Som žena, matka a (tehotná) autorka zákona, ktorého cieľom je zabezpečiť Slobodnú voľbu pre každú z nás

Na septembrovú schôdzu NR SR sme prostredníctvom nášho poslanca Tomáša Valáška predložili návrh zákona o pomoci ženám. Jeho cieľom je garantovať právo na umelé prerušenie tehotenstva pre každú ženu, ktorá sa tak rozhodne. Žiadnu nechceme tlačiť do rozhodnutia pre alebo proti, ani nad ženami získať moc tak, že ich pripravíme o možnosť rozhodovať o svojom vlastnom tele. Žiadnej nechceme s bohorovnou nadradenosťou hovoriť či a kedy sa má stať matkou, ani v nej vyvolávať pocity úzkosti, hanby a viny, ak nechce vo svojom tehotenstve pokračovať.

Ženy, ktoré idú na UPT na to majú rôzne dôvody. Ani zďaleka nejde len o sociálno-ekonomickú situáciu, ako sa často nahovára ľudom, aby mali predstavu, že keď „pomôžeme ženám/rodinám“ pár eur na kočík a väčšie auto, nebudú na UPT „musieť ísť“. Akoby sa dalo obmedzenie ľudských práv akceptovať výmenou za sociálnu pomoc. Štatisticky UPT podstupujú najčastejšie ženy, ktoré už deti majú a ďalšie nechcú. Tak ako moje kolegyne spoluautorky Lucia Plaváková a Simona Petrík, som tiež matka. Zatiaľ len jedného dieťaťa, ktoré nadovšetko na svete milujem. Ďalšie je na ceste.

Počas písania zákona o UPT som bola v prvom trimestri. Celý čas som pritom myslela na ženy, ktoré na rozdiel odo mňa v tehotenstve pokračovať nechcú : to, že ja som šťastná matka a rozhodla som sa mať ďalšie dieťa neznamená, že to tak musí cítiť každá z nás. Moje rozhodnutie bolo vlastne ľahké, pretože mu môžem nielen zabezpečiť dôstojný vstup do života, ale hlavne viem, že ho chcem a chceme. Áno, som z „tých žien“, ktorým záleží na kariére a nie, netrápia ma na nedokonalé miery či strie na bruchu a stehnách. A vlastne, keby aj! Zároveň mám šťastie na partnera, ktorý nás miluje a dáva svojej vlastnej práci a vášni oranžovú, aby sme spoločne mohli zladiť rodinný a pracovný život. Toto všetko sú privilégia, ktoré si uvedomujem a ktoré nemá každá z nás.

Preto rešpektujem a rozumiem ženám, ktoré nechcú žiadne alebo ďalšie dieťa.  Čo však odmietam rešpektovať a nedokážem pochopiť sú ženy, ktoré zaslepené svojou ideológiou alebo súdiac podľa svojej situácie, bojujú proti iným ženám tak, že si dovoľujú diktovať im ako majú žiť a nahovárať im, že sa jednoducho musia stať matkami. Ak sú samé proti interrupciám, nech majú toľko detí, koľko chcú. Pre mňa za mňa aj 12. Hoci sa im planéta nepoďakuje, nikto z nás im to nezakazuje. K extrémistom a fašistom škoda slov. Spolčiť sa s nimi je dno, hnus a hriech.

Samotné tehotenstvo však nie je žiadnou prechádzkou ružovou záhradou a nie je pravda, tak ako sa napr. raz nechala počuť istá španielska ultrakonzervatívna europoslankyňa, že je to „len 9 mesiacov odriekania, ktoré snáď zvládne každá žena“. Tehotenstvo nie je len „pár mesiacov bez sushi a červeného vína“, ani dočasných 20 (v mojom prípade 30) kíl navyše. Rodičovstvo je záväzok na celý život. Preto má každá z nás právo rozhodnúť sa, či a kedy chce „svoj“ život vymeniť za ten „náš“.

Keď sa žena pre UPT rozhodne, nepotrebuje na to ani poučenie, ani čas navyše, ani povolenie Kuffu, Kollára či Záborskej. Ani nikoho iného.

Ak chce niekto pomáhať ženám, na Slovensku máme v tomto ohľade roboty ako na kostole. Zabezpečme napríklad rovnaké príjmy, kvalitnú pôrodnícku starostlivosť, pre deti miesta v jasliach a materských školách a dôstojné bývanie.

Ak chce niekto znížiť počet interrupcií, nech sa v prvom rade zameria na zníženie počtu neželaných tehotenstiev – prostredníctvom zabezpečenia rôznych metód antikoncepcie pre všetky osoby a kvalitnej vzťahovej a sexuálnej výchovy na školách.

No a ak chce niekto pomáhať deťom – tých narodených, napr. ktoré žijú v zlých podmienkach či začarovanom kruhu chudoby, je u nás viac než dosť.

To by vám ale milé dámy a páni poslankyne a poslanci NR SR muselo skutočne ísť o pomoc a nie o moc.

Ja som sa rozhodla slobodne. A vždy budem robiť všetko preto, aby toto právo u nás mala každá žena – aby sme nemuseli utekať za hranice ani podstupovať životu nebezpečné interrupcie kdesi v pivnici, pretože niekto s mocou v rukách mal mylnú predstavu, že je na ňom rozhodnúť to za nás. Ak dovolíme fanatikom obrať nás o možnosť rozhodovať o tom či a kedy sa staneme matkami, oberú nás aj o tú (malú) časť rovnosti, ktorú v spoločnosti zatiaľ máme.

Nie som žiadna vrahyňa nevinných detičiek. Som žena, milujúca matka a (tehotná) autorka zákona, ktorého cieľom je zaručiť slobodnú voľbu všetkým ženám.