G. K. Chesterton: Večný človek (Čitateľský denník 47/2022)

Muž, ktorý vedel, čo sa deje. Takto nazývajú Neil Gaimana a Terry Pretchett v úvode svojho románu Dobré znamenia britského spisovateľa, novinára, filozofa a teológa G. K. Chestertona. Večný človek — kniha, ktorej záber preklenuje niekoľko tisícročí — ukazuje, prečo si toto pomenovanie v ich očiach zaslúžil.
.

Je rozdelená do dvoch častí. V tej prvej, O tvorovi zvanom človek, prechádza postupne starovekými dejinami — od jaskynného človeka, cez Egypt a Babylon až po antické Grécko a Rím. Snaží sa poukázať na rozdiely medzi človekom a zvieraťom, našu túžbu uctievať a taktiež vyzdvihuje cnosti niektorých pohanských civilizácií.

Tieto úvodné kapitoly končiace kumuláciou kultúry, filozofie a politiky v oblasti Stredomoria, slúžia Chestertonovi na odpichnutie sa k druhej časti knihy — O človeku zvanom Kristus. Čím sa Ježišov život líšil od príbehov veľkých filozofov alebo učiteľov? Ako to, že si robil nároky, ktoré by príčetnému človeku ani neprišli na um? A v čom sú rôznorodé kresťanské herézy prospešné?

Chesterton písal britko a častokrát reagoval na aktuálne trendy a nové myšlienkové prúdy svojej doby. Odvtedy už však prešlo takmer sto rokov, a aj keď je jeho spôsob rozmýšľania a argumentácie stále podnetný (a zábavný!) nemohol som sa zbaviť dojmu, že mnohé z jeho argumentov vychádzajúcich z dobových poznatkov by už dnes neobstáli. Napríklad taký C. S. Lewis — ďalší apologetický velikán, ktorý Chestertona veľmi uznával — písal svoje knihy omnoho nadčasovejšie.

Stále však platí, že texty tohto veselého Angličana majú čo povedať aj dnešnému čitateľovi. Len musí mať trocha väčšiu dávku trpezlivosti a ochoty dávať si veci do kontextu.