Svet potrebuje Zorbu
Vždy, keď je svet v kríze, spomeniem si na Zorbu. Na jeho posolstvo o obyčajnej ľudskej láske. Počúvam Mikisa Theodorakisa a vynoria sa mi obrazy boja proti tyranii, obrazy nadšenia a národovstva.
Pre mňa je skutočné národovstvo niečo mimoriadne pozitívne. Je to snaha ukázať svetu naše prednosti. Je nákazlivé, inšpirujúce…
Za naozajstných národovcov považujem ľudí, ktorí potichu, bez svetiel reflektorov, pomáhajú opusteným deťom a znevýhodneným – doma i v ďalekom svete. Aj tých, ktorí odvážne, aj napriek svetlám reflektorov, zaspievajú o tom, čo by malo zahanbiť ľudí v dresoch s nápisom: Ego.
Skutoční národovci sú – pre mňa – ľudia, ktorí si robia svoju prácu úprimne a statočne, ako poslanie prejavu lásky k druhým ľuďom.
Nech si každý robí svoju prácu – ako poslanie.
Umelci – nech nás nadchýnajú,
straníci – nech nám predkladajú vízie hodné ich opravdivej farby,
učitelia – nech učia deti správne čítať, vidieť a počúvať,
politici – nech sa dohodnú na tom, čo je pre nás prospešné,
novinári – nech napíšu aj B, keď píšu A,
moslimovia – nech si zreformujú svoje náboženstvo,
humanisti – nech im v tom pomáhajú,
vojaci – nech oslobodia svet od tyranov,
výrobcovia zbraní – nech si dajú navždy pohov !
