Blog
štvrtok

Draxler sa nás snaží učičíkať štatistikou

Minister sa snaží odraziť kritiku za zlé výsledky pätnásť ročných žiakov tým, že vytiahne štatistiku o dobrých výsledkoch deväť ročných. Problém je, že čo s tými žiakmi šesť rokov robíme?

Minister Draxler včera vytiahol proti iniciatíve A Dosť! nezvratné štatistky. “Nie je teda pravda, že v kvalite vedomostí detí sme jedným z najhorších štátov v Európskej únii a na chvoste vyspelých štátov” Vychádzal pri tom z testovaní PIRLS.

Nedomyslel však príbeh, ktorý sa za týmito štatistikami skrýva. Dovolím si to teda spraviť zaňho.

Je pravda, že v PIRLS testovaniach nie sú naši žiaci najhorší spomedzi krajín EÚ. Napríklad v čitateľskej gramotnosti predstihujú podľa výsledkov z roku 2011 desať iných krajín EÚ. Lenže PIRLS testy sa robia na žiakoch s priemerným vekom 9,5 roka. Zatiaľ čo keď testujeme čitateľskú gramotnosť 15 ročných žiakov v PISA testoch, tak horšie výsledky majú spomedzi krajín EU len Rumunsko, Bulharsko a Cyprus. Všetci naši susedia sú na tom lepšie.

PISA
PISA 2012 (15 roční žiaci)
PIRLS
PIRLS 2011 (9 roční žiaci)

 

 

 

 

 

Keď pán minister poviete A, tak ja dopoviem B. Keď žiaci tretieho a štvrtého ročníka nie sú na chvoste krajín EÚ, tak deviataci na samom chvoste sú. Čo nám to vypovedá o efektivite nášho vzdelávania?

Jednoducho neposunieme naše deti na úroveň, na akú by sme mohli. Alarmujúcim faktom pri 15 ročných žiakoch je to, že patria medzi najnešťastnejších spomedzi všetkých krajín OECD (viď tabuľka nižšie). Zároveň im chýba motivácia. PISA testy overujú aj schopnosť žiakov riešiť problémy. V tomto ukazovateli majú naši žiaci horšie výsledky, ako žiaci z iných krajín s podobnými výsledkami v matematike, či prírodných vedách. Prečo? Asi preto, že im oproti ich rovesníkom v EÚ chýba motivácia a viera, že to všetko má nejaký zmysel.

Minister vraví na margo iniciatívy, že si netreba vyberať jedno konkrétne porovnanie s cieľom šokovať. Nenechajme sa ale príliš upokojiť výsledkami, ktoré vytiahol minister, lebo zabudol dopovedať, že pri deviatakoch sa nám bolestivo ukazuje výsledok slovenského základného školstva. Výsledkom je, že naše deti sú v škole málo šťastné, strácajú chuť a motiváciu.

Screenshot at nov 25 22-58-11
PISA 2012 (Prieskum ako sa naše deti cítia v škole)

Dosť bolo ale štatistík.

Súhlasím s ministrom, že vinu nesmieme hádzať na učiteľov. Mali by sme im ruky nohy bozkávať, že to za tie platy stále robia. V zásade fungujú na kyslíkový dlh, keď na úkor svojho voľného času chystajú podklady, aby mali z čoho učiť, lebo dodnes stále na niektoré predmety chýbajú učebnice. Nad rámec svojho pracovného času chystajú školské vzdelávacie programy, vypisujú záverečné správy k eurofondom a vypisujú projektové ciele. Na toto nútené dobrovoľníctvo učiteľov sa nesmieme ďalej spoliehať.  Chyba teda nie je v učiteľoch, ale v tom ako k ním štát pristupuje a ako si ich finančne aj nefinančne cení.

Školstvo potrebuje dať učiteľom viac slobody. Menej štátnej direktívy a viac peňazí. Mňa o tom presviedčať netreba a určite ma nepresvedčí jedna štatistika ministra o tom, že všetko je v poriadku a ďalej môžeme spať na vavrínoch.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Poslanec Národnej rady SR a člen výboru pre školstvo.

Blogy

|