Telemedicína, cesta minimalizácie nákladov a ľudského kapitálu

Fakt, že Slovensko, ale i ostatné krajiny Európskej Únie či celkovo západnej civilizácie trpia nedostatkom zdravotníckeho personálu, je dlhodobo známy a pertraktovaný fakt, ktorému sme sa venovali vo viacerých už publikovaných článkoch.

V prípade, ak firma – a to v akomkoľvek segmente podnikania – trpí nedostatkom pracovnej sily, musí túto situáciu riešiť cez súbor opatrení. Je nepochybne potrebné snažiť sa s týmto trendom bojovať cez nábor nových medicínskych pracovníkov, no ako sa ukazuje, i kvôli nedofinancovanému sektoru zdravotníctva, Slovensko ťahá v tvrdej konkurencii okolitých štátov za kratší koniec. Jeden z účinných „hackov“, ako tento stav zlepšiť, sú moderné technológie a špeciálne telemedicína.

Telemedicína je definovaná ako súčasť elektrizovaného zdravotníctva a označuje poskytovanie medicínskych služieb na veľké vzdialenosti. S poskytovaním služieb cez telefón alebo v online priestore má v roku 2022 skúsenosť drvivá väčšina populácie, nehľadiac na vek. Digitalizácia, telemedicína, vývoj nových postupov a procesov posúva diagnostiku, liečbu a najmä racionalizuje využitie nedostatkových zdravotníkov.

Na telemedicínu sme sa na Slovensku zvykli pozerať cez prsty a pozeralo sa na ňu veľmi často ako na vyšetrenie pacienta cez telefón alebo videohovor, ktoré vykonáva lekár. Príkladom telemedicíny, ktorý bol už pred niekoľkými rokmi úspešne implementovaný a navyše aj širokou verejnosťou oceňovaný a hojne využívaný, je  tzv. e-recept. Pacient už nemusí merať cestu za lekárom a lieky mu dokáže lekár predpísať aj telefonicky. Mnohí pacienti, ako sú napríklad diabetici, hemofilici alebo pacienti trpiaci hypertenziou, majú dnes vďaka telemedicíne o niečo komfortnejší život. Civilizačné choroby sa dajú cez telemedicínu liečiť mimoriadne efektívne a pacienti s týmito ochoreniami dokážu výkyvy svojho stavu konzultovať bez nutnosti návštevy v ambulancii, a nehovoríme pritom len o občasnej konzultácii, ale o dlhodobom liečebnom procese. Obdobne je možné liečiť i astmatikov, pacientov s chronickým srdcovým zlyhávaním alebo mnoho hematologických pacientov. Táto liečba je win-win situáciou pre pacienta, ako i lekára, ktorý bude mať kontrolu nad vývojom zdravotného stavu pacienta. Beneficientom bude i pacient, keďže bude mať správny dojem, že sa lekár o jeho stav aktívne zaujíma.

Klinická starostlivosť na diaľku pomáha eliminovať bariéry a zlepšuje prístup k zdravotným službám. Tento druh poskytovania zdravotnej starostlivosti sa osvedčil už dávnejšie a v západných krajinách je bežnou súčasťou v praxi už roky. Výhodou telemedicíny je, že dokáže efektívne zbierať, vyhodnocovať a analyzovať zozbierané dáta dištančne. Navyše trend väčšieho využívania telemedicíny bude pokračovať aj na Slovenku a i po tom, čo v ešte väčšej miere skončí šírenie pandémie covidu-19. Dôvodom je, že pomer zákrokov a medicínskych úkonov, ktoré sa riešia ambulantne, narastá. Navyše Slovensko patrí dlhodobo medzi krajiny s najvyšším priemerným počtom návštev u lekára. Nikto nechce pacientov demotivovať, aby lekára, nemocnicu či RZP v prípade závažných dôvodov navštívili, no je potrebné reflektovať stav, kedy sú preplnené čakárne u lekárov, pričom to nie je vždy nevyhnutné. V mnohých prípadov majú pacienti skôr pocit, že potrebujú lekára, ako reálny dôvod na jeho návštevu. Na pacienta vplýva aj jeho psychika a opäť i v takýchto prípadov dokáže pomôcť konzultácia s lekárom či zdravotnou sestrou telefonicky bez nutnosti opustiť pohodlie vlastného domova. Navyše cez telefón alebo inou formou elektronickej komunikácie nedochádza k riziku vystavenia pacienta s potenciálne infekčným prostredím. Je však nutné dodať, že vinníkom pričastých návštev u lekára nie je výhradne pacient. Samotný systém posledných troch dekád ho k tomu motivoval.

K rozmachu a masovejšiemu využitiu telemedicíny prispel mimoriadne rýchly a efektívny vývoj nových technológií, najrôznejších druhov senzorov a v neposlednom rade miniaturizácia nových technológií. Vďaka tomu dnes môžu pacienti na svojom tele nosiť elektronické zariadenia a iné prístroje, ktoré umožňujú meranie viacerých parametrov (tlak, hladina glukózy v krvi etc.) v domácich podmienkach aj pre vzdialenú diagnostiku. Podobne ako sme si pred niekoľkými rokmi nevedeli predstaviť, že si drvivú väčšinu tovarov a služieb dokážeme objednať jednoducho cez mobilný telefón, tak obdobný, ak nie ešte väčší progres nastal pri medicínskej technike. Ešte pred necelou dekádou bolo získavanie údajov z tela pacienta doménou pomerne veľkých externých prístrojov na tele pacienta alebo komplikovaných a najmä extrémne nákladných do tela implantovateľných rekordérov alebo kardiostimulátorov, dnes je k dispozícii veľké množstvo rôznych zariadení na meranie rôznych vitálnych parametrov. A je to opäť konkurencia medzi výrobcami tejto techniky, ktorá stlačila ceny nadol. Niektoré „technologické hračky“ používame v dennodennom živote, už lacnejšie smart hodinky dokážu zmerať pulz a tie pokročilejšie majú v sebe zabudovaný okrem iného oxymeter.

Dáta, ktoré sa získajú na základe moderných prístrojov, sú následne vyhodnocované lekármi a špecialistami, ktorí dokážu stanoviť efektívnu liečbu. Dáta pacienta by sa následne mali transferovať do telemedicínskeho centra, v ktorom ich zdravotníci posúdia a následne pacienta kontaktujú. Položia mu súbor otázok, na základe ktorého sa určí diagnostika a potenciálna liečba stanovená kardiológom presne pre potreby každého jedného pacienta individuálne.

Ušetrené náklady spojené s nemocničným pozorovaním tak môžu byť vďaka telemedicíne vynaložené iným spôsobom. Zdrojov v zdravotníctve je nedostatok, a tak je každá racionálna optimalizácia procesov a ušetrené finančné prostriedky v prospech pacienta. Slovenské zdravotníctvo sa potrebuje v omnoho väčšej miere digitalizovať, zároveň sa náš zdravotnícky systém musí adaptovať a implementovať nové trendy a telemedicína je pre tieto účely ideálny štartom.