dostať sa „zo slepej uličky“, prípadne s reálnej hrozby jadrového útoku, či vojny,  inak ako tým, že si predstavíme viac možnosti riešení, postojov, ak dáme viac myslenia, pochopenia k druhým. Ak prípadne budeme schopní reálne vo verejnej sfére, v „diskurze“ pripúšťať i to, že kombinatorika, ako matematický nástroj pripúšťa viac logických variant – ktoré by minimálne novinár – s vysokoškolským diplomom – mal brať v normálnej spoločnosti do úvahy.

Ak teda niečo daný Silvio Berlusconi povedal, je asi vhodné, pozrieť sa na to bez PRESDUDKOV ((s otvorením myslením), zvlášť, keď ide o novinára, ktorý cez média ovplyvňuje verejnú mienku, voličov, postoje, náladu v spoločnosti, vieru v demokraciu, ako systém rovnosti, rešpektu, ochrany základných ľudských práv a slobôd…

Ak sa teda niečo stane, môžeme to buď schvaľovať (je nám to príjemné), alebo to môžeme odsudzovať (pocity sú nepríjemné, naplnenosť potrieb, cieľov, snov a túžob…), môžem ostať „mimo“, pasívny, alebo sa môžem zapojiť do riešenia (aktívny, napr. cez „sankcie“ na toho, koho chcem zbrzdiť).

Potom môžeme sledovať, ako sa to, daný fenomén, vyvíja, ako v čase vďaka tomu otvorenému mysleniu, kritickému mysleniu, zisťovaniu skutočnosti, zberu informácií, vyhodnocujem, či je daná stratégia stále vhodná. Ak nie, nie je hanba povedať, že ok, vráťme sa z polovičky cesty…(napríklad do pekla).

Je teda možné, že v tomto momente sa teraz nachádzame a že práve tu politik Silvio Berlusconi vyslovil nejaký názor (legitímne, v rámci pravidiel demokracie). Nemusíme s ním súhlasiť, ale je „divnô“ citlivo zavnímať z médií vzťah hosť a novinára v tv relácií, kde novinár akosi automaticky, akoby v PREDSUDKU (ktorý by si novinár, ak sa chce niečo dozvedieť a ak chce divákom naozaj ponúknuť informácie od „relevantného“ hosťa (napr. odborníka), nemal dovoľovať, teda, že vopred vie, že hosť je automaticky „na tej istej lodi“ (kto vie kam), čo sa týka riešenia mieru, vojny, zničenia sveta (jedinej známej planéty, kde je život).

Zopakujem teda to, čo som písal v tom svojom tu poslednom príspevku, že ak mi ide o mier, môže byť jedno, čo si myslím ja, malo by mi záležať – SKUTOČNE – poznať toho druhého, to, čo chce on. Ak ho považujem za nepriateľa, mohol by som skúsiť zlepšiť vzťah, stavať mosty pochopenia, porozumenia (pohybujeme sa tu vo sfére citu, možno empatie, teda nie ega, rozumu, vedy…budovať priateľstvo, susedstvo, to je umenie…mohlo by sa učiť ako predmet na školách…). Teda je „vyspelým dušiam“ snáď jasné, že ak sa jadrová mocnosť naozaj dostane do kút, a odkiaľ nebude úniku, že naozaj hrozí „obrat“, jadrový útok, zničenie, utrpenie…tak predsa hovorí základná schéma v teórií frustrácie, agresivity…

O čo nám teda ide?

Spomenul som si dnes na knihu E. M. Remarque, Na západe nič nové.

Samozrejme preto, že mi dnešná situácia, žiaľ, pripomína to, čo tam autor popisuje. To, čo prežil….

Ak ste nečítali, najvyšší čas…

Teda, naivní, málo znalí žiaci, „hltali“ informácie, názory, postoje, propagandu..svojho učiteľa na gymnáziu a s nadšením sa prihlásili za vojakov na západný front (prvá svetová vojna)- Postupne spoznávali, čo je to vojna, ako umierajú priatelia, aké to je nezmyselné, nepochopiteľné žitie, bytie.. ako spôsob … (možno tu by tiež „hrdinovia“, znalci pravdy, „vysmiali i politika, ktorý by mal nejaký iný názor, možno by „spiklenecky, predpokladali v otázke, že „respondent“ povie to, čo „chceme všetci počuť“

Ako dnes…tak „trochu“ hlúpo…

ÁNO, knihu, ktorú spomínam, som čítal cca. 15 ročný, a prešlo pár desiatok rokov, teda možno predpokladať, že v prípade mobilizácie, na východný front – na obranu cudzieho štátu, nebudem povolaný. Teoreticky… Ale ako sa pozerám na „mládež“ s odznačikmi, s názormi, s pravdou, s transparentmi, ktoré im visia na stenách, tak mi je akosi čudne… nie, neželám im ani náhodou toto poznanie. Nezmyselné utrpenie, svoje či to, ktoré im niekto „zhora“ určí, aby spôsoboval iným (ľuďom). Som proti násiliu. Som z verejnosti, ktorá je proti násiliu…Myslím si, že tejto vojne sa dalo zabrániť, ak by sa chcelo. Ak by sa slovami chcelo pomenovať to, čo sa dialo, to, čo iných chcel, čo cítil, čoho sa obával.

A ešte myšlienku z iného súdka na záver, postoj k referendám o pričlenení sa k iným štátom, v rámci medzinárodného práva.

Nemám na to odborný názor.

Ale, čo by sme si mohli všimnúť je to, ako sa dosť často mení geopolitická mapa, medzinárodná situácia, ak osa niektoré štáty pričlenia k niektorým vojenským paktom, len preto, lebo niekto si zvolí niekoho do parlamentu a ten je ZA. Akosi nie je vidno ani širokospektrálnu diskusiu ani pokusy vypísať referendá, jednoducho si spraví pár „mocných“ svoje…

Neschopnosť v spojení s mocou sa rovná zločin.

Myšlienka hodná zapamätania.

Veď sme toho, žiaľ, svedkami.

A energie, keď už tu píšem,…trochu unavený, uzimený z dnešného popoludnia, z cestovania ,…situácia, akosi, mám ten dojem, zas umelo vyvolaná.

Kde nabrať napríklad tie financie pre ľudí?

Jedna možnosť, je zrušiť tú našu RTVS, ušetrené peniaze (rozpočet .ukončiť tú novinársku a publicistickú mizériu…) a financie z rozpočtovej položky štátu dať seniorom….

 

TO sa asi nebude páčiť…

A ušetrený čas seniorov investovať do skutočného hľadania ciest, ako tráviť zmysluplne voľný čas, možno cesty osobnostného rozvoja, štúdia, vzdelávania na univerzitách tretieho veku, či inde.

Možno sadením stromov, ríbezlí, kríkov, rakytníka, alebo venovať sa viac napríklad záhradkárčeniu…či kultúre…

Potom je tu možnosť skúsiť zažalovať „vedcov“ (firmy i štáty, zodpovedných podľa dôkazov), ktorí nejaký ten rok, v rámci „šírenia“ PRAVDY o pandémií držali svetovú ekonomiku, HDP, či ľudí v nejakej neslobode, v stave pasivity, strachu, nepodnikania, ktorá ich držali doma…a spôsobili zvýšené náklady, sekery, zaťaté do ekonomík, do budovania sociálneho fondu ,poistného sociálneho fondu.. ktorí spôsobovali „pád“ trhu s akciami a potom na tom za „ryžovali“…

Teda na obrázku nie je Putin ,je to ilustrácia z knihy Na západe klid. Druhé dielo v danej publikácií je „Cesta zpátky“ Vydavateľstvo Naše vojsko Praha, rok 1988 „..dorozprávaný príbeh oklamaného, zneužitého a vojnou označkovaného „mládí“…

Som za cestu zpátky… kým je čas. Nechajme prehovoriť starších, zodpovedných, múdrych, schopných, ..nie tých, ktorí sa pre nejakú povahovú črtu hrnú do médií a chcú robiť politiku…moc.. ktorí sú dejinám na smiech…na smiech cez slzy…

Samozrejme odsudzujem vojnu, barbarstvo, násilie, ale len vyjednávaním, ochotou sadnúť si za jeden stôl, je možné dosiahnuť nejakú dohodu, ktorá by ubezpečila obe strany …nechce sa mi písať rôzne frázy, aj tak to tu asi málokto pochopí…málokto sa dočítal až sem, málokto vidí ďalej ako na koniec svojho nosa, sa svoj „najlepší“ názor, postoj…heslo, floskulu..žiaľ, ako to bolo i pred vyše sto rokmi, neboli tu na Slovensku ani politici a ani národ so svojim národným povedomím, to však neznamenalo , že niekto z toho spoločenstva nevynikol, že sa nezapísal do dejín, do sŕdc, ako  osobnosť…že niekto nepreniesol „fakľu“ ďalej…až k nám…teda, napriek tomu, ako to je, že sa musíme zmieriť s tým, že väčšina (vďaka školstvu, médiám, svetovej geopolitike) nezmúdrie, niečo – ako malá iskierka, plamienok, …si zachová.. niečo „večné“, pretrvá…asi mimo Denníka N (:-))

A aby našiel každý to, čo hľadá, tak odpoveď na otázku: „Ako na Putina?“ je tá, že možnosti riešenia by sme si nemali vopred vzdávať, vylučovať, ale reálne preverovať, trpezlivo a dôstojne skúšať viesť dialóg s rešpektom, ako rovný s rovným , a nie  v predsudku hlúpom – v tej nadutosti „ega“ púšťať do éteru prázdne reči… Teda, jednoznačne je dôležité rešpektovať stav, aký je geopolotický a sadnúť si za jeden stôl.

Ak tu naozaj nejde niekomu o to, aby sa spravil nejaký kontrolovateľný celosvetový poriadok, kde by s nevyrábalo zbytočne v konkurencií, kde by sa nemíňali energie v rôznych fabrikách sveta, ktoré dávajú prácu i znečistenie, i náklady i trh…aby sa docielilo niečo ako celosvetové „zdanenie“ a rozdelenie bohatstva, i surovín, i podielu na rozvoji i na bezpečnosti rôznych…a dal – možno – väčšine, „zodpovedných“, ktorí budú celý život sedieť doma pred monitorom ..nejaký ten tzv. nepodmienený príjem…bol by to koniec plurality, motivácie ,tvorivosti, ľudskosti…normálnosti, možno začiatok i tzv. umelej inteligencie, ktorý by postupne „regulovala“ svet. ˇúdajne i o to sa vo svete konajú „preteky“, ktorá veľmoc ju prvá zavedie do „praxe“. ˇáno, možnosť ako sci . fi..ale ako vyzeral ten náš svet pred rokom? Tiež to bolo ako si fi… Vedec by sa nemal vzdávať hypotéz, buď sa overia ako pravdivé, alebo sa jednoducho vylúčia…nie je to hanba myslieť …skúšať chápať…v rámci kombinatoriky…

A ešte si dovolím jednu poznámku, vo všeobecnosti, my máme v tomto našom kúte Európy, v rámci stratégie prežitia, kultúry, múdrosti, tradície, akosi zauužívaný model: poslúchaj, opakuj…urob v rámci ukázania sa mocným, že všetko splním svedomite do bodky, teda i napr. z učenia sa o základných ľudských právach a slobodách v praxi v rámci nejakého systému, národnej stratégie, zavádzaniu, implementácie…spravím niečo, čo bude vyzerať ako ukážka neslobody, povrchnosti, formálnosti, ako zlaté tela, ktoré si na potrebný a nevyhnutný čas dáme na „oltár“, kde sa budeme klaňať, kým nás budú sledovať, kým sa to oplatí..podobne by sme rozobral i do absurdnosti i hoc turistiku, ak by to bol učebný odpor na škole, učebná látka, znechutíme i to, znechutíme i uvažovanie o tom , o prírode, o živote… ako „cvičení lidé“ o ktrerých spíval ešte Karel Kryl…zamyslime sa, čo je efektívne, čo kultúrne, ako sa dorozumievame a ako s dostávame k cieľu, kto tu vlastne môže reálne uvažovať a žiť? Tridsať rokov po „revolúcií“…

Obrázok z centra Bratislavy (Trnavské mýto):

Svet, alebo mier, je predsa podmienka toho, aby sa mohla ekonomika rozvíjať, obchod, služby, dialóg, obchodné rokovania… želajme si mier, pokoj, možnosť normálne žiť, normálne myslieť, slobodne…a morálne…