Denník N

BRUTUS 2022: Výsledky 5. verejnej ankety o podpriemerný, neinovatívny a neekologický počin v architektúre

Lebo to už nie je ani pekné, ani smiešne

Anticena BRUTUS 2022 za architektúru je tu! Jubilejný piaty ročník verejnej ankety o najproblematickejší počin v oblasti architektúry a stavebníctva prináša nešťastných 13 fenoménov architektúry uplynulého roka.

Najprestížnejšia anticena vyhlasovaná anonymnými dobrovoľníkmi, ktorá parazituje na CE ZA AR – Cene za architektúru Slovenskej komory architektov, vyhlásila už v poradí piatu verejnú anketu o podpriemerný, neinovatívny a neekologický počin v domácej architektonickej tvorbe. Cenu svojpomocne každoročne vyhlasuje neformálna porota priaznivcov architektúry. V priebehu leta nominovala verejnosť prostredníctvom online formulára celkovo až 50 fenoménov, žiaľ, ako porota zhodnotila, podpriemernej kvality.

Anticena bilancuje rok 2022. Pripomeňme, že v prvom ročníku v roku 2018 bol ocenený drevený objekt pod mostom SNP, ktorý je našťastie už minulosťou. Neskôr sa stala laureátom fasáda bratislavského Hotela Danube, stále je tam. V roku 2019 Vyhliadková veža na Šrbskom plese – ešte dlho tam bude, a napokon vlani sa tomuto oceneniu tešil Hotel Damián v Jasnej, ktorý je stále neskolaudovaný. V podnetoch z radov verejnosti sa aj tento rok opäť zaskveli počiny, ktoré opakovane BRUTUS oceňuje aspoň skromnou nomináciou. Azda najviac pozitívnou spätnou väzbou pre vyhlasovateľov tejto anticeny je rastúci záujem verejnosti o kvalitu prostredia pre život, ale aj potvrdenie legitimity ceny vyhraným súdnym sporom.

Cieľom anticeny za architektúru BRUTUS je ukázať architektúru a jej autorov a autorky, ktorých výsledná práca demonštruje kombináciu antitalentu a absencie vízie, čím prispievajú k spoločenskému či ekologickému úpadku (negácia štatútu medzinárodnej Pritzkerovej ceny za architektúru). Ďakujeme preto všetkým, ktorí sa v týchto slovách, ani pri pohľade do zrkadla, nenašli.

Ktoré diela sa zaskveli v aktuálnom ročníku?

1! (Z)búranie Istropolisu je fakt BRUTUS – smutným víťazom anticeny za rok 2022 sa stáva zbúranie Istropolisu. Tento fenomén doby sme už v minulých ročníkoch v nomináciách mali, žiaľ osud sa zavŕšil potupne. Ocenenie BRUTUS však nesmeruje Istropolisu ako stavbe, ale investorovi Nového Istropolisu, ktorý pod rúškom re-generácie, obnovy a re-developmentu zničil jednu z najhodnotnejších stavieb Slovenska. V čase, keď aj v slovenskej architektúre silnejú témy udržateľnosti a zodpovednosti v navrhovaní sa tu púšťame strmhlav proti prúdu. Nikto nechce byť prorokom, avšak Nový Istropolis nie je ani po zbúraní (starého) Istropolisu o nič bližšie k realizácii a je len otázkou na dejiny, či  tým prispeje k spoločenskému či ekologickému rozvoju Slovenska.

Koláž: Jano Doe

2! Bojnice – Matúšovo námestie a iné vežičkové, kamienkové a balustrádové novostavby a verejné priestory

Všetko a ešte viac a vo výsledku nič. Napriek snahe o medializáciu tento svetový bojnický unikát ušiel pozornosti mnohých Slovákov a Sloveniek. BRUTUS to chce touto nomináciou napraviť. Ako nepodarený pokus a gýč ho označil Bojničan a krajinný architekt Michal Štrba (v rozhovore pre Aktuality dňa 21.5.2021). Nejedná sa však len o jasnú devalváciu estetiky, avšak aj o nezodpovedné narábanie z historickým dedičstvom a krajinnou hodnotou areálu kúpeľov.  Bojnice však v tejto nominácii nie sú samé. Priraďme k nim všetky námestia a verejné priestory, ktoré vzišli z vôle a umu miestnej samosprávy, svojvôle štatutárov a ich neodborného stretu s duchom tvorivosti. Doplňujúci príklad za všetky – Kavečany, na večné časy. Nie je to výbuch gýča v čase a priestore, je to explózia samotného časopriestorového gýču.

foto: Braňo Bibel

3! Klingerka

Keď najvyšší neznamená najlepší, a už vôbec nie najpohľadnejší, alebo – ako vysoko sa dá klesnúť? Klingerka je karikatúrou futuristickej vízie (slovenskej) budúcnosti, a žiaľ aj smutnou reflexiou domáceho zápasu o kvalitu stavania, bývania a práce. Jeho materiálová podstata, hmotové stvárnenie a zasadenie do obrazu a kontextu mesta nevytvára priestor pre kladnú kritiku.

foto: Aktuality.sk

4! Likvidácia diela Ivana Matušíka v Martine

Ekonomická transformácia sa už nenesie v znamení bankrotu, ale rovno likvidácie, a tam, kde už nie je koho zniesť zo sveta, ostáva zniesť zo sveta jeho pamiatku. Za posledný rok-dva nás opustili azda všetci velikáni slovenskej architektúry 20. storočia. Je perfídnym a nechutným aktom majiteľa domu čakať na skon architekta, aby pod rúškom “údržbových prác” zničil jeho spoločenskú a umeleckú hodnotu, ako aj odkaz autora. Všetko aj napriek tomu, že súd nariadil, že majiteľ Obchodného domu FIX v centre mesta Martin má zastaviť odstraňovanie fasády a iných architektonických prvkov. Majiteľ napriek tomu odstránil po celom obvode všetky výtvarné a konštrukčné prvky stavby, ktorá je zapísaná v Registri modernej architektúry Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.

5! Opál, Prešov

Len o niečo lepšie dopadlo nákupné stredisko Opál v Prešove, ktoré prešlo rozsiahlou rekonštrukciou. Nová strecha, okná a fasáda z neho podľa miestnych médií mali urobiť reprezentatívnejšiu a modernejšiu budovu, ktorá skrášli sídlisko Sekčov. Žiaľ, ďalší z nedôstojných zástupcov v bohato zastúpenej disciplíne “ako vyje*ať s modernou”.

6! Projekt modernizácie hotela Granit na Zemplínskej Šírave

Minister obrany Jaroslav Naď na svojom Facebooku prvého apríla informoval o modernizácii Hotela Granit Zemplínska Šírava, ktorý sa premení na vojenskú zotavovňu. Aj v októbri nám tento zámer príde značne BRUTUS. “Srdcovka pre mnohých východniarov, ktorá sa pre laxný prístup rezortu rozpadla pred očami,“ uviedol minister. Pod tonami sutiny dnes ešte rozpoznať fragmenty dobovo vysoko hodnoteného rekreačného zariadenia, ktoré osadením a stvárnením objemu je jedným z mála príkladov okrajového prúdu štrukturalizmu v architektúre neskorého modernizmu. Po pridaní nánosu nových “citlivo” zakomponovaných hmôt wellnessu a heliportu zanecháme zaisto pre ďalšie generácie odkaz zodpovedného a hodnotovo naplneného rozpracovania dedičstva predchádzajúcich generácii.

foto tasr

7! Dilemy estetiky umenia vo verejnom priestore

Teraz vážne… §8 nového Zákona o výstavbe straší návratom umenia vo verejnom priestore. Straší… lebo keď vidíme Lasicu, Satinského a Filipa s klavírnym krídlom na Lužnej ulici v Bratislave… bojíme sa, lebo to vyzerá ako by to stálo v strede kruhového objazdu. A to sa tak veľa strašilo odborno-ideologickými komisiami pred rokom 1989… aspoň niečo z toho zostalo. Najvyšší čas niečo urobiť, lebo aj zlé očividne na niečo dobré bolo.

pohyblivá rozhľadňa Bytča nad Hrabovým cestujzamenej.sk

8! Rozhľadne

Celkovo nás fascinuje fakt, že ľudia stavajú v prírode zbytočné stavby, dokonca aj škaredé. Prešov vysvetľuje, prečo bola nová vyhliadková veža na Malkovskej hôrke taká drahá. V Spišskej Novej Vsi otvorili 24-metrovú vyhliadkovú vežu v lokalite Šulerloch. Ponúkne výhľady na Tatry, mesto, aj široké okolie. Program slávnostného otvorenia ponúkal súťaže pre deti aj hľadanie pokladu. Nenašli sme v tejto realizácii žiadny hlbší zmysel, nieto ešte poklad. Je toho dosť: rozhľadňa Bytča nad Hrabovým, Hradová v Kavečanoch, rozhľadňa pri Kráľovej studni v Lenartove, rozhľadňa Čerešenka v Čižaticiach či rozhľadňa na Kloptani v Mníšku nad Hnilcom – you name it! Ostatne, už aj CEZAAR sa pýtal – na čo je to všetko dobré?

zdroj: zásielkovňa.sk

9! Pohodené škatule v mestách

Keď sa zbavíme bilbordov, príde ešte niečo horšie. Zbytočná reklamná plocha nám extrudovala do priestoru a explóziou početnosti vracia problém vizuálneho smogu o dekádu späť.

10! Fenomén hešteg

Viete, čo má spoločné Hollywood a Trstená? Na Slovensku dobre vieme, čo je to byť 100 rokov za opicami a teraz už vieme, čo je to byť aj 100 rokov za Holywoodom. Tento ikonický nápis na brale Mount Lee vznikol presne v roku 1923. V tomto čase nachádza nespočet neautentických napodobnením, čo z nich jednoducho robí gýč. Trstená, Hollywood ≠ Holýúd (pozdravujeme do Žiliny) ale aj do #Trnavy, #Kapišovej a #Barde-jouva. Darmo, dobre je chcieť byť umeleckým a kurátorskym gestom v meste a zároveň žiť ako vo filme….

11! Mimoriadne ocenenie odborného mediálneho partnera – Brutus Brutusovi, alebo cena za absenciu otvorenej architektonickej kritiky, ktorú táto krajina a tvorba v nej tak zúfalo potrebuje. Ostatne, ako Krajský súd v Bratislave rozhodol v prospech kritiky BRUTUS: “Architektúru, resp. výstavbu nehnuteľností je všeobecne treba vnímať aj ako vec, ktorá podlieha verejnej mienke a kritike a ku ktorej môžu mať rôzne osoby rôzne názory, a to aj názory kritické.”

12! Anticena verejnosti – najviac nominácii, viac než polovicu v roku 2022 udelila verejnosť búraniu Istropolisu. Čo k tomu dodať?

13! Špeciálne ocenenie, a veríme, že ho nebudeme musieť už nikdy udeliť. Špeciálne ocenenie za osobitný neprínos pre rozvoj architektúry, ktorý nie je vyjadrený architektonickým dielom, ale naopak, je výsledkom práce osobnosti, samosprávy, inštitúcie alebo orgánu verejnej moci, udeľuje v roku 2022 Ruskej federácii a jej bezcitným predstaviteľom za zničenie generáciami budovaného mieru v Európe, a hlavne generáciami budovaných hmotných a stavebných hodnôt našej susednej Ukrajiny.

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Zuzana Duchová

Site specific súčasné umenie, architektúra, dizajn, reprezentácia Slovenska a iné presahy