Štafeta v rukách Karolíny

Karolína Mária Margaréta Helle bola pravá Prešporčanka. V Bratislave prežila celý svoj život. Hoci Ľudovít Hlaváč vo svojich Dejinách fotografie uvádza, že sa Karolína narodila roku 1838, podľa novších autorov a rovnako podľa matričných záznamov, ktoré sú k dispozícii na portáli  familysearch, sa narodila už v roku 1837, presnejšie 21. septembra. Rodičia Antonius Helle a Elisabetha Helle, rod. Dahm, dali Karolínu pokrstiť ako svoje šieste dieťa z celkovo ôsmich súrodencov (mala tri sestry a štyroch bratov).

V roku 1855 sa Karolína vydala za Eduarda Koziča, pôvodne vyučeného stužkára, ktorý sa vo Viedni priučil stále populárnejšiemu fotografovaniu a osvojil si celý proces vzniku fotografie. V Bratislave potom rozbehol úspešný podnikateľský projekt a založil si vlastný fotoateliér, ktorý fungoval niekoľko desaťročí. Ateliér postupne menil svoje pôsobisko a paralelne s tým, ako rástla jeho prestíž, sa presúval stále bližšie do centra mesta, až nakoniec našiel svoje trvalé sídlo na adrese Promenade 2, na dnešnom Hviezdoslavovom námestí. V podkroví poschodovej budovy sa nachádzal ateliér, na druhom poschodí spoločenský salón a na prvom obytná časť.

Karolína sa podieľala na správe a fungovaní ateliéru. Poznala všetky postupy a techniky vyhotovovania fotografií, ktoré sa v ňom používali. Fotoateliér si postupne získal uznanie nielen v Bratislave, ale aj mimo nej. Jeho reklama sa pravidelne objavovala na stránkach periodík, ako napríklad Pressburger Zeitung. Zadné strany fotografií slúžili ako vizitky a zobrazovali logo ateliéru, uvádzali adresu, prípadne niektoré dôležité ocenenia, ktoré sa Kozičovcom podarilo získať. Eduard sa preslávil aj inováciami v oblasti chromofotografie (kolorovaná, pôvodne čiernobiela fotografia) a taktiež bol jedným z prvých, ktorí dokázali fotografiu preniesť na porcelán či plátno. Kozičovcov navštevovali mnohé osobnosti kultúrneho života a Eduard sa aktívne zúčastňoval na spoločenskom dianí v hlavnom meste.

Podľa matričných záznamov, ktoré sú dostupné na portáli familysearch, mala Karolína s Eduardom šesť detí, prvé z nich, dievča Eleonoru Carolinu (1856), porodila rok po svadbe ako devätnásťročná. Nasledovali Paulina Josepha (1859), Eduardus Franciscus (1860), Franciscus Xaver Eduardus Antonius (1864), Emma Carolina Josepha (1869) a posledné dieťa, syn Eduardus Carolus Bors (1874), sa narodilo niekoľko mesiacov po otcovej smrti. Publikácia Mesto v ateliéri, ateliér v meste, ktorá vznikla pri príležitosti výstavy fotografií Kozičovho ateliéru v roku 2016, neuvádza v rodokmeni tretie dieťa v poradí – Eduarda Francisca, ktorý podľa matričného záznamu (familysearch) zomrel v roku 1874 ako štrnásťročný, pričom v ten istý rok umrel aj jeho otec. Z dostupnej literatúry sa dozvedáme, že dospelosti sa dožili tri z detí, František Xaver Eduard Anton, Emma Karolína Jozefína a pohrobok Eduard Karol Boromeus.

Eduard Kozič zomrel roku 1874 v relatívne mladom veku ako štyridsaťpäťročný. Karolína mala vtedy tridsaťsedem rokov, bola tehotná a jej dve maloleté deti (5-ročná dcéra a 10-ročný syn) sa stali polosirotami, v tom istom roku prišla aj o 14-ročného syna. Po smrti Koziča bol v periodiku Pressburger Zeitung uverejnený príspevok Karolíny Kozičovej, v ktorom emotívne informuje o smrti manžela a oznamuje, že rodina Kozičovcov bude viesť fotoateliér naďalej: „Zároveň dodávam, že vedenie spoločnosti ostáva nezmenené, čo v krátkom čase potvrdia aj úradníci.“

Karolína úspešne pokračovala v riadení fotoateliéru, zužitkovala všetko, čo sa naučila počas života a práce s Eduardom, ale prispôsobovala sa aj okolnostiam a aktuálnym požiadavkám spoločnosti. Venovala sa viac skupinovej fotografii, išlo o zamestnancov firiem (napr. Palugyay), rôzne profesie (hasiči, poštári) či rodinné albumy. Využívala podstatne viac rekvizít ako manžel, v dôsledku čoho sa jej tvorba zvykne považovať za „strojenú“ a chýba jej prirodzenosť, ktorá bola prítomná na fotografiách Eduarda. Medzi najtypickejšie rekvizity ateliéru patril detský drevený vozík. Charakteristické boli aj umelé zábradlia, napodobenina trávy či brala.

Počas jej vedenia sa začali častejšie objavovať „profilové“ fotografie – fotografovaná osoba nie je otočená smerom k fotografovi, fotená je zboku, pričom nevidieť celé telo, iba hlavu a časť poprsia. V roku 1913, už po smrti Karolíny, vyšiel v Pressburger Zeitung článok Bratislava ako mesto hudby. V jeho záverečnej časti sa nachádza fotografia Franza Liszta, slávneho hudobného skladateľa, práve v takomto profilovom formáte. Zaujímavé je, že autor tohto článku pripisuje autorstvo fotografie priamo Karolíne (Kozics witwe – Kozičova vdova), ide skôr o raritu, keďže zvyčajne sa autorstvo uvádzalo iba všeobecne ako tvorba Kozičovho ateliéru. Karolína do činnosti fotoateliéru zavádzala aj nové technológie. Začala aj s ďalšou prestavbou fotoateliéru v podkroví, vďaka ktorej bolo z ateliéru vidieť priamo na divadlo.

Zomrela na prelome storočí, v roku 1899. Vedenie ateliéru prevzal syn Eduard/Ede Kozič a viedol ho až do jeho zániku (20. roky 20. storočia). V niektorých publikáciách sa uvádza, že istý čas ateliér videla aj dcéra Emma Kozičová, ale novšie výskumy túto teóriu už nepotvrdzujú.

 

POUŽITÁ LITERATÚRA

HLAVÁČ, Ľudovít. Dejiny slovenskej fotografie. Martin: Osveta, 1989. ISBN 8021700866.

HOJSTRIČOVÁ, Jana. Fotografky v dejinách slovenskej fotografie. Bratislava: Vysoká škola výtvarných umení. 2006

KURINCOVÁ, Elena: Mesto v ateliéri, ateliér v meste. Bratislava: Múzeum mesta Bratislavy, 2016. ISBN 9788089636198.

RUMANOVSKÁ, Pavlína. História pomenovaní devínskych ulíc a uličiek. Devínčan 7-6

TKÁČ, František. Eduard N. Kozič a bratislavské fotoateliéry. City Archive of Bratislava: Personal Archive of F. Tkáč.

Pressburger Zeitung 29. 4. 1874, dostupné online: https://www.difmoe.eu/view/uuid:9fd07ae6-307e-4ac2-8b27-ff3061e8eb98?page=uuid:829775b6-5b8f-49b5-91fe-72e455fdb86f

Pressburger Zeitung 25. 12. 1913, dostupné online: https://www.difmoe.eu/view/uuid:2449196d-8539-4714-9eac-108d7a5e9aaa?page=uuid:b15cc13c-0c26-4a41-bab5-d25a8739e6b5

https://bratislavskerozky.sk/mesto-v-atelieri-atelier-v-meste/

www.familysearch.org

ZDROJE OBRÁZKOV

Ateliér Kozics v Bratislave – Stredoeurópsky grafik z 19. storočia – www.webumenia.sk

Zadná strana fotografie ateliéru Kozičovcov – KURINCOVÁ, Elena: Mesto v ateliéri, ateliér v meste. Bratislava: Múzeum mesta Bratislavy, 2016. ISBN 9788089636198.

Príhovor Karolíny Kozičovej v periodiku Pressburger Zeitung –https://www.difmoe.eu/view/uuid:9fd07ae6-307e-4ac2-8b27-ff3061e8eb98?page=uuid:829775b6-5b8f-49b5-91fe-72e455fdb86f

Dievča s kvetinami / Chlapec a dievča so stoličkou pri okne (1879 – 1899) / Jakub Palugyay (1869) / Rodina s deťmi (1875-1879) – KURINCOVÁ, Elena: Mesto v ateliéri, ateliér v meste. Bratislava: Múzeum mesta Bratislavy, 2016. ISBN 9788089636198.

Franz Liszt – https://bratislava.sme.sk/g/111177/dobove-fotografie-presporka-z-atelieru-kozics?photo=p3738626