Moderná krajina začína v našich srdciach

Vo voľnom čase s mojimi známymi debatujeme o spoločenských témach. Sledovali sme napríklad americké hnutie a iniciatívu #metoo, preberali sme témy o politickej ponuke, o multimilionároch, ktorí menia svet. Teraz sa rozprávame o tom, ako by malo vyzerať moderné riadenie. Respektíve, komentujeme najmä to, ako moderné riadenie verejnej politiky rozhodne vyzerať nemá.

Tému riadenia proaktívne otváram. Zaujímajú ma názory iných. Výsledok mojich pozorovaní je celkom zaujímavý. Zo všetkých rozhovorov spočítam na prstoch jednej ruky tie, v ktorých som sa dozvedela pridané hodnoty. Sama nezastávam riadiacu pozíciu, ale táto oblasť ma celkom fascinuje. Nepodceňujem štýl riadenia, pretože práve tento faktor rozhoduje o tom, pod akým a ktorým vedením túžim sama pracovať.

Tento môj súkromný prieskum s ľuďmi je prekvapujúci. Moji známi prirodzene netvoria vzorku populácie, ale určite rozhovory s nimi sú istým svedectvom doby. Väčšina odpovedí je skôr inštinktívna a intuitívna, než výsledkom úvah. Akoby manažment nebola ani vedná disciplína. V praxi sa to prejavuje tak, že napríklad nepoužívajú pojem protokol či proces a nad dôležitosťou komunikácie, či logikou a postupmi správy organizácie a kultúrou mávnu rukou. K bodom, kde treba spraviť analýzu, ako význam spätnej väzby, sa teda častokrát, žiaľ, ani nedostanem. Je veľmi smutné, že nástroj, ktorý je kľúčový k tvorbe verejných politík, k budovaniu vzťahu vládnej triedy s občanmi, sa u nás zaznáva, podceňuje a opomína. A nielen ten… Oblasť riadenia a manažmentu väčšina nevyhodnocuje ako dôležitú a hodnú zamýšľania.

Pri politickej ponuke vieme analyzovať slová a výroky, vieme argumentovať – častejšie skôr len mudrovať… Vidíme, kto sa s kým ako poháda, alebo kto a kde sa snaží vytĺcť politické body. Mnohí z nás si myslia, že celá verejná politika je skorumpovaná. Prijímame názor, že ide o silový zápas, kde sa akceptuje používanie neférových praktík. Je vlastne jedno, ako sa nám vládne, ale určite nechceme pri vláde ktoréhokoľvek oponenta.

Zaujímavejšie je však práve to, čo v našich debatách o predstaviteľoch moci absentuje. My sami sme v našich zamestnaniach vyzvaní k dobrým pracovným návykom. Za zlé pracovné správanie sú postihy. Vyvolávanie konfliktov, blokovanie spolupráce, nedostatočná proaktivita, porušovanie etických zásad, či negatívny prístup k práci…

Myslím si, že ak mnohé rozhovory s mojimi známymi či kolegami by mohli byť považované za nejakú výpoveď, tak obraz krajiny je veľmi smutný. Znamená to, aspoň implicitne, že sme pomerne citliví na politický marketing. Tam sme kreatívni a vieme ho kriticky zhodnotiť pomerne dobre.

Keď však príde na lámanie chleba a chceme, aby naši zvolení lídri riadili, tak zostávame prekvapení. Tam politický marketing už nestačí.

Lekcia od ministra financií

V nedávnom rozhovore poslankyňa Jana Bittó Cigániková povedala, že ona nepovažuje ministra financií za kvalitného ministra. Argumentuje jeho spôsobom riadenia: “On nie je úplne zdatný ani v manažmente. On tam má na tom ministerstve veľmi kvalitných ľudí, nejaká časť už odišla bohužiaľ. Keď prídete na ministerstvo je najdôležitejšie, aby ste boli dobrý manažér, aby ste vedeli zmanažovať ľudí, ktorí majú v hlave, ktorí vedia, oni vám dajú rôzne scenáre. Vy to zhodnotíte, rozhodnete, musíte mať odvahu rozhodnúť, niekedy aj tak, že sa to ľudom nepáči…” [1], pokračuje: “Igorovi Matovičovi chýba vôľa vôbec niekoho iného počúvať. On sa správa ako on jediný je ten najmúdrejší a keď vysloví niekto iný názor, tak ho okamžite popraví. Začne ho verejne urážať a výsledok je, že ministerstvo predkladá hrôzostrašné návrhy.” [2]

Obsahová politika je rovnako dôležitá ako reprezentatívna. Nestačí mať politický marketing a hovoriť ľudom ako majú žiť. Politici by mali ukazovať, ako tie ciele dosiahnuť. Tvoriť stratégie, postupy a vedieť riadiť aj väčšie tímy.

Stratégie verejných politík by mali byť ideálne rozdelené na dlhodobé, strednodobé a krátkodobé. Minister by sa mal sústrediť na tie krátkodobé a tie politicky komunikovať von. Dlhodobé a strednodobé by mali byť pod vedením a správou stálych štátnych tajomníkov, to znamená profesionálov verejnej správy pracujúcich pre štát, aby sa zachovala kontinuita práce pre dosiahnutie strategických cieľov.

Tak, ako to je nastavené teraz, to nefunguje dobre, pretože sa pri politických garnitúrach menia aj zamestnanci štátu a z mnohých stratégii a projektov zíde, alebo sa jednoducho nedokončia…

Azda ešte dôležitejšie než pani poslankyňa naznačila, je fakt, že moderné riadenie nie je len o rozkazovaní a silových riešeniach.

Riadenie nie len o zakazovaní, prikazovaní a rozkazovaní.

Svet sa mení. Moderný spôsob riadenia je najmä o vytváraní vhodných podmienok pre spoluprácu. Je o mapovaní potrieb. Je o správnej komunikácii. Moderné riadenie je veda a manažment ľudských zdrojov je veľmi náročný. Ak má byť nastavený udržateľne, tak si vyžaduje pomerne silné zručnosti a veľa energie. Ak sa správne nastaví a ak riadenie pozostáva z ľudí, ktorí majú manažment v balíku schopností, potom prichádzajú výsledky v podobe hodnôt.

Môžu to byť reformy, tvorba systémových či špecifických riešení, tvorba verejných politík, projekty… Môže to byť aj dobrý chod organizácie. Alebo zjednotenie rezortov cez celopolitickú spoluprácu. To znamená v konečnom dôsledku podpora pre občana.

Keď pozorujem názory ľudí vo svojom okolí, trpko si uvedomujem, že my to v sebe nemáme. Akoby sme chceli mať šéfov s pevnou rukou. Akoby sme stále čakali riešenia zhora, bez reflektovania našich potrieb a psychológiu správania sa. Akoby sme ako národ nemali ani nárok na vízie.

Model riadenia sa zmenil, pretože svet sa zmenil. Čím skôr akceptujeme realitu, tým skôr sa budeme vedieť adaptovať a tým skôr si vyberieme dobré vedenie krajiny. Je preto úplne fér, ak sa začneme politikov pýtať zásadné otázky: „Aký štýl riadenia používate?“, či: „aké sú Vaše manažérske zručnosti?“.

[1] Karty na stôl a Noro Dolinský : Hosť Janka Bittó Cigániková (pluska.sk), 9.9.2022

[2] ivi