Mladý učiteľ v Dobšinej: Prečo by som nevydržal učiť ani 3 roky?

Fotka je požičaná z facebooku pána ministra Juraja Draxlera.

Naše školstvo musí cválať s dobou a nie stáť na mieste

Naše školstvo nie je schopné prilákať tých najšikovnejších, aby sa chceli stať učiteľmi. Ak sa tak už aj rozhodnú, tak tam často dlho nevydržia. Aký je dôvod? V prvom rade by sa museli zmieriť s tým, že z nich budú najchudobnejší absolventi. Teda zabudnúť na dovolenky a poznávanie sveta. Bývanie si nájsť také, aby ho dokázali splatiť a v obchodoch sa pozerať po zľavách a výpredajoch. Už toto samozrejme veľa ľudí odradí. Ak sa nájdu takí, ktorí učenie však chcú brať ako vášeň a majú partnera, ktorý lepšie zarába, tak sa to možno bude dať. No potom sa stane ešte zvláštnejšia vec. Málokto považuje učiteľov za ľudí, ktorí priamo formujú charakter a budúcnosť našej krajiny. Musím sa priznať, než som začal učiť, tak som tiež učiteľov nepovažoval za úspešných ľudí. Bohužiaľ ich za takých nepovažuje väčšina mladých. Veľmi jednoducho sa učiteľom potom stane, že sa na nich ich priatelia pozerajú ako na neúspešných ľudí, ktorí si nevedeli nájsť lepšiu prácu.

Ako z toho von

Doba sa rýchlo mení a cvála smerom vpred. Naše školstvo však stojí na mieste, alebo sa hýbe o milikroky a dobu nestíha. Pán Draxler a pán Kažimír poukazujú na slabý tlak verejnosti, aby sa do školstva radikálne investovalo. Plne s tým súhlasím, ak by to hovorili ako občania. Títo páni však zastávajú pozície ministra školstva a ministra financií v našej krajine. Pozývajú nás teda, aby sme vyvíjali tlak? V poriadku. Chcem, aby naše školstvo bolo jedno z najlepších na svete, aby sme dokázali prilákať a zaplatiť tých najlepších ľudí. Chcem, aby si naša krajina budovala vlastnú budúcnosť a bolo pre ňu skutočne dôležité, kde budeme za 10, 20 rokov a ako sa vzdelávajú deti už dnes. Chcem, aby som pre svoje deti nemusel hladať súkromné školy, ale aby sa k naplneniu svojich potrieb dostali všetci naši žiaci z akýchloľvek sociálnych pomerov. Je snáď niekto, kto to nechce?

Keď štát nefunguje, ale škola musí

Učím už druhým rokom na Základnej škole v Dobšinej. V meste, v ktorom upadol priemysel a rozrastá sa tu rómska komunita. Na škole je okolo 80% rómskych žiakov a 90% ich rodičov nemá zamestnanie. Problém však nie je rasový, ale ide o to, ako sa rodičia už od narodenia (ne)venujú svojim deťom. Na zápis do prvej triedy minulý rok prišlo aj niekoľko nerómskych detí z tažkých rodinných pomerov a nezvládali zadané úlohy. Moji kolegovia cítia obrovskú nečinnosť štátu a neriešenie problémov, ktoré sa im rok čo rok zhoršujú. Veľa ľudí pozná list učiteliek z Dobšinej adresovaný vtedajšiemu ministrovi. Výsledok bol, že si pomohli samy a pomohli im ľudia, ktorých realita skutočne zdrvila a nemohli zostať nečinne sa prizerať. Musím konštatovať, že tá realita tu skutočne je na dennom poriadku.

Učím najťažšie triedy na škole. Napr. v takú stredu, keď mám 5 vyučovacích hodín po sebe, k tomu dozor na chodbách cez prestávky a po vyučovaní ma poprosia ešte žiaci, aby som im pomohol na doučovaní, tak prídem domov úplne vysilený. Snažím sa oddýchnuť a zresetovať si hlavu, aby som sa pustil do príprav hodín na ďalší deň. Môj deň končí o jedenástej, alebo dvanástej v noci, keď dopíšem posledné prípravy hodín na nasledujúci deň. Je veľmi náročné počas dňa vracať sa v myšlienkach späť do tried a byť kreatívny ako svojich žiakov na druhý deň čo najviac zabavím a naučím, pretože z veľkej časti riešim hlavne správanie. Mám svojich žiakov rád a záleží mi na každom jednom z nich. Ako jednotlivcov ich viem pochopiť aj poľutovať v ich tažkých osudoch, za ktorý od svojho narodenia nemôžu, ale ako plná trieda sú často extrémne nároční na zvládnutie. K tomu sa musím vyrovnávať aj s najťažšími prípadmi. Minulý rok som učil dve tehotné a jednu mamičku v 7-mej triede. Tento rok mám 12-ročnú tehotnú žiačku. Bohužiaľ, okrem bitiek do krvi a návštev polície na škole sa stávajú aj pokusy žiakov o samovraždu.

Budúcnosť mojich žiakov

Asi sa teraz zamýšlate, či už toho nie je dosť na jedného učiteľa, ktorý by sa mal hlavne zameriavať na to, ako deti čo najviac posunie a naučí. Keď sa však zamyslím nad budúcnosťou mojich žiakov o 10 rokov, tak sa moja práca zrazu zdá úplne zbytočná. Ak by sa podarilo pár z nich naučiť počítať bude im to stačiť, aby si boli schopní nájsť si prácu a postarať sa o svoje deti? V takých chvíľach človek musí byť silný a myslieť na to, že sa to možno podarí a svojím príkladom a prístupom sa možno na nich odo mňa nalepí čo najviac. Akú však podľa vás má motiváciu učiteľ, ktorý v Dobšinej býva a stav na škole je každým rokom horší? Obdivujem celý učiteľský kolektív, že to spoločne v tých náročných podmienkach zvládajú, ja osobne by som to nevydržal ani 3 roky.

Čo problémy vyrieši

Môj názor je veľmi jednoduchý a netreba nad ním dumať. Radikálne zvýšiť investície do školstva. Pripraviť individuálne zamerané vyučovanie od prvej triedy pre žiakov, ktorí prichádzajú do školy tak, že nevedia po slovensky. Zaviesť povinnú predškolskú prípravu a pracovať s rodinami pri výchove ich detí v komunitných centrách. Žiaci do prvej triedy nevstupujú na rovnakej štartovacej čiare. Ak sa niektorým deťom venujú rodičia od narodenia viac, tak zvládajú vstup do školy neporovnateľne lepšie. V momentálnom systéme sa stáva, že niektoré deti svojich rovestníkov už nedobehnú a výuka sa neprispôsobí ich potrebám. A tu sa proste nedá polemizovať, treba deťom prispôsobiť výuku podľa ich potrieb, aby sme im zvýšili šancu sa v živote presadiť. Rovnako tým ktorí majú v škole problémy ako tým, ktorým to ide najlepšie.

Pomôže tlak verejnosti?

Učitelia a rodičia tvoria skoro vačšinu našej populácie. Tlak verejnosti, že chceme mať lepšie vzdelávanie však nedá len jasný signál, že sa naša občianska spoločnosť prebúdza, ale zvýši aj tlak na prerozdeľovanie a míňanie štátnych peňazí, čo v spoločnosti vníma obrovské množštvo ľudí ako ďalší z obrovksých problémov. Hovorme o vzdelávaní a o tom, akú krajinu chceme mať za 10, 20 rokov. Postavme sa a sebavedomo ukážme, že nám na našej vlastnej budúcnosti skutočne záleží. Ja chcem, aby sme boli úspešná a sebavedomá krajina, ktorá je schopná presadiť sa vo svete.

Svoj tlak na zmeny v školstve môžete už teraz priamo vyjadriť podpísaním iniciatívy „A dosť! Nehazardujme s budúčnosťou Slovenska!“, ktorá tlačí na politické strany.

Ak ste mladý človek a rezonuje s vami to čo som napísal a chceli by ste postaviť svoju krajinu a vzdelávanie na nohy, tak sa pridajte ku mne a mojim odvážnym priateľom a prihláste sa do programu Teach for Slovakia.