Denník N

Krotitelia Displayov

Digitálne rodičovstvo, Ilustračný obrázok
Digitálne rodičovstvo, Ilustračný obrázok

Steven Pinker v jednej zo svojich prednášok demonštroval, že lepšími ľuďmi nás robí pochopenie a empatizácia k problémom ľudí, ktorých nikdy nestretneme. Že aj títo sú ľudia ako my a máme spolu s nimi zodpovednosť za to, čo voláme ľudstvo, respektíve humanity, v jeho slovníku. Táto perspektíva autorke silno chýba. Akoby sme počuli Esmeraldu Took, hobiticu čo nikdy neopustila Shire (a ostala stratená hlboko v príbehu).

V novembri 2021 sme s Jurajom Podroužkom nahrávali podcast na tému Digitálne rodičovstvo. Našim hosťom bola Andrea Cox, ktorá sa dlhodobo a intenzívne venuje digitálnej gramotnosti detí a dorastu. K tomuto rozhovoru som sa upísal zrecenzovať knihu o ktorej nie som pripravený predstierať, že sa mi páčila…


Krotitelia displeyov, s podtitulom ako vychovať deti, aby zvládli digitálny vek  je druhý knižný počin Slávky Kubíkovej, žurnalistky a maminy – ako o sebe hovorí. Možno sa naši poslucháči mali možnosť stretnúť s jej skoršou knižkou – Klub nerozbitných detí – s tou som ja bližší kontakt nemal, ale podľa zverejnených recenzií sú Krotitelia displejov dobrým pokračovaním s primeranou mierou repetície.

Autorka v knižke formuluje triviálne a ľahko stráviteľné fakty. Knižka má aj nejaký roztratený poznámkový aparát. Dokladovať ním citácie však asi možné nebude. Nevadí, toto nie je odborný text. Skôr múdro znejúci apel. Autorka ho napokon aj nazýva príručkou. A príručku píšu ľudia, ktorý vedia, pre tých ľudí, ktorí vedieť potrebujú. S príznakom autority – možno tak čítať aj vcelku mimoriadne tvrdenia – bez zásadnejších podkladov. Čo chýba na fakticite je viac než vyvážené emocionalitou. Knižka priam srší apelmi a výzvami. Autorka bez zábran rozsieva emočné náboje. Jeden príklad za všetky: … technologické korporácie vedú VOJNU o dušu človeka.

V knižke je veľa odkazov plných selektívnej nostalgie na časy šťastného detstva rokov minulých, keď správnosť bola zadefinovaná a vymáhaná. Čarovné je volanie, že kam sa podelo naše pôvodné duchhovno, keď onehdá sme sa tešili na Ježiška, potom už len na Deda mráza a teraz nám akože robí Vianoce mimozemšťan Alzák. Tento motív sa v knihe opakuje zas a zas: rustikálna minulosť s vôňou cesta, znoju a živočíšnej produkcie. Dlhé večery gossipov pri priadkach utužujúce identitu človeka a komunity sa roztopili v súčasnosti, kde mladí ľudia netúžia po inom, len sa odrodiť do sveta a podľahnúť novotám a technologickým nástrahám. A potom zmysel. Volanie po zmysluplnosti sa tiahne celou knižkou. V minulosti zmysel bol, teraz robíme veci zmysluprázdne. Či už je to cestovanie, alebo komunikácia s ľuďmi vzdialenými ale nám z nejakého dôvodu blizkymi, alebo elektronický šport, alebo dozvedanie sa o problémoch sveta v inom chotári alebo na inom kontinente.

Steven Pinker v jednej zo svojich prednášok demonštroval, že lepšími ľuďmi nás robí pochopenie a empatizácia k problémom ľudí, ktorých nikdy nestretneme. Že aj títo sú ľudia ako my a máme spolu s nimi zodpovednosť za to, čo voláme ľudstvo, respektíve humanity, v jeho slovníku. Táto perspektíva autorke silno chýba. Akoby sme počuli Esmeraldu Took, hobiticu čo nikdy neopustila Shire (a ostala stratená hlboko v príbehu).

BTW, elektronický šport – autorka tento ešte neobjavila. Objavila však veľmi bezprostredný, alistický medový jazyk, ktorým sa prihovára čitateľom. Svoj text tlačí na dobrom papieri, príjemnom na dotyk. Font je pekný a obrázky detské a hravé. Idea za tým je však prostá: obrana tradičnej rodiny, kde sa v tradičných rolách staráme o deti, obrana tradičnej dediny, kde sa v komunite staráme o deti našej komunity a obrana tradičných zvykov, ktoré obránia naše súcno a dajú zmysel našim životom. Takto sa obránime proti cudzokrajným novostiam, technológiám, relativizmu hodnôt, násiliu v rozprávkach – ach toto je úplne smiešne, čítala tá pani vôbec Dobšinského rozprávky v neredigovanom vydaní? – a obzvlášť a najmä závislosti na mobilných hrách. Autorka roztomilým spôsobom prezentuje priebeh závislosti na marihuane alebo kokaíne pomocou naivného neurokognitívneho modelu. A potom dáva znamienko rovná sa s online hraním. V knižke má dokonca aj rozhovor s adiktológom, ktorý ju upozorňuje na nezanedbateľné stránky fyzickej závislosti, autorku však nepresvedčí. Tá má vytesnenú realitu 90-tých rokov, kedy bolo počítačových hier málo a drog veľa. Nevadí, každá závislosť je zlá, aj alkoholová, v knižke cudne vynechaná. Škoda. Alkohol je najčastejšou návykovou látkou s ktorou má naša mládež kontakt.

No nič, graficky krásne stvárnená knižka z vydavateľstva Denníka Postoj, je vhodným darom pre všetkých, ktorých oslovil autorkin predchádzajúci knižný počin, prípadne majú podobným priamočiarym spôsobom preddefinovaný mindset. V najhoršom, knižka môže byť aj pekným darčekom – lebo však v dnešnej dobe sa papierové knižky stále vydávajú, predávajú, kupujú a dávajú do daru …a odkladajú na viditeľné miesto v obývačke. A ako teda zvládnuť ten digitálny vek? Však o tom bol celý dnešný podcast.

Nahrávanie podcastu
Nahrávanie podcastu, november 2021

Teraz najčítanejšie

Tomáš Gál

Tomáš Gál

A lot of people never use their initiative because no-one told them to. (Banksy)
Získal som vzdelanie v humanitnom aj technickom odbore. Trochu som cestoval, rozprával sa s ľuďmi. Snažím sa rozumieť svetu a robiť ho lepším. Myslím si svoje a občas to poviem.